Pri ukončení pracovného pomeru sa zamestnanci často stretávajú s otázkami, či má zamestnávateľ nárok na peňažnú náhradu, najmä ak zamestnanec podáva výpoveď v skúšobnej dobe alebo nedodrží výpovednú dobu. Zákonník práce je v tejto otázke jasný: zamestnanca nemožno sankcionovať ani obmedzovať vo výkone jeho práv, ktorými sú právo podať výpoveď a právo na slobodnú voľbu povolania, ktoré je garantované ústavou.
Nezotrvanie počas výpovednej doby
Ustanovenie § 62 ods. 8 Zákonníka práce stanovuje, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu práv zamestnávateľa, ak zamestnanec, ktorý dal výpoveď, prestane počas výpovednej doby chodiť do práce.
Je však dôležité zdôrazniť, že nárok na peňažnú náhradu nevzniká automaticky. Podmienkou je dohoda v pracovnej zmluve, s náležitosťami podľa § 62 ods. 8. Zákonník práce navyše limituje výšku dohodnutej peňažnej náhrady na sumu, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby.
Výpověď z práce – jaká máte práva a povinnosti? | Orange Academy
Neplatnosť dojednaní o náhrade mimo zákon
Dojednanie o peňažnej náhrade, ktoré nie je v súlade so Zákonníkom práce, nie je povolené. Ak zamestnávateľ v zmluve zakotví sankciu za podanie výpovede bez bližšej špecifikácie alebo bez odvolania sa na zákon, takéto ustanovenie je právne neúčinné. Zamestnávateľ nemôže nútiť zamestnanca platiť za to, že využil svoje základné právo na ukončenie pracovného pomeru.
Prehľad dôležitých právnych aspektov
| Situácia | Nárok na peňažnú náhradu |
|---|---|
| Nedodržanie výpovednej doby (ak je dohodnuté v zmluve) | Áno (max. 1 mesiac) |
| Ukončenie v skúšobnej dobe | Nie |
| Absencia dohody o náhrade v zmluve | Nie |
Ochrana práv zamestnanca
Ak by zamestnávateľ predsa len nevyplatil mzdu z toho dôvodu, že zamestnanec skončil pracovný pomer alebo dal výpoveď, zamestnanec sa môže domáhať vyplatenia mzdy súdnou cestou alebo formou trestného oznámenia, lebo nevyplatenie mzdy je trestným činom, ak zamestnávateľ v tom čase mal prostriedky na jej vyplatenie.
Základné zásady pracovného práva, obsiahnuté v článku III Zákonníka práce, garantujú, že fyzické osoby majú právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania bez akýchkoľvek obmedzení. Pracovnoprávne vzťahy môžu vzniknúť len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ nesmie zneužívať svoju pozíciu na vynucovanie neoprávnených finančných náhrad.