Pracovné prostredie môže mať významný vplyv na zdravie a pohodu zamestnancov. Slovenská legislatíva preto upravuje mzdové príplatky a kompenzácie pre zamestnancov pracujúcich v sťažených podmienkach.
Na pracoviskách, kde zamestnávateľ nemohol vykonať také opatrenia, aby znížil riziko, vyplývajúce zo škodlivých faktorov pracovného prostredia na čo najnižšiu mieru, sú zamestnanci vystavení škodlivým vplyvom týchto faktorov. Práca v takomto pracovnom prostredí môže poškodzovať zdravie zamestnancov a môže spôsobiť vznik chorôb z povolania.
Tento článok sa zameriava na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, podmienky jej vzniku a ďalšie nároky, ktoré zamestnancom prislúchajú za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.
Legislatívny rámec
Mzdové príplatky a kompenzácie na Slovensku upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ďalšie súvisiace právne predpisy, ako napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Cieľom týchto predpisov je zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov a kompenzovať im prácu v prostredí, ktoré predstavuje zvýšené riziko.
Zákon o BOZP upravuje v ustanovení § 11 povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie, rekondičný pobyt. Pod pojmom vybrané povolanie rozumieme všetky rizikové práce, ktoré sú Úradom verejného zdravotníctva zaradené do tretej a štvrtej kategórie.
Riziková práca je druhom práce, ktorú možno zaradiť do tretej alebo štvrtej kategórie náročnosti práce. Obe kategórie prác sú upravené v ustanovení § 31 ods. 4 a 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “Zákon o ochrane verejného zdravia”).
Kategorizácia prác z hľadiska zdravotných rizík
Hlavným cieľom kategorizácie rizikových prác je ochrana zdravia zamestnancov. Z dôvodu prevencie poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a pôsobenia faktorov práce či pracovného prostredia na zdravotný stav zamestnanca je potrebné každé pracovisko posúdiť z hľadiska zdravotných rizík. Tie musí na pracovisku vždy posudzovať zamestnávateľ. Na základe tohto posúdenia je následne povinný zabezpečiť kategorizáciu všetkých prác vykonávaných na jeho pracovisku v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou, a to podľa osobitného zákona.
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (§ 31) ustanovuje kategorizáciu prác zamestnancov. Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií (niekedy označovaných aj ako kategórií rizík).
Kritériami uvedenej kategorizácie sú:
- úroveň a charakter jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
- posúdenie (hodnotenie) zdravotných rizík a
- posúdenie zmien zdravotného stavu zamestnancov.
O zaradení konkrétnej práce do tretej a štvrtej kategórie alebo jej vyradení rozhoduje príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva (podľa miesta sídla zamestnávateľa), a to buď na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.
Definícia sťaženého výkonu práce
Sťažený výkon práce je definovaný ako vykonávanie pracovných činností v prostredí, kde pôsobia faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať zdravie zamestnanca. Medzi tieto faktory patria chemické, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory, ako napríklad hluk, vibrácie alebo ionizujúce žiarenie.
Kategórie prác
Prvá kategória prác
Sem patria práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo pri ktorých je miera zdravotného rizika z expozície (vystavenia sa) faktorom práce a pracovného prostredia akceptovateľná.
Druhá kategória prác
Tu sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale na druhej strane sa nedá úplne vylúčiť nepriaznivá odpoveď ľudského organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia (táto nepriaznivá odpoveď zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia).
Práce zamestnancov zaradené do prvej a druhej kategórie možno označiť ako nerizikové. To znamená, že pri nich nedochádza k prekročeniu limitov faktorov práce stanovených osobitnými predpismi, spravidla nariadeniami vlády.
Tretia kategória prác
Sem patria práce s vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých:
- vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia nie je znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
- je vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie, alebo
- zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom, nie sú ustanovené limity, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia a vystavenie sa faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.
Štvrtá kategória prác
Sem sa zaraďujú práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, a to len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok; ide o práce:
- pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a vystavenie faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje kritériá na zaradenie práce do tretej kategórie a je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
- ktoré podľa miery vystavenia zamestnanca jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia, alebo
- zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom.
