Premlčaný nárok v exekúcii: Dôležité informácie pre veriteľov a dlžníkov

Premlčanie je právnym inštitútom, ktorý sa viaže s plynutím času v práve. V praxi to znamená, že po márnom uplynutí konkrétnej premlčacej doby už nie je určité právo možné vymáhať súdnou cestou. Po uplynutí premlčacej doby sa toto právo stáva naturálnou obligáciou. Je však potrebné upozorniť, že dlžník musí na súde vzniesť námietku premlčania, teda namietať, že už uplynula doba, počas ktorej sa veriteľ mohol priznania svojej pohľadávky domáhať.

Všeobecnú premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. V jeho zmysle je táto doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Osobitne však upravuje premlčaciu dobru napríklad pri práve na náhradu škody či práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, kedy je premlčacia doba dvojročná, alebo napríklad pri práve z prepravy, kedy je premlčacia doba jeden rok. Práva zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčia, pokiaľ sa desať rokov nevykonávali. Práva priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu sa premlčia za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti.

Časové lehoty premlčania

Čo je exekúcia a exekučný titul?

Exekúcia je použitie donucovacích opatrení zakotvených v právnych predpisoch príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom vymôcť dlh voči veriteľom na základe exekučného titulu. Základom exekúcie je exekučný titul. Exekučným titulom je spravidla exekučný príkaz s doložkou vykonateľnosti. Táto doložka sa nevyžaduje pri niektorých súdnych rozhodnutiach vydaných na úrovni členského štátu alebo v dohodách o urovnaní a úradných dokumentoch. Exekučné konanie sa začína na základe návrhu. Žiadosť o začatie exekučného konania môže podať veriteľ na príslušnom okresnom súde alebo u súdneho exekútora, ktorý pôsobí na tomto súde. Návrh na začatie exekučného konania sa spravidla podáva písomne.

Premlčacia doba v exekučnom konaní

Pokiaľ ide o samotné exekučné konanie, počas jeho vedenia u súdneho exekútora premlčacia doba neplynie, a to vzhľadom na to, že plynutie premlčacej doby sa zastavuje na celý čas trvania exekučného konania. Inak povedané, počas exekúcie neplynie premlčacia doba. Ak veriteľ uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od takého uplatnenia po dobu konania neplynie. Za uplatnenie práva na súde sa v tomto prípade považuje aj uplatnenie pohľadávky veriteľom v exekučnom konaní. Ak zároveň bude splnená podmienka, že veriteľ bude riadne pokračovať v začatom konaní (t. j. napr. z vlastného podnetu nedá návrh na zastavenie exekúcie), potom premlčacia doba pohľadávky počas exekučného konania spočíva - teda neplynie. Premlčacia doba následne opätovne začína plynúť až po zastavení exekúcie z dôvodov spočívajúcich na strane dlžníka - ako je napríklad nemajetnosť dlžníka.

Príklad: Na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia bol dlžník zaviazaný uhradiť na účet veriteľa sumu 1 000 EUR v lehote do 15. 1. 2012. Veriteľ uplatnil pohľadávku na súde v rámci exekučného konania, ktoré začalo 25. 1. 2012 a trvalo až do dňa 25. 1. 2013, kedy bolo zastavené súdom z dôvodu, že majetok povinného (dlžníka) nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ku dňu zastavenia exekúcie teda uplynulo spolu len 10 dní z premlčacej doby, následne jeden rok premlčacia doba neplynula (keďže prebiehalo exekučné konanie).

Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti

Rozhodnutie súdu o tom, že exekučné konanie sa zastavuje z dôvodu nemajetnosti povinného (dlžníka) nie je prekážkou rozhodnutej veci, a teda nijako nebráni opätovnému začatiu ďalšieho exekučného konania na základe toho istého exekučného titulu. Rozhodujúcou bude skutočnosť, či právo priznané exekučným titulom nebude v tom čase už premlčané.

Schéma procesu exekúcie a premlčania

V apríli 2020 nadobudla účinnosť novela zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorej cieľom bolo zredukovať a zastaviť exekučné konania vedené proti povinným, ktorí sú nemajetní a ktoré sa ani po rokoch nepodarilo vymôcť. Ide o také konania, ktoré boli začaté pred 1. aprílom 2017, tzn. tie konania, ktoré boli vedené podľa právnej úpravy účinnej do konca marca 2017.

