Preplácanie zastupovania a práva zamestnanca počas PN

Tento článok sa zaoberá problematikou zastupovania zamestnanca počas jeho práceneschopnosti (PN) a s tým súvisiacich príplatkov, podmienkami ich nároku a ďalšími aspektmi, ktoré s tým súvisia. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému, a to od základných definícií až po špecifické situácie a právne predpisy.

Pracovná neschopnosť (PN) je významnou osobnou prekážkou v práci, ktorá má vplyv na zamestnanca aj zamestnávateľa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku preplácania zastupovania počas PN zamestnanca, s ohľadom na legislatívu, praktické príklady a časté otázky.

Čo je práceneschopnosť (PN)?

PN, alebo práceneschopnosť, znamená dočasnú neschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu (pracovného alebo iného), karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže zamestnanca uznať len ošetrujúci lekár. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

Nárok na hmotné zabezpečenie počas PN

Ak je zamestnanec uznaný za práceneschopného, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Podľa zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca patrí zamestnancovi počas PN náhrada príjmu vo výške:

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.
• Od 4. do 10. dňa PN: 55 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru

V prípade, že zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.

Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

DVZ sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho kalendárneho roka. V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365 (napr. ak bol zamestnanec PN 35 dní, tak sa bude deliť 330 dňami). Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa nástupu do zamestnania).

Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa nástupu do zamestnania po deň skončenia pracovného pomeru).

Zmeny v preplácaní PN od roku 2026

Národná rada SR prijala viacero zmien týkajúcich sa dočasnej práceneschopnosti (PN) zamestnanca s účinnosťou od 1. januára 2026 a od 1. apríla 2026.

Zvýšenie nákladov pre zamestnávateľov (od januára 2026)

Od januára 2026 sa náklady zamestnávateľov vynaložené na preplácanie práceneschopnosti svojich zamestnancov o niečo zvýšia.

• Do 31.12.2025: Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 kalendárnych dní. Nemocenskú dávku tak bude Sociálna poisťovňa poistencovi vyplácať od 11. dňa trvania dočasnej PN zamestnanca.
• Od 01.01.2026: Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 14 kalendárnych dní. Nemocenskú dávku tak bude Sociálna poisťovňa poistencovi vyplácať až od 15. dňa trvania dočasnej PN zamestnanca.

Zrušenie inštitútu vylúčenia platenia poistného (od januára 2026)

Od januára 2026 sa ruší inštitút vylúčenia platenia poistného pre zamestnancov aj zamestnávateľov počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania člena rodiny, či poberania materského. Po novom platí, že ak zamestnanec dosiahne príjem (napríklad mzdu), bude sa platiť poistné.

Nové povinnosti pre zamestnávateľov (od apríla 2026)

Spôsob, akým zamestnávatelia prihlasujú nových zamestnancov do Sociálnej poisťovne sa od 1. apríla 2026 mení. Po novom budú musieť v Registračnom liste fyzickej osoby (RLFO-prihláška) uviesť aj informácie o spôsobe výplaty mzdy. Tieto informácie sa budú povinne nahlasovať pri prihlásení nového zamestnanca do systému sociálneho poistenia, t.j. pri vzniku poistenia po 31. marci 2026. Zamestnávatelia si môžu tieto nové oznamovacie povinnosti splniť už v predstihu, v rámci prechodného obdobia, t.j. od 01.01.2026 do 31.03.2026.

Zastupovanie zamestnanca počas PN

Práceneschopnosť zamestnanca je bežnou súčasťou pracovného života. Zamestnávatelia často potrebujú zabezpečiť plynulý chod prevádzky aj počas neprítomnosti zamestnanca, čo vedie k potrebe zastupovania. Zastupovanie môže byť zabezpečené rôznymi spôsobmi, napríklad poverením iného zamestnanca, prijatím nového zamestnanca na dobu určitú alebo využitím agentúry dočasného zamestnávania.

Formy zastupovania

Zastupovanie počas PN môže mať rôzne formy, pričom každá z nich má svoje špecifiká:

• Poverenie existujúceho zamestnanca: Zamestnávateľ poverí iného zamestnanca, aby dočasne vykonával prácu neprítomného zamestnanca.
• Pracovný pomer na dobu určitú: Zamestnávateľ prijme nového zamestnanca na dobu určitú, ktorá je viazaná na trvanie PN zastupovaného zamestnanca.
• Agentúra dočasného zamestnávania: Zamestnávateľ využije služby agentúry, ktorá mu dočasne pridelí zamestnanca na zastupovanie.

Nárok na príplatok za zastupovanie

Nárok na príplatok za zastupovanie vzniká vtedy, ak zamestnanec vykonáva prácu, ktorá je náročnejšia alebo zložitejšia ako jeho bežná práca, alebo ak je poverený vedením alebo riadením iných zamestnancov. Príplatok by mal kompenzovať zvýšenú záťaž a zodpovednosť spojenú so zastupovaním.

