Prehnaná starostlivosť o zvieratá a žena bez detí: Hľadanie lásky a naplnenia

Domáci chlpatý miláčik namiesto dieťaťa? Čoraz častejšie sa stretávame s tým, že sa o psa či mačku starajú tak dobre, akoby boli schopní starať sa o bábätko. Pre mnohých bezdetných ľudí sa domáce zvieratá stávajú plnohodnotnými členmi rodiny, ktorým venujú neobyčajnú pozornosť, lásku a prehnanú starostlivosť. Tento trend má svoje korene v rôznych spoločenských zmenách, individuálnych rozhodnutiach a dokonca aj v psychologických potrebách.

Chlpáči v kurze: Slovensko na špičke v chove maznáčikov

Štatistiky ukazujú, že domáceho miláčika vlastní približne polovica domácností. V niektorých krajinách je to viac, v iných menej. Napríklad najviac zvierat, a nejde o hospodárske zvieratá, vlastnia obyvatelia v Latinskej Amerike, Spojených štátoch a v Rusku. Slovensko je podľa štatistík v chove domácich maznáčikov na európskej špičke, doma má zvieratko viac ako polovica slovenských domácností a tento údaj každý rok rastie. Podobne je to v Česku, kde má štvornohého miláčika asi 51 percent domácností. U našich severných susedov v Poľsku sa 42 percent domácností rozhodlo mať psa a 26 percent mačku. V Británii sa počas koronakrízy počet zvieratiek zvýšil, za dva roky si nové zviera zadovážilo 3,2 milióna domácností, vplyv na to mala aj sociálna izolácia počas lockdownu. Väčšina majiteľov priznáva, že zviera je plnoprávnym členom domácnosti.

Prečo sa bezdetné páry rozhodujú pre zviera?

Pokiaľ ide o bezdetné páry, ktoré sa starajú o psa či mačku, dôvodov, prečo sa rozhodli lásku venovať chlpáčovi, je niekoľko. Mnohé páry si uvedomujú, že rodičovstvo prináša so sebou obete a vyžaduje si veľa času. Ďalšie dvojice si budujú v prvom rade kariéru, a tak sa radšej rozhodnú mať „menej absorbujúceho“ rodinného člena. Hovoria si, že s dieťaťom počkajú, keď o niekoľko rokov bude ich pozícia vo firme stabilnejšia, keď bude lepšia ich finančná situácia. V neposlednom rade si na psovi či mačke odskúšajú, či sú schopní sa o niekoho starať.

Pápež František pred časom upozornil na rozširujúci sa trend, keď mladí ľudia namiesto výchovy detí chovajú domácich miláčikov. Dokonca sa dnes hovorí o psovi ako o dieťati 21. storočia. Podľa štatistiky aspoň jedného psa v domácnosti má 39 percent obyvateľov Slovenska, kým pred pätnástimi rokmi to bolo len 26 percent. V mestách majú doma psa traja z desiatich obyvateľov, pričom je zaujímavé, že o psov majú najväčší záujem práve mladí ľudia do 26 rokov. Psom v mestách sa venuje veľká pozornosť, budujeme im výbehy na sídliskách, majú vlastné koše, obchody, psie škôlky, hotely, dokonca si ich už ani nekupujeme, ale adoptujeme ako deti. A následne sa im podriaďuje chod celej domácnosti.

Psychologické aspekty vzťahu človeka a zvieraťa

Psychologička Violetta Nowacka tvrdí, že nevidí nič zlé na tom, ak zviera v bezdetnom páre zachráni vzťah alebo zmenší traumy z neplodnosti. Avšak, ak je zviera príčinou hádok s okolím, ak sa zviera dáva na roveň človeka, je to už priveľa. V každom prípade starostlivosť o zviera mnohokrát pripomína vychovávanie dieťaťa. Odborníci sa zhodujú, že medzi ľuďmi a zvieratami sa formuje podobná vzťahová väzba ako medzi rodičmi a ich deťmi. Pri ich strate tak môžeme cítiť podobne hlboký zármutok, ktorý môže spúšťať úzkostné a depresívne reakcie.

Podľa Denisy Šoltésovej, riaditeľky neziskovej organizácie Trojlístok, poskytujúcej pomoc deťom a dospelým so závislostným správaním a závislosťami, môže byť zdrojom bezvýchodiskového konania prežívanie zármutku z veľkej straty, emocionálnej bolesti, spolu s bezmocnosťou, beznádejou a presvedčením, že situáciu je nemožné zvládnuť. Suicidálne pokusy však nemusia súvisieť len so samotnou stratou zvieraťa. Niekedy už pred takýmto pokusom ľudia nepociťujú životné uspokojenie. U mnohých sa v poslednom období mohlo nakumulovať viacero udalostí, napríklad problémy v medziľudských vzťahoch, v práci či v škole, iné materiálne, finančné, vzťahové straty, prípadne strata statusu či pocit hrozby. Nezvládnutie prekonania žiaľu zo straty našich domácich miláčikov pramení podľa odborníčky zo vzťahu, ktorý si s nimi budujeme počas spoločného života.