Príklad na zastavenie starej exekúcie: Spoločnosť ABC, s.r.o. podala v roku 2015 návrh na vykonanie exekúcie voči pánovi Petrovi M, a to na základe právoplatného exekučného titulu vydaného Okresným súdom Bratislava II - platobného rozkazu na vymoženie pohľadávky v sume približne 6 500 eur s príslušenstvom. Poverený súdny exekútor vykonával všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného a k uspokojeniu pohľadávky, pričom oprávnenému každý mesiac posielal prehľad aktuálneho stavu konania. Povinný bol však počas celého priebehu exekúcie bez majetku, nevlastnil auto či nehnuteľnosť, nemal finančné prostriedky na bankovom účte, preto exekútor nemal čo postihnúť. Na základe novely zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2020 súdny exekútor zastavil exekučné konanie vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, nakoľko predmetné konanie spĺňalo zákonné podmienky na jeho zastavenie.

Ak stojíte v exekučnom konaní na strane povinného a je na vás vedené „staré exekučné konanie”, ktoré bolo začaté pred 1. aprílom 2020, nespoliehajte sa na to, že ide o vec, ktorá sa nutne musí zastaviť. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní totiž upravuje aj výnimky, kedy sa staré exekúcie nezastavujú. Napríklad, ak povinný v priebehu exekučného konania uhradil časť pohľadávky.

Výpověď z práce – jaká máte práva a povinnosti? | Orange Academy

Opätovné podanie návrhu na exekúciu

K opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie je potrebné pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. V zmysle zákona o ukončení niektorých exekučných konaní platí, že pohľadávky vymáhané v starých exekúciách sa po ukončení exekučného konania nepremlčia skôr ako za jeden rok. Pri podaní opätovného návrhu však treba zvážiť, či sa oplatí vymáhať pohľadávku znova, najmä s ohľadom na to, ak ide o povinného, ktorý je dlhodobo vo finančnej núdzi, resp. bez majetku.

Námietka premlčania a jej uplatnenie

Podstatné vo vašom prípade je to, kedy nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutie súdu, ktorým ste boli zaviazaný k zaplateniu určitej sumy. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie musí byť podaný v lehote do 10 rokov od právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Dôležité je tiež, že samotné podanie novej exekúcie po uplynutí premlčacej doby neznamená, že exekúcia bude automaticky zastavená. Vy ako dlžník povinný v exekučnom konaní musíte aktívne písomnou formou namietať premlčanie v exekučnom konaní.

V námietke premlčania sa premieta pravidlo, že zákony sú písané pre bdelých.

Premlčanie podľa Obchodného zákonníka

Ak by išlo o záväzok podľa ust. Obchodného zákonníka, tu platí ust. § 388 a nasl., že premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Podľa § 391 ods. 1 Obchod. zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento ak tento zákon neustanovuje niečo iné. V ust. § 408 Obchodný zákonník však stanovuje aj absolútnu premlčaciu dobu, ktorá sa skončí najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Pre uplatnenie námietky premlčania v ostatných prípadoch platia ustanovenia o premlčaní podľa príslušných zákonov, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul.

Vylučovacia, impugnačná a opozičná žaloba

Exekučné právo poskytuje niekoľko žalôb, ktorými môžu účastníci nechať preveriť a korigovať prebiehajúcu exekúciu. Spomedzi týchto nástrojov tvoria vylučovacia žaloba, žaloba na zastavenie exekúcie a opozičná žaloba centrálne typy žalôb, pretože predstavujú rozhodujúce ochranné mechanizmy proti neprípustným exekučným postihom, chybným krokom pri výkone a nesprávnym nárokom.

Ochrana cudzieho majetku: Vylučovacia žaloba

Vylučovacia žaloba chráni vlastníctvo tretej osoby, ktorá nie je účastníkom exekučného konania. Uplatňuje sa, ak súdny exekútor zaistí predmet, ktorý sa síce nachádza v držbe, ale nie vo vlastníctve povinného. Vylučovacia žaloba umožňuje skutočnému vlastníkovi nechať vyhlásiť exekúciu týkajúcu sa dotknutého predmetu za neprípustnú. Tým zabezpečuje, že cudzie vlastníctvo nebude zahrnuté do exekučného konania.

