Predlekárska starostlivosť: Kľúč k záchrane života a minimalizácii následkov

Poskytnutie predlekárskej starostlivosti je kritický krok pri záchrane života a minimalizovaní následkov úrazu alebo náhlej choroby. Včasná a správne poskytnutá predlekárska pomoc zásadným spôsobom ovplyvní úspešnosť následnej odbornej starostlivosti. Tento článok poskytuje podrobný postup, ako poskytnúť predlekársku starostlivosť do príchodu záchrannej zdravotnej služby (RZP).

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) v kontexte mimoriadnych situácií

Starostlivosť o BOZP je nevyhnutná aj v čase mimoriadnych situácií a núdze. Pracovné prostredie so sebou prináša rôzne riziká, ktoré môžu ohroziť zdravie zamestnancov. Preto je nevyhnutné zabezpečiť na pracoviskách bezpečné podmienky a prijať opatrenia na ochranu zdravia pri práci (BOZP). Okrem bežných pracovných situácií sa môžu vyskytnúť aj mimoriadne udalosti, ktoré si vyžadujú špeciálnu pozornosť a pripravenosť.

Hlavným účelom ochrany práce je riadiť existujúce a možné nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré sa vyskytujú v práci, a riziká z nich vyplývajúce pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, a to aj vo chvíľach mimoriadnych situácií. Mimoriadnu situáciu možno charakterizovať ako nežiaducu, náhle vzniknutú a potenciálne nebezpečnú situáciu s možným a spravidla s reálne existujúcim ohrozením bezpečnosti, zdravia, majetku alebo životného prostredia. Priamym dôsledkom mimoriadnej situácie spravidla je bezprostredné a vážne ohrozenie života a zdravia a následná mimoriadna udalosť - z hľadiska predmetu záujmu BOZP je ňou pracovný úraz (pomliaždenina, popálenina, zlomenina, strata končatiny, akútna otrava…).

Zo širšieho pohľadu je mimoriadnou udalosťou aj stav vyvolaný prírodnými vplyvmi (napr. záplavy, silný víchor a iné živelné pohromy a nadväzujúce poškodenia zdravia), v špecifických prípadoch tiež situácia vzniknutá v dôsledku terorizmu a jej následky na bezpečnosť a zdravie a tiež situácie, ktoré môžu vyústiť do náhlej zdravotnej príhody.

Z hľadiska potenciálneho vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia je nevyhnutné zvýšenú pozornosť mať predovšetkým pri uvádzaní technologických zariadení do prevádzky a ich odstavovaní z prevádzky, pri zavádzaní nových pracovných postupov, počas odstávok, údržby a pod. Všeobecne je potrebné zvýšenú pozornosť venovať tiež konaniu a správaniu sa rizikových skupín zamestnancov, najmä nových, mladých a starších zamestnancov a zamestnancov vstupujúcich do pracovného procesu po dlhodobej prestávke v práci.

Prevencia vzniku mimoriadnych situácií

Skutočná prevencia vzniku mimoriadnych situácií sa realizuje už v štandardnom pracovnom procese tak, aby sa predišlo týmto nedobrým až krízovým okolnostiam. V zásade ide o dôslednú realizáciu tých istých opatrení na zaistenie BOZP, ktoré sa používajú v prevádzke firiem, napríklad o uplatňovanie všeobecných zásad prevencie, plnenie požiadaviek na bezpečnosť stavieb, pracovných priestorov, pracovných prostriedkov a pracovných postupov, oboznamovanie a informovanie zamestnancov a tiež vykonávanie preventívnych lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci.