Ľudia, ktorí žijú v domácnosti so zvieraťom, o ňom často hovoria ako o dôležitom členovi rodiny. Podriaďujú mu denný rytmus, venujú mu starostlivosť, pozornosť, lásku, nehu, vytvoria si silné puto. V niektorých prípadoch dokonca silnejšie ako s akoukoľvek ľudskou bytosťou. Zvieratá nám môžu naplniť túžbu po úprimnom a blízkom vzťahu, túžbu byť potrebný a bezpodmienečne milovaný. U osamelých ľudí, u tých, ktorí majú zážitky vzťahovej traumy, u ľudí so zdravotným postihnutím, obmedzenými možnosťami sociálnych kontaktov či ľudí žijúcich vo vysoko stresujúcich podmienkach môže však byť zvieratko náhradou chýbajúcich a málo kvalitných medziľudských vzťahov.

„Sú našimi spoločníkmi, bezpodmienečne nás prijímajú, komunikujú jednoznačne, bez predstierania a manipulácie, ľahšie im veríme i rozumieme. Tešia sa z nás, aj keď prídeme mrzutí z práce či školy, dávajú nám pocit užitočnosti a potrebnosti, nesúdia nás, nekritizujú. Často ich chováme kvôli našim prirodzeným potrebám - potrebe lásky, prijatia, spolupatričnosti, sebarealizácie,“ vysvetľuje odborníčka. Je jednoduchšie ich milovať, pretože nám neodvrávajú, nesťažujú sa a ich láska je bezpodmienečná.

S naším domácim miláčikom často komunikujeme ako s človekom a aj sa k nemu tak správame. Meníme sa na „ňuňkajúce“ osoby používajúce detský jazyk, zdrobneniny, obliekame ich ako deti, dokonca ich vozíme vo vlastných sedačkách či kočiaroch. „Takéto správanie je prejavom vzťahovej väzby. Často si ich zaobstaráme ako mláďatá, keď sú obzvlášť zraniteľné. A to osloví naše vzťahové správanie: recipročne to v nás vyvoláva potrebu opatrovať ich, zaistiť im bezpečie, starostlivosť a vedenie. To je typické aj pre vzťahovú väzbu rodičov a ich detí,“ hovorí odborníčka. Zvieratá sú od nás závislé a my sme za to radi. Aj toto napĺňa našu prirodzenú potrebu opatrovateľského správania, ktoré je reakciou na väzbové správanie závislej bytosti.

„Dnes je typický rýchly život, v rušnom prostredí, s vysokou mierou anonymity, často osamelý, zameraný na výkon, v ktorom nám chýba kontakt s prírodou. Málo dôrazu tiež kladieme na budovanie dobrých medziľudských vzťahov, prežívanie pozitívnych emócií či starostlivosť o seba. Zdrojom naplnenia týchto potrieb môžu byť potom práve zvieratá,“ vysvetľuje odborníčka, podľa ktorej veľkú rolu hrá aj to, že život je dnes spojený s veľkou neistotou. „Obávame sa o budúcnosť, o prácu, o rodinu či zdravie a prítomnosť pokojného zvieraťa, podľa teórie biofílie, posilňuje náš pocit, že sme v bezpečí a nič nám nehrozí,“ dodáva.

Prípady prehnanej starostlivosti a jej dôsledky

Veterinárka Martina Načeradská dlhé roky prevádzkuje vlastnú kliniku a hovorí, že okrem škaredých prípadov zámerného týrania je oveľa častejšie „dusenie zvieracích miláčikov láskou a prehnanou starostlivosťou“. Dosť to pozoruje u ľudí, ktorí nemajú deti a ktorí majú svoje zvieratko ako bábätko. Zahŕňajú ho láskou a starostlivosťou... Niekedy ťažko chápu, že pes musí mať aj istý čas pre seba, musí mať nejakú voľnosť, musí „dýchať“. Svojim miláčikom v mene lásky a starostlivosti ubližujeme aj prekrmovaním či nedostatkom alebo niekedy, naopak, nadmierou pohybu.