Preverenie výkonu: Impugnačná žaloba (žaloba na zastavenie exekúcie)

Žaloba na zastavenie exekúcie je namierená proti konkrétnemu vykonávaniu exekúcie. Používa sa, ak oprávnený veriteľ ignoruje zrieknutie sa, odklad alebo iné okolnosti, ktoré bránia výkonu. Povinný aktívne predkladá žalobou na zastavenie exekúcie, ktoré skutočnosti blokujú alebo menia výkon. Súd následne preverí, či sú tieto skutočnosti pravdivé a či sa má v tomto rozsahu ukončiť výkon exekúcie. Žaloba preto koriguje výkon, bez zmeny samotného exekučného titulu.

Preverenie nároku: Opozičná žaloba

Opozičná žaloba nie je namierená proti vykonávaniu, ale proti samotnému nároku. Uplatňuje sa vždy, keď nárok následne zanikol alebo bol premlčaný. Povinný uplatňuje, že sa nárok zmenil, napríklad splnením, odpustením alebo následným odkladom. Súd v konaní zistí, či nárok ešte existuje. Ak to tak nie je, rozsudok odoberá exekúcii jej základ. Opozičná žaloba tak chráni pred výkonom pohľadávok, ktoré už nie sú vymáhateľné.

Druhy exekučných žalôb

Premlčanie a rozhodcovské konanie

Rozhodcovské konanie má z hľadiska jeho popularity pomerne krátku, avšak dynamickú a turbulentnú históriu. Po prijatí pôvodného zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní bolo toto alternatívne riešenie súkromnoprávnych sporov prezentované ako efektívnejšie, lacnejšie a výrazne rýchlejšie v porovnaní so štandardným a byrokratickým súdnym procesom. Opačný trend následne priniesla najmä zvýšená ochrana subjektívnych práv spotrebiteľa, a to jednak v legislatívnej rovine, ale aj v rovine individuálnej aplikácie práva súdnymi orgánmi.

Vo vzťahu k právoplatným rozhodcovským rozsudkom a nimi judikovaným nárokom nastali najzásadnejšie zmeny v procese exekúcie. Prítomnosť tzv. spotrebiteľského prvku legitimovala exekučný súd na individuálny prieskum obsahu, priebehu a výsledku rozhodcovského konania ex post, a to aj bez návrhu, resp. z vlastného podnetu. Identifikovanie rozporu s predpismi na ochranu spotrebiteľa, predovšetkým v podobe tzv. neprijateľných zmluvných podmienok, viedlo následne k rôznym formám rozhodnutí exekučných súdov, ktorými bolo zabránené začatiu exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, alebo ktorými boli už prebiehajúce exekučné konania ukončené.

Pre oprávneného z rozhodcovského rozsudku je rezultát v podobe jeho nevykonateľnosti sprevádzaný výrazne negatívnymi dôsledkami. Odhliadnuc od premrhaného rozhodcovského poplatku je totiž vystavený nevyhnutnosti dosiahnuť exekučný titul iným spôsobom, a to spravidla v štandardnom súdnom konaní. Keďže veriteľ pôvodne vychádzal zo záväznosti právoplatného rozhodcovského rozsudku a v mnohých prípadoch aj z rozhodnutia exekučného súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie po súdnom prieskume samotného exekučného titulu, je namieste otázka spočívania premlčacej lehoty. So začatím rozhodcovského konania spája totiž § 112 OZ tento účinok, čo platí aj pre začatie exekučného konania. Načrtnutú špecifickú situáciu však právny poriadok výslovne neupravuje.

Ústavný súd SR v náleze zo dňa 10. 1. 2023 sp. zn. IV. ÚS 459/2022 zdôraznil, že aj neplatne dojednaná rozhodcovská doložka zakladá do určitého momentu medzi kontrahentmi subjektívny stav právnej istoty, ktorý musí byť rešpektovaný. Až kým súd právoplatne nerozhodne inak, je preto za daných okolností nevyhnutné považovať rozhodcovský súd za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ, čo má za následok spočívanie premlčacej lehoty počas samotného rozhodcovského konania, ale aj počas následnej exekúcie.

tags: #premlcany #narok #v #exekucii