Kľúčové preventívne opatrenia

• Zabezpečovať, aby stavby, ich súčasti a pracovné priestory, pracovné prostriedky a pracovné postupy boli zamestnancami po celý čas prevádzky používané tak, aby neohrozili život a zdravie.
• Vykonávať údržbu pracoviska, pracovných prostriedkov a zariadení, najmä tých, ktoré sú určené na prevenciu alebo vylúčenie nebezpečenstiev a čo najskôr odstraňovať každú zistenú poruchu, ktorá má vplyv na BOZP.
• Pravidelne čistiť a udržiavať pracovisko, pracovné prostriedky a zariadenia, najmä zariadenia určené na prevenciu alebo vylúčenie nebezpečenstiev.
• Zreteľne označovať pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie, príslušným bezpečnostným a zdravotným označením.
• V priestoroch s nebezpečnými látkami zabezpečiť, aby neboli prekročené prípustné hodnoty množstva a koncentrácie týchto látok v pracovnom ovzduší a zabrániť prieniku a úniku týchto látok do priestoru pracovísk.
• Zabezpečiť, aby komunikácie k únikovým východom a samotné únikové východy boli vždy a trvalo voľné a priechodné.
• Zabezpečiť náhradné osvetlenie v priestoroch, v ktorých pri poruche hlavného osvetlenia môže nastať požiar, výbuch alebo v ktorých môžu byť osoby inak ohrozené.
• Vybaviť priestory a pracoviská s nebezpečnými látkami dostatočným množstvom asanačných prostriedkov.
• Vykonávať opatrenia na zabezpečenie varovných a iných komunikačných systémov potrebných na signalizovanie zvýšeného rizika v priestoroch s chemickými faktormi.
• Používať vhodné postupy na meranie karcinogénov alebo mutagénov, najmä na včasné zistenie mimoriadnych expozícií pri nepredvídateľnej udalosti alebo havárii.

Príprava na mimoriadne situácie

Preventívne a ochranné opatrenia na bezproblémové zvládnutie mimoriadnej situácie (núdze, krízy) z hľadiska BOZP sa musia pripraviť vopred. Rámcové elementárne povinnosti zamestnávateľov pre prípad vzniku mimoriadnej situácie upravuje § 8 zákona č. 124/2006 Z. z. Rozsah a kvalita opatrení musia zodpovedať existujúcim a možným nebezpečenstvám a ohrozeniam a z nich vyplývajúce rizika - tie vyplývajú z posúdenia rizika, ktoré je povinný každý zamestnávateľ vykonať pre každú pracovnú činnosť a následnej jeho povinnosti vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP.

Vykonať potrebné opatrenia (aj pre riadne pracovné podmienky, aj pre mimoriadne situácie) znamená, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť na to potrebné materiálne prostriedky, organizačné väzby a spôsobilé osoby. Tieto opatrenia je povinný nachystať vopred a nečakať až na vznik mimoriadnej situácie.

Na účely prípravy na mimoriadnu situáciu sa musí predpokladať výskyt mimoriadnej situácie, jej následky a opatrenia na jej zvládnutie. Základnou úlohou je pripraviť opatrenia vykonateľné v čase mimoriadnej situácie - v núdzi, strese, pri zraneniach. Na ich kreovanie sa spravidla modelujú možné mimoriadne situácie a pre ne sa postupne formulujú potrebné postupy, organizácia, prostriedky, ľudia, sústava vyrozumenia a komunikácie, kontakty a vzdelávanie. Čiastkové výsledky sa samozrejme využívajú aj v prevencii vzniku mimoriadnej situácie.

Kroky prípravy na mimoriadnu situáciu

1. Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození: Tvorí sa zoznam nebezpečenstiev a ohrození a kvantitatívne alebo kvalitatívne sa určuje ich potenciál pre vznik mimoriadnej situácie.
2. Posúdenie rizika: Identifikované nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré sa vyskytujú alebo sa môžu vyskytovať pri pracovných činnostiach, sú vstupnými predpokladmi na posudzovanie rizika pre zdravie aj z hľadiska mimoriadnej situácie - slúžia na určenie pravdepodobnosti vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví.
3. Stanovenie úloh a postupov: Opatrenia a postupy potrebné na zvládnutie vzniknutej mimoriadnej situácie a minimalizovanie jej následkov, na rýchly a koordinovaný postup po jej vzniku, príp. krízovej situácie výrazne závisia od vopred dobre uváženého, vyhodnoteného a stanoveného určenia konkrétnych úloh a postupu pre konkrétne pracovné funkcie vo firme i pre vonkajšie záchranné zložky.

