Účtovníctvo, poistenie a jednoduché účtovníctvo pre SZČO

Samostatne zárobková činnosť (SZČO) je na Slovensku veľmi populárnou formou podnikania. Tento článok je určený pre tých, ktorí uvažujú o založení živnosti, už ju majú alebo sa len zaujímajú o túto tému.

SZČO a zamestnanec: Hlavné rozdiely

Existuje mnoho rozdielov medzi SZČO a zamestnancom. Jedným z kľúčových je pracovný čas. Zatiaľ čo zamestnanec má presne dohodnutú pracovnú dobu so zamestnávateľom, SZČO si svoju pracovnú dobu určuje sám, resp. v zmysle dohody so svojim odberateľom. Ďalšou výhodou je, že pri podnikaní si živnostník môže znížiť základ dane o náklady, napríklad na telefón, nájomné, automobil a iné, čo zamestnancovi zákon neumožňuje. Z pohľadu SZČO je to akási väčšia sloboda, keď sú sami sebe pánmi, vedia si regulovať objem práce, pracovný čas, čo uplatnia vo výdavkoch a pod. SZČO má oproti zamestnancovi aj možnosť určitej daňovej optimalizácie - môže si ľubovoľne zvoliť jeden zo spôsobov uplatňovania výdavkov, podľa toho, čo je pre nich výhodnejšie pri uplatnení výdavkov k príjmom.

Založenie živnosti a administratívne úkony

V dnešnej dobe je založenie živnosti oveľa jednoduchšie. Dá sa podať aj elektronicky a všetky úkony súvisiace so založením živnosti je možné vybaviť na jednom mieste prostredníctvom Jednotného kontaktného miesta (JKM). Tu je možné ohlásiť živnosť, požiadať o zápis do obchodného registra, prihlásiť sa do systému povinného zdravotného poistenia, oznámiť zmeny, ukončiť podnikanie a pod.

Pojmy v účtovníctve SZČO: Výdavok vs. Náklad

V prvom rade treba odlíšiť pojmy výdavok a náklad, tieto si živnostníci často zamieňajú. Pri SZČO je potrebné si uvedomiť, že z daňového hľadiska sú pre nich podstatné daňové výdavky, tzn., čo skutočne zaplatili. Živnostník za daný rok zdaňuje iba tie príjmy, ktoré skutočne prijal v danom roku. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že nie všetko čo je výdavkom - to čo živnostník zaplatil je aj daňovým výdavkom - nákladom. Náklad (daňový výdavok) je položka, ktorá sa odpočíta od zdaniteľného príjmu a zníži základ dane, z ktorého sa vypočíta daň. Základná definícia nákladu - daňového výdavku znie: výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Znamená to, že výdavok musí súvisieť s výkonom podnikateľskej činnosti, s príjmami z nej dosiahnutými, ďalej musí byť preukázateľný, teda podložený faktúrou, zmluvou, dokladom z e-kasy a musí byť zaplatený - na preukázanie slúži bankový výpis alebo pokladničné doklady.

Daňová uznateľnosť výdavku

Pri vysvetľovaní pojmu daňový výdavok nemôžeme zabudnúť opomenúť aj jeho daňovú uznateľnosť. Nie každý daňový výdavok je zo strany daňového úradu uznaný v celom rozsahu.

Spôsoby uplatňovania výdavkov

SZČO má na výber tri hlavné spôsoby uplatňovania výdavkov:

1. Daňová evidencia

   V prípade, že sa SZČO rozhodne uplatňovať preukázateľné výdavky, musí viesť podrobnú daňovú evidenciu. Preukázateľné výdavky sú skutočne vynaložené výdavky na podnikanie, ktoré sú podložené faktúrami, zmluvami, dokladmi z e-kasy a pod. Čiastkovým základom dane je v takomto prípade rozdiel sumy zdaniteľných príjmov a sumy preukázateľných výdavkov za dané zdaňovacie obdobie.

2. Jednoduché účtovníctvo

   Pri jednoduchom účtovníctve SZČO taktiež uplatňuje skutočne preukázateľné výdavky, a to na základe vedenia jednoduchého účtovníctva. Stáva sa tak účtovnou jednotkou. Na vedenie jednoduchého účtovníctva sú spravidla využívané účtovné softvéry na to určené. Rozdielom je tiež, že v prípade jednoduchého účtovníctva je SZČO povinná podať účtovnú závierku, nie však ako súčasť daňového priznania, ale osobitne.