13 Aké sú rôzne kategórie rizika?
Príklady pracovných pozícií s potenciálnym nárokom na kompenzáciu
- Sanitár na operačných sálach: Manipulácia s pacientmi, čistenie a dezinfekcia operačného stola a zariadenia, kontakt s rizikovými pacientmi.
- Triedička použitého textilu: Práca v zaprášenom, plesnivom a špinavom prostredí.
- Asfaltér: Vystavenie zdraviu škodlivým faktorom, ako sú chemické látky, fyzická záťaž, vibrácie, hluk.
Nároky zamestnancov pri rizikovej práci
Zamestnancom prislúcha kompenzácia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Okrem mzdovej kompenzácie majú zamestnanci vykonávajúci rizikové práce aj ďalšie nároky, ktoré im zabezpečuje Zákonník práce a súvisiace predpisy.
Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce
Zamestnanec má nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, ak sú splnené dve základné podmienky:
- Zaradenie práce do 3. alebo 4. kategórie: Príslušný orgán verejného zdravotníctva (regionálny úrad verejného zdravotníctva) musí zaradiť dané pracovné činnosti do 3. alebo 4. kategórie rizika podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z.). O zaradení práce do príslušnej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu. Pri rozhodovaní sa berie do úvahy množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie zamestnancov.
- Používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP): Intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia musí byť aj napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam taká, že vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. To znamená, že zamestnávateľ musí zabezpečiť všetky dostupné opatrenia na minimalizáciu rizika, ale ak je aj napriek tomu potrebné používať OOPP, vzniká nárok na kompenzáciu.
Dôležité je, že obe podmienky, teda zaradenie pracovnej činnosti orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie a zároveň nutnosť používať OOPP na zníženie zdravotného rizika, musia byť splnené súbežne.
Výška mzdovej kompenzácie
Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce je stanovená zákonom. Podľa § 124 Zákonníka práce je to najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu sťaženého výkonu práce. Od 1. januára 2025 predstavuje najmenej 0,938 eura za každú hodinu sťaženého výkonu práce. Od 1. januára 2026 predstavuje najmenej 1,0518 eura za každú hodinu sťaženého výkonu práce.
Zamestnanec má nárok na mzdovú kompenzáciu za ten čas výkonu práce, kedy sú splnené podmienky pre vznik nároku. Ak zamestnanec v priebehu pracovnej zmeny vykonáva rôzne druhy prác, pričom len niektoré z nich nie sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie, kompenzácia sa mu poskytuje len za čas výkonu prác zaradených do týchto kategórií.
Zamestnávateľ môže, ako dobrovoľné plnenie, poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu, prípadne ho pri práci negatívne ovplyvňujú. V takom prípade nie je zákonom ustanovená minimálna výška mzdovej kompenzácie pre zamestnávateľa záväzná.
Dodatková dovolenka
Zákonník práce priznáva nárok na dodatkovú dovolenku viacerým kategóriám zamestnancov, okrem iných aj zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikové práce. Dodatková dovolenka sa priznáva v trvaní jedného týždňa pri zamestnancoch, ktorí odpracujú celý rok. Pokiaľ neodpracujú celý rok, dodatková dovolenka je vo výmere 1/12 dodatkovej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní. Ak sa dodatková dovolenka nevyčerpá, zamestnanec nemá nárok na jej preplatenie. Preto Zákonník práce uvádza, že by sa mala vyčerpať prednostne pred „klasickou“ dovolenkou.
Práca nadčas
Podľa § 97 ods. 11 Zákonníka práce v prípade zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, nie je možné nariadiť prácu nadčas. S týmito zamestnancami je však možné prácu nadčas len dohodnúť, vyžaduje sa teda ich súhlas. Zákon s takouto dohodou spája podmienku výnimočnosti situácie a uvádza, že práca nadčas je možná, ak si to vyžaduje zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu.
Za prácu nadčas patrí zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, mzdové zvýhodnenie v sume najmenej 35 % jeho priemerného zárobku, čo je o 10 % viac ako pri zamestnancoch, ktorých nezaraďujeme do kategórie zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce (u ostatných zamestnancov je to najmenej 25 %).
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu
Za nočnú prácu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, ak zamestnanec vykonáva rizikovú prácu. Pri týchto zamestnancoch nie je možné dohodnúť nižšie mzdové zvýhodnenie.