Krízový manuál: Havarijný a traumatologický plán

Firma sa riadi pred vznikom i po vzniku mimoriadnej situácie vo veciach týkajúcich sa mimoriadnej situácie. Tento povinne písomne vypracovaný postup - krízový manuál - môže byť nazvaný ako celok napr. krízový plán alebo sa skladá z viacerých častí jednotlivo nazvaných ako havarijný plán, evakuačný plán, traumatologický plán a pod. Musia byť primerane často prehodnocované a aktualizované tak, aby postupy a plány vzhľadom na skutočné pracovné procesy a pracovné podmienky zodpovedali čo najviac skutočným okolnostiam v čase mimoriadnej situácie. Oba dokumenty zohľadňujú identifikované reálne a predpokladateľné nebezpečenstvá a ohrozenia existujúce vo firme, resp. aj v okolí firmy, ak sa účinky prípadných mimoriadnych udalostí vzniknutých mimo firmy môžu prejaviť vo firme. Vychádzajú z relevantných faktov o firme a o jej činnosti.

Havarijný plán

Havarijný plán (jeden dokument alebo súbor dokumentov) má, vzhľadom na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 124/2006 Z. z. určiť postupy v prípade mimoriadnych situácií.

Traumatologický plán

Traumatologický plán upravuje organizáciu (postupy) na poskytnutie prvej pomoci vo firme tak, aby bola poskytnutá zranenej osobe včas a správne a aby sa minimalizovali možné zdravotné komplikácie vyplývajúce zo zranenia, ku ktorému môže dôjsť v prostredí firmy. Určuje úlohy príslušných riadiacich zamestnancov a osôb poskytujúcich prvú pomoc. Vymedzuje urgentné stavy (napríklad zástava srdca, dýchania, bezvedomie…), možné druhy poranení, zásady a pokyny na poskytnutie prvej pomoci pri jednotlivých poraneniach (napríklad pri vonkajšom krvácaní, šoku, požití chemikálie, poleptaní pokožky, zásahu elektrickým prúdom, mechanickom poranení oka alebo jeho zásahu chemickou látkou, popálení…) a zásady starostlivosti o zranených. Ak rozmiestnenie zdravotníckych prostriedkov na pracovisku neurčuje havarijný plán, tak ich určí traumatologický plán.

Činnosť zamestnancov po vzniku mimoriadnej situácie

Je dôležité určiť zásady postupu, ktorý po vzniku mimoriadnej situácie vykonajú samotní zamestnanci - vymedziť ich zásahovú činnosť dostupnými prostriedkami a evakuačnú činnosť (odchod do bezpečia). Tieto aktivity majú vykonať aj iné osoby nachádzajúce sa v dobe vzniku mimoriadnej situácie vo firme, napr. návštevníci, obchodní partneri, dodávatelia, zamestnanci externých servisných služieb. Účelom je vymedziť potenciálnu činnosť zamestnancov tak, aby dokázali aj v stresovej situácii realizovať nimi vykonateľné a nevyhnutné záchranné aktivity. Každý zamestnanec - priamy účastník mimoriadnej situácie - musí vykonať možné bezprostredné úkony na odstránenie alebo eliminovanie mimoriadnej situácie a minimalizovanie jej následkov (povinnosť vykonať opatrenia na zabránenie škody na zdraví i na majetku alebo na jej obmedzenie ustanovuje § 178 ods. 2 Zákonníka práce).

Poskytnutie predlekárskej prvej pomoci

Niekedy môžu nastať situácie, keď poskytnutie prvej pomoci laikom zachráni život. Autonehoda, úraz, popálenie, otrava alebo vdýchnutie cudzieho telesa sú udalosti, ktoré sa môžu stať. Včasná a správne poskytnutá predlekárska pomoc zásadným spôsobom ovplyvní úspešnosť následnej odbornej starostlivosti.

