Inštitút premlčania je právny koncept, ktorý sa premieta do pravidla vigilantibus iura scripta sunt, teda práva patria bdelým. Premlčanie neznamená zánik práva, ale jeho oslabenie, teda právnu nevymožiteľnosť. To znamená, že ak dlžník vznesie námietku premlčania, súd nemôže veriteľovi právo priznať. Mnoho ľudí sa domnieva, že pokiaľ sa na dlh dostatočne dlho zabudne, dôjde k jeho premlčaniu a prestane existovať. Dlhy však nikdy nezmiznú samy od seba. Pokiaľ sa chcete ich plateniu naozaj vyhnúť, je nutné splniť určité podmienky.
Premlčanie je súkromnoprávny inštitút, vďaka ktorému dôjde k oslabeniu subjektívneho práva, a to v dôsledku márneho uplynutia času. Oslabenie spočíva v tom, že ak premlčanie namietne na súde ten, kto by mal byť povinný vykonať svoj záväzok (povinnosť), súd nemôže premlčanú pohľadávku priznať, t. j. odsúdiť dlžníka k splneniu jeho záväzku. Premlčanie však zakladá len právo sa ho dovolať pred súdom. Tento článok sa nezaoberá premlčacou dobou v trestnom práve, kde svoje premlčacie doby majú aj trestné činy, napr. vražda.
Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčacia doba je definovaná pre rôzne práva rôznym spôsobom. Pri viacerých právach je odlišne upravená dĺžka premlčacej doby ako aj moment začiatku jej plynutia.
Základné princípy premlčania
- Premlčacia doba: Súd ju nemôže skracovať s odkazom na rozpor vymáhania dlhu s dobrými mravmi.
- Námietka premlčania: Povinný subjekt ju môže uplatniť len do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
- Premlčané pohľadávky: Možno ich započítať len v obchodných záväzkových vzťahoch, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie alebo na základe dohody.
- Čo sa premlčuje: Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
- Čo sa nepremlčuje: Vlastnícke právo, právo na ochranu proti neoprávnenej stavbe a právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva.
Premlčacia doba a jej plynutie
Štandardná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je tri roky. Vo veciach, na ktoré platí Obchodný zákonník, sú to štyri roky. Na Slovensku platí pre väčšinu pohľadávok všeobecná premlčacia lehota tri roky. Nie vždy však dôjde k premlčaniu dlhu po troch rokoch. Okrem všeobecnej premlčacej lehoty totiž existujú aj situácie, keď zákon stanovuje zvláštne premlčacie lehoty, ktoré sú dlhšie alebo kratšie v závislosti od povahy konkrétnej pohľadávky.
Na Slovensku sa premlčacie lehoty riadia Občianskym zákonníkom (zákon č. 40/1964 Zb.). Všeobecná premlčacia lehota je tri roky, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Premlčacia lehota môže byť zmluvne upravená, avšak iba v prípade obchodnoprávnych vzťahov (§ 401 Obchodného zákonníka), kde si môžu strany dohodnúť jej predĺženie alebo skrátenie.
Premlčacia lehota pohľadávky sa v niektorých prípadoch môže prerušiť alebo pozastaviť. V praxi teda môže ísť napríklad o písomné vyhlásenie, že dlh existuje, alebo o správaní dlžníka, ktorým potvrdí, že dlh uznáva - čiastočne zaplatí dlh alebo dojedná splátkový kalendár. Takéto uznanie dlhu premlčanie výrazne ovplyvní.
Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne.
Spočívanie premlčacej doby
Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Ak súd rozhodol o pripustení zámeny účastníkov, plynutie premlčacej doby voči novému žalovanému sa prerušuje dňom podania pôvodného návrhu.
Uplatnenie práva na vecne alebo miestne nepríslušnom súde spôsobuje spočívanie premlčacej doby až dňom postúpenia veci na príslušný súd. Zahrnutie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu aktív a pasív dedičstva sa považuje za uplatnenie práva, aj keď sa o ňom autoritatívne nerozhoduje. Smrť poručiteľa má za následok spočívanie premlčacej doby až do rozhodnutia v konaní o dedičstve.