Doplnkové dôchodkové poistenie
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení zakotvuje povinnosť zamestnávateľa v lehote 30 dní od začiatku vykonávania rizikových prác uzavrieť zamestnávateľskú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení. Nakoľko sa jedná o povinnosť zamestnávateľa vyplývajúcu mu priamo zo zákona, nie je potrebné ju upravovať v pracovnej zmluve. Tomu zodpovedá povinnosť zamestnanca v lehote do 30 dní od začatia výkonu práce zaradenej na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie rizikovosti práce uzavrieť účastnícku zmluvu na doplnkové dôchodkové sporenie.
Rekondičné pobyty
Zákon o BOZP v ustanovení § 11 upravuje nárok zamestnanca na rekondičný pobyt. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie (rizikové práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie), rekondičný pobyt. Na vznik povinnosti nestačí, že je práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie, zároveň sa vyžaduje naplnenie účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie poškodenia zdravia.
Zamestnávateľ je povinný vypracovať v spolupráci s lekárom zoznam tých zamestnancov, ktorým vznikne nárok na zabezpečenie rekondičného pobytu. Lekár následne v spolupráci so zamestnávateľom vypracuje obsah rekondičného pobytu a o obsahu rekondičného pobytu informuje zamestnanca.
Na to, aby sa zamestnanec mohol zúčastniť rekondičného pobytu, nesmie mať príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia. Po celý čas rekondičného pobytu musí zamestnávateľ zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, ubytovanie aj celodenné stravovanie. Zákon o BOZP ďalej stanovuje kategórie zamestnancov, ktorí sa obligatórne musia zúčastniť rekondičného pobytu. Napríklad zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie najmenej počas 4 rokov. Na splnenie podmienky nepretržitého výkonu práce sa vyžaduje neprerušenie práce na viac ako 8 týždňov. Inak je zamestnanec povinný zúčastniť sa na rekondičnom pobyte najmenej raz za tri roky, ak odpracoval minimálne 600 pracovných zmien, resp. 400 pracovných zmien, ak ide o zamestnanca pracujúceho s chemickým karcinogénom.
Fakultatívne môže zamestnávateľ zabezpečiť rekondičný pobyt aj zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie.
Kompenzácia za pranie pracovných odevov
S vykonávaním rizikovej práce je úzko spojený nárok zamestnanca súvisiaci s pracovným odevom a ochrannými pracovnými prostriedkami. Podľa zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v použiteľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.
Zamestnávateľ je tiež povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.
V súlade s ustanoveniami nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, zamestnávateľ poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky podľa svojho zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov - interného predpisu. V uvedenom zozname zamestnávateľ špecifikuje konkrétne typy osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach (zamestnávateľ v uvedenom zozname upraví aj osobitný režim zaobchádzania s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami).
Ustanovenie § 6 ods. 5 Nariadenia: „Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie osobného ochranného pracovného prostriedku najmä čistením, opravou a výmenou.“ Z uvedeného vyplýva, že právny predpis ukladá povinnosť udržiavať ochranné pracovné prostriedky, ale bližšie si to už následne určuje sám zamestnávateľ v internom predpise.
Podľa § 2 ods. 5 tohto Nariadenia: „Pracovný odev alebo pracovnú obuv zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ktorý pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.“
Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi bezplatne pracovný odev v prípade, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ má v súvislosti s rizikovými prácami niekoľko povinností, ktoré mu ukladá legislatíva:
- Nahrádzať práce, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, zohľadňovať ľudské schopnosti, vlastnosti a možnosti najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca.
- Zabezpečiť kategorizáciu prác a oznámiť, ak ide o rizikovú prácu.
- Poskytovať zamestnancom bezplatne účinné osobné ochranné pracovné prostriedky.
- Zabezpečiť zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou a lekárske preventívne prehliadky.
- Zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.
- Uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu.
- Vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak tak ustanovuje zákon č. 355/2007 Z. z.
- Predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou návrhy na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.
- Vypracovať v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou každoročne k 31. decembru informáciu o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, vrátane počtu zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, a hodnotenia zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci a do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka ju predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
- Poskytnúť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.
Na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie musí zamestnávateľ zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika najmenej raz za osemnásť mesiacov. Na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie musí zamestnávateľ zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika najmenej raz za jeden rok.