Základné kroky pri poskytovaní prvej pomoci

1. Zaistenie bezpečnosti: Pred poskytnutím prvej pomoci je potrebné zabezpečiť miesto nehody a minimalizovať riziká pre seba aj pre zraneného. To môže zahŕňať odstránenie hroziaceho nebezpečenstva (napr. vypnutie motora vozidla, odstránenie prekážok), použitie výstražného značenia (napr. výstražný trojuholník) a oblečenie reflexnej vesty. Uistite sa, že ste v bezpečnej vzdialenosti od premávky alebo iných potenciálnych nebezpečenstiev.
2. Zhodnotenie stavu zraneného: Po zabezpečení miesta nehody je potrebné zhodnotiť situáciu a určiť rozsah zranení alebo zdravotných problémov. Zistíme, či je zranený pri vedomí, či dýcha a či má pulz. Dôležité je zistiť počet zranených osôb, identifikovať najzávažnejšie zranenia alebo zdravotné problémy a zistiť mechanizmus úrazu.
3. Privolanie pomoci: Ak je to potrebné, privoláme záchrannú službu (112). Po ohlásení udalosti na tiesňovú linku začnite s poskytovaním základnej prvej pomoci.
4. Poskytnutie prvej pomoci: Podľa stavu zraneného poskytneme prvú pomoc, napríklad zastavenie krvácania, umelé dýchanie, masáž srdca, stabilizovaná poloha. Zamerajte sa na riešenie život ohrozujúcich stavov.

Poskytnutie základnej prvej pomoci

• Zástava dychu: Skontrolujte dýchacie cesty a v prípade potreby ich uvoľnite. Ak zranený nedýcha, začnite s umelým dýchaním z úst do úst alebo pomocou resuscitačného vaku.
• Zástava srdca: Ak zranený nedýcha a nemá pulz, začnite s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Stláčajte hrudník v strede hrudnej kosti frekvenciou 100-120 stlačení za minútu do hĺbky 5-6 cm. Kombinujte stláčanie hrudníka s umelým dýchaním v pomere 30:2 (30 stlačení hrudníka a 2 vdychy). Pri masáži srdca má prednosť primerane hlboké stlačenie hrudnej kosti pred mäkkým stláčaním v snahe dodržať rýchlu frekvenciu.
• Silné krvácanie: Zastavte krvácanie priamym tlakom na ranu. Použite obväz alebo čistú látku. Ak krvácanie neustáva, aplikujte tlakový bod na prívodnú tepnu.
• Šok: Uložte zraneného do protišokovej polohy (na chrbát so zdvihnutými nohami). Zabezpečte mu teplo a komfort.
• Udržujte zraneného v teple: Použite deku, bundu alebo inú prikrývku, aby ste zabránili podchladeniu.
• Upokojujte zraneného: Hovorte s ním pokojným a upokojujúcim hlasom. Vysvetlite mu, čo sa deje a uistite ho, že pomoc je na ceste.
• Nehýbte so zraneným, pokiaľ to nie je nevyhnutné: Ak nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo, nehýbte so zraneným, aby ste nezhoršili prípadné poranenia chrbtice.
• Monitorujte vitálne funkcie: Pravidelne kontrolujte dýchanie, pulz a stav vedomia zraneného.
• Poskytnite RZP informácie: Po príchode RZP im poskytnite všetky relevantné informácie o situácii, zraneniach a poskytnutej prvej pomoci.

Prvá pomoc deťom

Niekedy môžu nastať situácie, keď poskytnutie prvej pomoci laikom zachráni dieťaťu život. Autonehoda, úraz, popálenie, otrava alebo vdýchnutie cudzieho telesa sú udalosti, ktoré deti neobchádzajú. Včasná a správne poskytnutá predlekárska pomoc zásadným spôsobom ovplyvní úspešnosť následnej odbornej starostlivosti.