3. Paušálne výdavky

   Opakom predchádzajúcich dvoch spôsobov sú paušálne výdavky. V danom prípade si SZČO neuplatňuje skutočne preukázateľné výdavky, ale výdavky ako percento príjmov. Toto percento je vo výške 60 %, čo znamená, že výdavky za zdaňovacie obdobie sú vo výške 60 % celkových zdaniteľných príjmov. Paušálne výdavky majú však hranicu, a to 20 000 eur za zdaňovacie obdobie. K paušálnym výdavkom sa pripočítava aj zaplatené poistné a príspevky.

   Príklad výpočtu čiastkového základu dane pri paušálnych výdavkoch

   Živnostník dosiahol za zdaňovacie obdobie príjmy celkovo vo výške 10 000 eur. Za celé obdobie zaplatil poistné celkovo vo výške 1 200 eur. Uplatňuje si paušálne výdavky.

   • Výpočet ZD = 10 000 (príjmy) - 6 000 (60 % paušálne výdavky) - 1 200 (zaplatené poistné) = 2 800 eur.

   Vysvetlenie fixných a variabilných nákladov | Základy financií pre figuríny

   Paušálne výdavky sú odporúčané najmä pri živnostníkoch, ktorí poskytujú služby a nemajú okrem poistného, telefónnych poplatkov, internetu, kancelárskych potrieb, PHL a odpisov žiadne iné výdavky, a tie, ktoré majú v súčte väčšinou nedosahujú 60 % celkových príjmov. Pri živnostníkoch vykonávajúcich remeselné činnosti, alebo aj poskytujúcich napr. stravovacie služby sa objavuje viac nákladov - pribúdajú náklady na materiál a tovar, a tu prichádza do úvahy daňová evidencia, ktorá by mohla prevýšiť 60 % celkových príjmov.

Jednoduché účtovníctvo a peňažný denník

Hlavnou účtovnou knihou sústavy jednoduchého účtovníctva je peňažný denník. V súlade s § 4 ods. 6 Postupov účtovania v JÚ sa členia príjmy a výdavky do jednotlivých stĺpcov peňažného denníka. Od 1. 1. 2013 došlo v peňažnom denníku k zmenám, kde sa zrušil stĺpec „Prevádzková réžia“ a zaviedli sa dva nové stĺpce „Služby“ a „Ostatné výdavky“. Do stĺpca „Poistné a príspevky“ peňažného denníka sa účtuje poistné a príspevky platené za fyzickú osobu, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ako aj poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov.

Účtovanie odvodov SZČO do Sociálnej a zdravotnej poisťovne

Odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne sú pre SZČO daňovým výdavkom, a to aj pre tých, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky. Dôležité je, že sa uplatňujú tie odvody, ktoré boli reálne zaplatené, bez ohľadu na obdobie, za ktoré boli zaplatené. Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne SZČO sa platia pozadu, tzn. odvody za mesiac január je potrebné zaplatiť najneskôr do 8. februára.

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia (RZZP)

V priebehu leta až jesene vykonávajú zdravotné poisťovne ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Výsledkom môže byť nedoplatok, preplatok alebo nulový stav. Nedoplatok z RZZP za už skončený rok je daňovým výdavkom prebiehajúceho roka a SZČO si ho môže uplatniť buď priebežne v účtovníctve, alebo po skončení roka. Môže buď podať dodatočné daňové priznanie za ukončený rok, v ktorom nedoplatok uvedie ako výdavok, alebo ho uvedie do daňového priznania za prebiehajúci rok.

Postup účtovania platieb do poisťovní

Záväzok na úhradu odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne SZČO sa eviduje v Knihe záväzkov, typ dokladu "Odvody poistného". Napríklad, za január sa zaeviduje s dátumom vystavenia 1.1., dátum splatnosti bude 8.2. resp. Odvody. Pri úhrade sa suma zaúčtuje v Peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v stĺpci „Poistné a príspevky“.

V prípade nedoplatku na zdravotnom poistení sa tento zaeviduje v Knihe záväzkov medzi Odvody poistného. Preplatok na zdravotnom poistení za predošlé zdaňovacie obdobie sa v Peňažnom denníku zaúčtuje v stĺpci Fondy, resp. Odvody. SZČO zaeviduje oznámenie o ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia v Knihe pohľadávok, medzi Odvody poistného.