Ak si veriteľ neuplatní na súde svoje právo proti dlžníkovi, ale len proti ručiteľovi, nezastavuje sa plynutie premlčacej doby aj pokiaľ ide o právo veriteľa voči dlžníkovi. Premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
Premlčanie v rôznych oblastiach práva
Občiansky zákonník
Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, právo veriteľa navrhnúť, aby čas splnenia dlhu určil súd, podlieha premlčaniu, nakoľko by bol dlžník neustále v právnej neistote. Pri práve na náhradu škody na zdraví je ustanovená dlhšia objektívna premlčacia doba. Nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe.
Pri náhrade škody hovoríme o tzv. subjektívnej a objektívnej premlčacej dobe. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (subjektívna doba). Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (objektívna doba). Obdobne to je aj pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Zdravotné poistenie
Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má určité osobitosti oproti všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Je nevyhnutné rozlišovať medzi právom predpísať (uplatniť) poistné a právom vymáhať poistné. Právo uplatniť poistné sa rozumie právom vyrubiť poistné na základe výkazu nedoplatkov alebo uplatniť toto právo na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti poistného, trvá päť rokov a námietku premlčania možno uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Právo vymáhať poistné sa spája s právnou možnosťou zdravotnej poisťovne domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti poistencovi. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, trvá tri roky a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania.
Zdravotné poisťovne si svoje pohľadávky veľmi starostlivo strážia a zákon je im v tejto oblasti naklonený viac ako niektorým iným inštitúciám. Ich právo predpísať vám dlžné poistné sa totiž premlčuje až za 10 rokov od jeho splatnosti. Keď vám poisťovňa dlžné poistné predpíše, právo vymáhať toto poistné sa premlčuje v lehote 10 rokov od právoplatnosti platobného výmeru.
Od 1.6.1998 došlo k zmene premlčacej doby pri práve predpísať poistné a to z 3 na 10 rokov odo dňa splatnosti poistného. V zmysle prechodného ustanovenia (§76b) pre poistné vzniknuté v období do 1.6.1998 platila nová 10 ročná premlčacia doba iba v tom prípade, ak toto poistné nebolo premlčané podľa prechádzajúcej právnej úpravy - iba v takom prípade došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Od 1.1.2005 došlo opätovne k zmenám premlčacích dôb.
Tabuľka: Premlčacie doby v zdravotnom poistení
| Právo | Začiatok plynutia premlčacej doby | Dĺžka premlčacej doby | Uplatnenie námietky premlčania |
|---|---|---|---|
| Uplatniť poistné | Dátum splatnosti poistného | 5 rokov | Najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia |
| Vymáhať poistné | Dátum právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné | 3 roky | Kedykoľvek až do skončenia exekučného konania |
Trestné právo
Trestný zákon upravuje prerušenie premlčania trestného stíhania v § 87 ods. 3, a to vznesením obvinenia pre trestný čin a úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa. Premlčacia doba začína plynúť od spáchania trestného činu, teda od okamihu, keď bol trestný čin dokonaný.
Premlčanie a dobré mravy
Dobré mravy sú považované za kritérium, podľa ktorého sa v najrozmanitejších oblastiach práva posudzuje správanie subjektov práva s tým, že konanie proti dobrým mravom býva sankcionované. Aj keď pojem dobré mravy nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný, viaceré zákony obsahujú priamy odkaz na dobré mravy. Súd v adhéznom konaní musí skúmať súlad vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi.
Všeobecné podmienky pre neuznanie námietky premlčania v adhéznom konaní zahŕňajú intenzitu zásahu (charakter a rozsah škody), úmysel škodcu, zištný motív, zánik nároku poškodeného by bol v konkrétnom prípade neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s intenzitou zásahu a zavinenie poškodeného (prečo svoje právo neuplatnil včas).
Neurovedkyňa: Čo ti nikto nepovedal o Dopamíne
Preklúzia vs. premlčanie
Základný rozdiel medzi premlčaním a preklúziou spočíva v tom, že pri premlčaní právo nezaniká, ale uplynutím premlčacej doby dochádza k jeho právnej nevymožiteľnosti, t.j. príslušný orgán verejnej moci toto právo nemôže veriteľovi priznať (v tomto zmysle sa hovoríme o tzv. oslabení práva) - na premlčanie sa prihliada iba vtedy, ak dlžník vznesie námietku (dovolá sa) premlčania. Následkom preklúzie dochádza k zániku práva. Prestáva existovať, takže po uplynutí prekluzívnej lehoty už právo nemožno vôbec uplatniť.