Zaistenie priechodnosti dýchacích ciest

Základným krokom pri poskytovaní prvej pomoci je zaistenie priechodnosti dýchacích ciest. Ak treba, premiestnime dieťa do bezpečia, ale vždy šetrne, na najkratšiu možnú vzdialenosť, s minimálnymi zmenami polohy, aby sa nezhoršilo jeho zranenie. Pri podozrení na poranenie krčnej chrbtice (autonehoda, pád z výšky) dieťaťom radšej vôbec nemanipulujeme. Keď dýcha, reaguje na podnet, ponecháme ho v polohe, v ktorej sme ho našli, podľa možností ošetríme zranenia a privoláme lekársku pomoc.

Keď nereaguje, položíme dieťaťu ruku na čelo a ľahko a plynule mu zakloníme šiju. Súčasne priloženými špičkami prstov druhej ruky pod jeho bradou ju nadvihneme, aby sa uvoľnili dýchacie cesty. Na krk pod bradou netlačíme. Mohlo by to, naopak, viesť k uzatvoreniu dýchacích ciest. Keď v polohe, v ktorej sme dieťa našli, nie je možné uvoľniť dýchacie cesty, šetrne ho položíme na chrbát a potom dýchacie cesty uvoľníme.

Pri podozrení na poranenie krčnej chrbtice, šije a krku hlavu nezakláňame. Dýchacie cesty uvoľníme len predsunutím dolnej čeľuste. Oba ukazováky položíme pozdĺž oboch strán hlavy dieťaťa za jeho dolnú čeľusť a tú citlivo vysunieme dopredu.

Zaistenie dýchania

Keď dieťa dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy a sledujeme. Keď nedýcha, opatrne odstránime všetky prekážky v dýchacích cestách a začneme umelé dýchanie. Mierne zakloníme hlavu a predsunieme dolnú čeľusť, palcom a ukazovákom ruky, ktorú máme položenú na čele dieťaťa, mu stisneme nos. Ľahko otvoríme ústa, čeľusť necháme predsunutú. Nadýchneme sa, pery priložíme tesne na ústa dieťaťa, pozvoľna vdychujeme vzduch zo svojich úst do pľúc dieťaťa počas 1 - 1,5 sekundy a pozorujeme, či sa pri tom dieťaťu dvíha a následne klesá hrudník. Ak sa hrudník dostatočne nedvíha a neklesá, skúsime úpravou polohy hlavy priechodnosť dýchacích ciest zlepšiť. Pokračujeme v umelom dýchaní, kým dieťa nezačne dýchať samo.

Pri dojčati vykonávame umelé vdychy do úst i nosa súčasne, ak ich zovrieme svojimi perami. Prílišné zaklonenie hlavy môže u malého dieťaťa brániť priechodnosti dýchacích ciest. Ak sa nedarí účinne dieťa rozdýchať (nedvíha sa mu a neklesá hrudník), pravdepodobne zostáva prekážka v dýchacích cestách.

Nepriama masáž srdca

Pri dieťati, ktoré nedýcha, nemá hmatateľný pulz, nepočujeme tlkot srdca, začneme nepriamu srdcovú masáž stláčaním hrudníka, ktorú kombinujeme s umelým dýchaním. Dlaň ruky položíme na stred hrudnej kosti. Zdvihneme prsty, aby sme netlačili na rebrá dieťaťa. Pri dojčati objímeme rukami jeho hrudník a palce priložíme na hrudnú kosť na šírku prsta pod bod medzi prsnými bradavkami tak, že špičky prstov smerujú k hlave dieťaťa. Väčšieho školáka a dospievajúceho masírujeme oboma dlaňami. Dlaň ruky priložíme na stred hrudnej kosti a druhú dlaň na ňu.

Ďalej je postup rovnaký:

• Hrudnú kosť dieťaťa stláčame do hĺbky tretiny až polovice priemeru hrudníka.
• Uvoľníme tlak a znovu stlačíme s frekvenciou 120-krát za minútu.
• Uvoľníme tlak a znovu stláčame hrudnú kosť v rytme 30 rýchlych kompresií hrudníka k 2 umelým vdychom. Frekvencia stlačenia hrude je minimálne 100-krát za minútu.