Vrátené poistné bez právneho dôvodu

Ak SZČO zaplatila poistné bez právneho dôvodu a Sociálna alebo zdravotná poisťovňa jej ho vráti v rovnakom účtovnom období, o sumu vráteného poistného sa znížia výdavky zahrnované do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“ v rámci uzávierkových účtovných operácií. Ak k vráteniu súm poistného dôjde až v nasledujúcom účtovnom období, tieto sumy sa neúčtujú ako zníženie výdavkov, ale sú zdaniteľným príjmom, ktorý sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vrátená suma prijatá.

Účtovanie miezd zamestnancov v jednoduchom účtovníctve

Účtovanie miezd zamestnancov a odvodov SZČO (živnostníka) v jednoduchom účtovníctve sú jedným z najčastejších účtovných prípadov. Záväzky súvisiace so mzdami zamestnancov sa evidujú v Knihe záväzkov, v časti Mzdy. Dátum splatnosti by mal byť deň určený na výplatu miezd u zamestnávateľa. Čistá mzda a daňový bonus sa v peňažnom denníku evidujú v stĺpci Mzdy pri úhrade, resp. výplate. Odvody do ZP a SP platené zamestnávateľom za zamestnancov sa účtujú do stĺpca „Poistné a príspevky“.

Sociálny fond

V súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov sa počas roka o sociálnom fonde neúčtuje v Peňažnom denníku, tvorba sociálneho fondu sa eviduje len v Knihe sociálneho fondu.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ pre odvody

Pre platby do ZP a SP platia aj minimálne a maximálne vymeriavacie základy (VZ). Od 1. januára 2013 došlo k novelizácii zákona o zdravotnom a sociálnom poistení, ktorá zmenila zásady pre určenie VZ SZČO, zvýšila VZ pre platenie odvodov a určila maximálny VZ na úroveň 5-násobku priemernej mesačnej mzdy.

Minimálny a maximálny VZ pre ZP a SP v minulosti (príklady)

Nižšie uvedená tabuľka uvádza príklady minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov pre ZP a SP v minulosti.

Minimálny preddavok na zdravotné poistenie SZČO bol od 1. 1. 2014 vo výške 56,35 € mesačne (14 % zo 402,50 €). Maximálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie bol od 1. 1. 2014 vo výške 563,50 € (14 % zo 4 025 €). Prvýkrát platili SZČO preddavky na zdravotné poistenie z nových VZ za január 2014, t. j. najneskôr do 8. 2. 2014.

Minimálne poistenie pre povinne poistenú SZČO bolo od 1. 1. 2014 vo výške 133,42 € mesačne. Maximálne poistenie do SP bolo od 1. 1. 2014 v sume 1 334,28 € mesačne. Prvýkrát sa platili odvody do SP z nového VZ za január 2014, t. j. najneskôr do 8. 2. 2014.

Výpočet poistného do Sociálnej poisťovne

Výška poistného sa počíta takto: k čiastkovému základu dane (príjmy mínus výdavky) sa pripočítajú preukázateľne zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, upravený základ dane sa vydelí 12-timi (počet mesiacov v roku). Výsledok sa vydelí koeficientom: 1,6 (v roku 2014) alebo 1,486 (v roku 2015 a ďalších rokoch) - tým sa získa mesačný vymeriavací základ pre odvody do Sociálnej poisťovne. Ak výsledná suma nedosahuje minimálny vymeriavací základ, upraví sa na túto sumu.

Sadzby poistného do jednotlivých fondov Sociálnej poisťovne

• Nemocenské poistenie: 4,4 % z vymeriavacieho základu
• Starobné poistenie: 18 % z vymeriavacieho základu (ak je v 2. pilieri, 9 % posiela SP na osobný účet sporiteľa)
• Invalidné poistenie: 6 % z vymeriavacieho základu (neplatí SZČO, ktorá je dôchodkovo poistená po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku)
• Poistenie v nezamestnanosti: 2 % (dobrovoľné)
• Rezervný fond solidarity: 4,75 % z vymeriavacieho základu

Ktoré SZČO sú povinne poistené v Sociálnej poisťovni?

Od 1. 7. 2014 sú povinne poistené v Sociálnej poisťovni SZČO, ktoré dosiahli za rok 2013 hrubý zdaniteľný príjem vyšší ako 4 830 eur. Ak úhrn príjmov v daňovom priznaní za rok 2013 nepresiahol túto sumu alebo podnikateľ nepodával daňové priznanie, nie je od 1. 7. 2014 povinne poistený v Sociálnej poisťovni. Ak mal podnikateľ predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2013 a príjem prekročil hranicu 4 830 eur, povinné poistenie mu vzniká až od 1. októbra 2014 a trvá do 30. septembra 2015.

tags: #pn #a #szco #uctovanie #v #jednoduchom