Invalidný dôchodok a jeho výpočet
Invalidný dôchodok (ID) je dávka, ktorá má čiastočne kompenzovať stratu príjmu spôsobenú poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie.
Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP. Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu, najviac v sume maximálneho možného základu, ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca.
Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky. Pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 ZSP. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 2 ZSP.
Pán Igor je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023, kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 46 rokov. Na uvedenom príklade vidíme, že tzv. pripočítané obdobie je najvýznamnejšou časťou obdobia dôchodkového poistenia v živote invalida z mladosti. V prípade invalidného dôchodku invalida z mladosti (alebo doktoranda) sa suma ID určí podľa § 73 ods. 3 ZSP.
Pani Iveta bola dobrovoľne dôchodkovo poistená v čase od 1.2.2023 do 31.7.2023. Získala tak obdobie dôchodkového poistenia, ale v rozsahu menej ako jeden rok. Pani Iveta po dovŕšení 16 rokov navštevovala strednú školu - sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole. Preto mohla v súlade s § 142 ods. 3 ZSP dodatočne zaplatiť poistné za obdobie od 1.8.2022 do 31.1.2023. Pričom POMB sa určí ako priemer osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie by bolo obdobie roka 2022 a osobný mzdový bod, resp. priemerný osobný mzdový bod by bol daný podľa toho, aký by si určila vymeriavací základ na účel dodatočného zaplatenia poistného. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne.
Suma invalidného dôchodku je daná v súlade s § 73 ods. 1 ZSP. Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri alebo nie. Sporiteľ i "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel. Invalidné dôchodky sa valorizujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR.
Praktické príklady a judikatúra
- Príklad 1: Dlžník vznesie námietku premlčania v exekučnom konaní. Súd je povinný na ňu prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
- Príklad 2: Exekúcia začatá v roku 1998, obnovená v roku 2021. Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka určité osobitosti, čo v praxi zvykne spôsobovať interpretačné nejasnosti a často vedie k nesprávnej, resp. neopodstatnenej obrane poistencov a v niektorých prípadoch tiež k „zbytočnému“ vymáhaniu pohľadávok zdravotnou poisťovňou.
Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť - na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Pokiaľ nebude existovať písomná zmluva o pôžičke, môže nastať situácia, kedy bude potrebné dokázať či poskytnuté finančné prostriedky skutočne boli pôžičkou a či neboli darom. Ak bude zmluva o pôžičke len ústna, možno odporučiť, aby sa skutočnosť, že ide o pôžičku uviedla aspoň pri samotnom poskytnutí peňazí.
To či je pohľadávka premlčaná, závisí od dátumu splatnosti, nie od dátumu požičania peňazí. Ak sa zmluva spravuje Občianskym zákonníkom, premlčacia lehota je 3-ročná a začína plynúť dňom nasledujúcim po dátume, kedy mala byť vrátená.
V prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej, pretože podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť vydané všetko, čo bolo nesprávne získané. Ak účelom vynaloženia týchto nákladov bolo (spolu)užívanie rodinného domu, ktoré sa skončilo jeho predajom tretej osobe, lehoty na vrátenie tohto plnenia sa odvíjajú nie od jeho poskytnutia, ale od vzniku zodpovednostného vzťahu a bezdôvodného obohatenia, t. j. od času, keď právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Na určenie začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia tak nebol rozhodujúcim okamih zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti, ale deň, keď sťažovateľke bolo znemožnené predmetný rodinný dom užívať.
Počiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku štátu na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 OZ sa viaže k okamihu, kedy sa o škode a o škodcovi dozvedela tá organizačná zložka štátu, ktorá pri uplatňovaní jeho práva za neho jeho menom koná.
Pozostalý rodič je pre potenciálny stret svojich záujmov so záujmami maloletých detí vylúčený zo zastupovania pri uplatňovaní nárokov detí na náhradu nákladov na výživu po smrti druhého rodiča a do doby, než je maloletým deťom ustanovený kolízny opatrovník, nezačína plynutie premlčacej doby na uplatnenie týchto nárokov.
tags: #premlcanie #vratenia #invalidneho #dochodku #lehota