Kedy nám vzťah k zvieraťu už prerastie cez hlavu? Začína sa to kúpou zdravšieho jedla pre psíka, chutnejších maškŕt, lepšieho šampónu, psích vitamínov na úkor vlastných potrieb a za cenu vysokých účtov. „Takéto správanie zvyčajne súvisí s nízkou citlivosťou voči skutočným potrebám zvierat a so zameraním sa na vlastné neuspokojené túžby, nenaplnené ambície, nízky sebaobraz a sebahodnotu, vnútornú neistotu či kladenie dôrazu na vzhľad a dojem,“ vysvetľuje odborníčka.

Riziká prehnanej starostlivosti:

• Obezita a zdravotné problémy: Prehnané kŕmenie môže viesť k obezite, ktorá môže spôsobiť rôzne zdravotné problémy, ako sú ochorenia srdca, cukrovka a problémy s kĺbmi.
• Oslabený imunitný systém: Prehnaná hygiena môže oslabiť imunitný systém zvierat, pretože ich telo nie je vystavené dostatočnému množstvu prirodzených mikroorganizmov.
• Psychické problémy: Prehnaná ochrana pred prirodzeným prostredím môže viesť k psychickým problémom, ako sú úzkosť a depresia.
• Nesprávny výcvik: Používanie zastaraných metód výcviku, ako je "vycukanie" na vôdzke, môže zraňovať zvieratá a spôsobiť im psychické problémy.
• Prešľachtené plemená: Chovateľské trendy, ktoré uprednostňujú roztomilý vzhľad (napríklad krátka lebka), môžu viesť k vážnym zdravotným problémom, ako sú dýchacie ťažkosti.

Ak sa do partnerských vzťahov prenesie prehnaná starostlivosť a väčší záujem o domáceho miláčika ako o partnera, prirodzene to zvyšuje riziko nedorozumení a konfliktov. Niekedy si to človek ani nemusí uvedomiť, že svojimi prejavmi k zvieraťu zneisťuje partnera. „Vždy je dôležité nepodceňovať a nezosmiešňovať význam zvieraťa pre blízkeho človeka, hoci takému vzťahu nemusíme rozumieť, ale zároveň otvorene pomenovať, čo cítime, ak to zasahuje do vzťahov v rodine. Určite však neodporúčam vyhrážať sa alebo dávať na výber medzi zvieraťom a partnerom,“ upozorňuje Šoltésová, podľa ktorej väčšiu tendenciu vytvárať nezdravé vzťahy so zvieraťom majú ľudia, ktorí majú celkovo v živote nezdravé vzťahy či už spoločenské, partnerské alebo rodinné.

Na konci minulého roka šokovala verejnosť správa, že mladý tanečník Slovenského národného divadla Martin Kreml sa pokúsil o samovraždu, pričom údajne ho zlomila smrť jeho milovaného psíka. Strata štvornohého miláčika sa spomínala aj v súvislosti so zhoršujúcim sa zdravotným stavom speváčky Barbary Haščákovej. Keď prišla o milovanú mačku Cicuku, prepadla niekoľkoročnej depresii, ktorá vyvrcholila šokujúcou správou, že ani Barbora už nie je medzi živými. Tieto prípady ukazujú, ako môže láska k nemému spoločníkovi prekročiť hranicu a začať škodiť.

Zdravá starostlivosť o zvieratá

Martina Načeradská zdôrazňuje, že zviera potrebuje voľnosť a priestor. Prehnané obmedzovanie pohybu, nadmerné hry s loptičkami, ktoré vedú k vyplavovaniu adrenalínu a preťaženiu organizmu, môžu mať negatívne následky. Dôležité je tiež zabezpečiť psovi dostatok spánku, najmä u šteniat. Úzkostlivé psy, ktoré trpia separačnou úzkosťou, by nemali byť ponechané samé doma príliš dlho, a v prípade potreby je lepšie siahnuť po výcviku, nie po "protištekacích" obojkoch.

Pred kúpou zvieraťa je nevyhnutné dôkladne zvážiť všetky aspekty:

• Časové možnosti: Zviera si vyžaduje čas na venčenie, hru, výcvik a starostlivosť.
• Finančné náklady: Strava, veterinárna starostlivosť, hračky, poplatky - to všetko predstavuje finančnú záťaž.
• Životný štýl: Aktívny pes potrebuje aktívneho majiteľa. Mačka, ktorá môže ísť von, má šťastnejší život.
• Dôkladný výber: Vybrať si správne plemeno psa alebo mačky, ktoré sa hodí k temperamentu rodiny.

Typy domácich zvierat a ich nároky

Zvieratko je živý tvor so svojimi potrebami. Ak nedostane potrebnú starostlivosť, bude trpieť alebo môže aj zahynúť. Prehľadaná starostlivosť, ktorá ignoruje prirodzené potreby zvieraťa, môže byť rovnako škodlivá ako jej nedostatok.

tags: #prehnana #starostlivost #o #zvierata #a #zena