Podmienky nároku na príplatok

• Poverenie zastupovaním: Zamestnanec musí byť formálne poverený zastupovaním iného zamestnanca.
• Zvýšená náročnosť práce: Práca vykonávaná počas zastupovania musí byť náročnejšia alebo zložitejšia ako bežná práca zamestnanca.
• Dohoda so zamestnávateľom: Podmienky zastupovania a výška príplatku by mali byť dohodnuté so zamestnávateľom, ideálne písomne.

Príplatok za zastupovanie riaditeľa školy

V prípade, že je zamestnanec poverený zastupovaním riaditeľa školy počas jeho dlhodobej PN a zároveň učí na plný úväzok, má nárok na príplatok za zastupovanie. Pracovná zmluva na zastupovanie je zvyčajne uzatvorená na dobu určitú, ktorá je viazaná na trvanie PN, MD alebo RD zastupovaného zamestnanca.

Pracovná zmluva na zastupovanie: doba určitá a podmienky

Pracovná zmluva na zastupovanie je zvyčajne uzatvorená na dobu určitú, ktorá je viazaná na trvanie PN, MD alebo RD zastupovaného zamestnanca. Je možné uzatvoriť pracovnú zmluvu na dobu určitú aj na zastupovanie takého zamestnanca, ktorý bol preradený na zastupovanie iného zamestnanca počas PN, nakoľko ovláda jeho prácu, ale na pôvodnom pracovisku by na výkon práce zostalo málo ľudí.

Uzatvorenie pracovnej zmluvy na zastupovanie

Pracovnú zmluvu na dobu určitú je možné uzatvoriť aj na zastupovanie zamestnanca, ktorý bol preradený na zastupovanie iného zamestnanca počas PN. V zmluve musí byť jasne uvedené, koho zamestnanec zastupuje a z akého dôvodu.

Obmedzenia doby určitej

Zákonník práce stanovuje obmedzenia pre uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.

Zastupovanie a pracovné podmienky

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovné podmienky počas zastupovania boli v súlade so Zákonníkom práce a inými predpismi. To zahŕňa dodržiavanie pracovného času, prestávok, odpočinku a bezpečnosti pri práci.

Pracovný čas a nadčasy

Pracovný čas zamestnanca, ktorý zastupuje iného zamestnanca, by nemal presiahnuť 40 hodín týždenne.

Prestávky a odpočinok

Zamestnanec má nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút, ak pracuje viac ako šesť hodín denne. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi nepretržitý denný odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín a nepretržitý týždenný odpočinok v trvaní najmenej 35 hodín.

Zastupovanie a bezpečnosť pri práci

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanec, ktorý zastupuje iného zamestnanca, bol riadne poučený o bezpečnosti pri práci a o rizikách spojených s výkonom práce. Zamestnanec musí byť vybavený potrebnými ochrannými prostriedkami a pomôckami.

Skončenie pracovného pomeru počas PN

Skutočnosť, že zamestnancovi zanikne pracovný pomer počas trvania PN, nemá vplyv na nárok a výplatu nemocenského. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že doklady potrebné k výplate nemocenského a k ukončeniu jeho poberania (preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti a hlásenie o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti) je zamestnanec povinný doručiť priamo pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla posledného zamestnávateľa. Tieto doklady už zamestnávateľ nepotvrdzuje. Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, potrebný k výplate nemocenského, ak práceneschopnosť pokračuje aj v ďalšom kalendárnom mesiaci, je potrebné doručiť pobočke najneskôr do 5. dňa tohto mesiaca.

Vplyv PN na pracovný pomer na dobu určitú

Pracovná zmluva na dobu určitú je bežnou formou pracovného pomeru, ktorá má presne stanovený dátum ukončenia. Skutočnosť, že ste PN, pri uplynutí doby pracovného pomeru na dobu určitú, nebráni skončeniu. Ochrana počas PN platí len pred výpoveďou.

Nárok na dovolenku pri ukončení pracovného pomeru počas PN

Ak zamestnancovi končí pracovný pomer na dobu určitú počas PN, má nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Podľa Zákonníka práce (§ 116) má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ak si ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Práceneschopnosť (PN) je jedným z dôvodov, pre ktoré si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v čase trvania pracovného pomeru.

Zamestnávateľ je teda povinný preplatiť vám nevyčerpanú dovolenku, ak si ju nemôžete vyčerpať do skončenia pracovného pomeru z dôvodu PN. Výška náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa vypočíta podľa priemerného zárobku zamestnanca za predchádzajúci štvrťrok.

Povinnosti zamestnanca počas PN

Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku presne nariaďujú, že zamestnanec musí v prípade choroby alebo úrazu, ktorý mu bráni vykonávať prácu, oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu. V praxi to znamená konať hneď, ako sa o zdravotnom obmedzení dozviete, aby váš zamestnávateľ mohol adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu.

Oznámenie PN zamestnávateľovi

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

V prípade elektronickej PN (ePN) zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Zmena miesta pobytu

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Dátum predpokladaného skončenia PN

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Sociálna poisťovňa je oprávnená vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu počas PN. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. ak ste boli na lekárskom vyšetrení).

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenského

Pre lepšie pochopenie výpočtu náhrady príjmu a nemocenského uvádzame niekoľko príkladov:

tags: #preplacanie #zastupovania #pocas #pn