V resuscitácii pokračujeme, kým dieťa nedýcha samo, alebo do príchodu záchrannej služby. Pri masáži srdca má prednosť primerane hlboké stlačenie hrudnej kosti pred mäkkým stláčaním v snahe dodržať rýchlu frekvenciu. Rovnako je dôležité, aby sa pri umelom dýchaní hrudník dobre zdvíhal a klesal pri prebiehajúcej masáži srdca, než presné dodržanie počtu dychov. Základnou stratégiou pomerov masáže srdca a umelých vdychov je zamedziť prerušovanie vonkajšej srdcovej masáže pri častom striedaní stlačenia hrudnej kosti a umelých vdychov.

Stabilizovaná poloha

Dieťa, ktoré začalo samo dýchať, ale zostáva v bezvedomí, uložíme do stabilizovanej polohy, ktorá zabraňuje zapadnutiu jazyka a nepriechodnosti dýchacích ciest. Pažu bližšie k záchrancovi uložíme pozdĺž tela. Druhá paža sa položí cez hrudník a chrbtom ruky sa pridržiava pri tvári. Nohu ďalej od záchrancu ohneme v kolene a tlakom na ňu smerom k sebe, za stáleho pridržiavania ruky a tváre, dieťa otočíme na bok. Ohnutú nohu upravíme pre stabilitu polohy.

Špecifické situácie a ich riešenie

Okrem základných postupov je dôležité poznať aj špecifické situácie a ich riešenie pri poskytovaní predlekárskej pomoci.

Dôležitosť školení a certifikácií

Účasť na kurzoch prvej pomoci a získanie certifikácie je neoceniteľné pre každého, kto chce byť pripravený poskytnúť účinnú predlekársku starostlivosť. Tieto kurzy poskytujú praktické zručnosti a vedomosti, ktoré môžu zachrániť život. Odporúča sa pravidelne absolvovať opakovacie kurzy, aby ste si udržali aktuálne vedomosti a zručnosti.

Právne aspekty poskytovania prvej pomoci

V Slovenskej republike je poskytnutie prvej pomoci morálnou a zákonnou povinnosťou každého občana. Neoprávnené odmietnutie pomoci v život ohrozujúcej situácii môže byť trestné.

Platná právna úprava podľa § 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom. Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie a vytváranie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby. Každý, kto má právo na poučenie, má aj právo poučenie odmietnuť.

Postup pri sťažnosti na nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť

Podľa § 17 ods. 1 a ods. 2 vyššie citovaného zákona, ak sa osoba domnieva, že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne, alebo sa domnieva, že rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nesprávne, má právo písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu.

Poskytovateľ je povinný písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do tridsať dní od podania žiadosti, ak z obsahu žiadosti nevyplýva nutnosť konať bezodkladne alebo v kratšej lehote. Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie, alebo neinformuje žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti, osoba má právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu, ak predmetom žiadosti je správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa zaoberá aj tým, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Podnet na prešetrenie sa podáva na pobočke úradu podľa miesta, kde bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. V podnete na vykonanie dohľadu má byť uvedené meno a adresa podávateľa podnetu, názov a adresa zdravotníckeho zariadenia a čo najpresnejší opis problému. Na stránke úradu www.udzs-sk.sk je k dispozícii formulár podnetu.

Podávateľovi podnetu príde písomné oznámenie o začatí dohľadu. O výsledku prešetrenia podnetu je podávateľ podnetu písomne informovaný. Nie je stanovená žiadna presná lehota na vybavenie podnetu. Pokiaľ Úrad zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, uloží poskytovateľovi sankcie - napomenutie, pokutu alebo zákaz výkonu zdravotníckeho povolania až na jeden rok. Úrad nemôže rozhodnúť o odškodnení pacienta alebo jeho blízkych. Rozhodnúť o náhrade škody môže iba súd. Rovnako iba súd môže rozhodnúť, že lekár alebo iný zdravotnícky pracovník spáchali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti trestný čin.

tags: #poskztnuta #predlekarska #starostlivost