Potrat, smrť dieťatka v maternici a následný pôrod sú náročné udalosti v živote matky, otca a celej rodiny. Tehotenstvo je krásne obdobie plné očakávaní, no nie vždy sa končí šťastne. Dve z najťažších situácií, ktorým môžu rodičia čeliť, sú predčasný pôrod a potrat. Hoci oba termíny označujú stratu tehotenstva, ide o odlišné udalosti s rôznymi príčinami a následkami. Je dôležité poznamenať, že laici niekedy nerozlišujú medzi termínom potrat a predčasný pôrod, preto je dôležité objasniť rozdiely a poskytnúť ucelený pohľad na túto citlivú tému.
Potrat: Strata v skorých štádiách tehotenstva
Spontánny potrat je definovaný ako strata plodu pred 20. týždňom tehotenstva. Ide o pomerne častý jav, ktorý postihuje približne 10 až 20 percent všetkých klinicky rozpoznaných tehotenstiev (potvrdených lekárom). Skutočný počet potratov je však pravdepodobne vyšší, pretože mnohé sa vyskytnú veľmi skoro v tehotenstve, ešte predtým, ako žena zistí, že je tehotná. Niektorí autori odhadujú, že potratom sa končí až 40 percent všetkých koncepcií (počatí). Spravidla nastane počas prvého trimestra, čiže počas prvých troch mesiacov tehotenstva. Ak sa tak stane do 16. týždňa (vrátane) od začiatku poslednej menštruácie, hovoríme o včasnom potrate. Ak nastal od 16. do 28. týždňa od poslednej menštruácie, ide o neskorý.
V prípade spontánneho potratu sa odhaduje, že až 26% všetkých tehotenstiev končí potratom, v prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev (potvrdených gynekológom či gynekologičkou) je to až 10%. Z toho v 80% prípadov skorých tehotenských strát dochádza v I. trimestri.
Za rok 2021 bolo nahlásených 11 719 potratov žien s trvalým pobytom na Slovensku, z toho 6 167 spontánnych.
Príčiny potratu
Príčiny spontánnych potratov sú rôznorodé, no k väčšine z nich dôjde pre nesprávny vývoj plodu. Asi 50 percent je spojených s chromozomálnymi abnormalitami, čiže extra alebo chýbajúcimi chromozómami. V niektorých prípadoch môže zdravotný stav matky komplikovať aj úspešné zdravé tehotenstvo. Rizikovým faktorom je aj zrelší vek. Ženy vo veku 20-29 rokov majú riziko potratu 12% a vo veku 45 rokov a viac stúpa na 65%. Ak žena potrat v minulosti neprekonala, riziko je 11%, no toto stúpa o 10% pri každom ďalšom potrate.
„Vek ako rizikový faktor je spojený predovšetkým so vzostupom genetických anomálií u plodov, predovšetkým trizómií (napr. 13. chromozómu - Patauov syndróm, 18. chromozómu - Edwardsov syndróm a 21. chromozómu - Downov syndróm)… Ženy, ktoré v minulosti potratili, majú často potraty práve v II. trimestri, vrátane pôrodu mŕtveho plodu.“ Podľa zdravotníckych štatistických údajov to je až 52% (zvýšené riziko potratu v II. trimestri u ženy, ktorá v minulosti prekonala potrat) oproti 37% (u žien, ktoré potrat v minulosti neprekonali). Podľa gynekológa a pôrodníka MUDr. Danysa je na Slovensku mŕtvorodenosť 2-3 promile.
Podľa odborníkov sa v 20-50% prípadov príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí. Všeobecne sa príčiny v ostatných prípadoch delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny. „Medzi najčastejšie príčiny patria infekcie, naopak Rh imunizácia rapídne klesla,“ pripomína MUDr. Danys.
Príčiny potratu v I. trimestri: Pozor aj na vek u otcov
„Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46% potratených plodov. Ďalšou príčinou sú niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy. Aj niektoré materské ochorenia ako antifosfolipodový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu. Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru- myómu,“ vysvetľuje ďalej MUDr. Dráb a pripomína: „Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov.“
Podľa gynekológa sa obezita matky podľa viacerých štúdií ako jednoznačný rizikový faktor potratu nepotvrdila, no naopak riziko spontánneho potratu podľa štúdií zvyšujú práve faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu. A nezabúdajme ani na nočnú prácu a chronický stres.
Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. trimestri: Aj zdravotné problémy mamičky
Podľa MUDr. Drába za tehotenské straty v tomto trimestri môžu stáť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu- napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).
Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri: Často diskutovaná je aj obtočená pupočná šnúra
Štúdium špecifických príčin mŕtvorodených detí sťažuje podľa MUDr. Drába nedostatok údajov dostupných po patologicko-anatomickom (príp. genetickom) rozbore pozostatkov plodu, placenty, pupočnej šnúry a plodových obalov. „Teda u významnej časti mŕtvonarodených detí zostáva príčina nevysvetlená aj po dôkladnom vyhodnotení pozostatkov plodu.“ Na základe vlastných klinických skúseností spomína gynekológ tieto príčiny úmrtia plodu v III. trimestri: „V prvom rade je to spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu. Významne to zvyšuje riziko mŕtvorodenosti. Najviac ohrozené sú plody s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje pod úrovňou 2,5 percentilu… Najčastejšie ho pozorujeme pri plodoch, ktoré majú chromozomálne abnormality, prekonávajú alebo prekonali infekciu, u matiek, ktoré fajčia alebo majú vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, trpia nadváhou alebo cukrovkou. Ostatné príčiny môžu byť spojené s predčasným odlúčením placenty (časté u matiek narkomaniek), môže sprevádzať matky s hypertenziou či preeklampsiou,“ hovorí MUDr. Dráb a v prípade často diskutovanej pupočnej šnúry ako príčiny úmrtia nabáda na opatrnosť: „Často diskutovanou témou medzi budúcimi mamičkami je aj téma pupočnej šnúry ako potenciálneho pôvodcu komplikácií v prípade jej otočenia okolo krku plodu alebo prítomnosti uzla. Napriek tomu, že u mnohých mŕtvorodených detí pozorujeme vyššie uvedené uloženie pupočnej šnúry či uzol, s touto diagnózou je treba narábať opatrne. Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku totiž pozorujeme aj u približne 25-30 % normálnych pôrodov. Môže sa teda jednať o náhodný nález.“
Možnosti pri potrate
Spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu závisí od gestačného veku, v ktorom došlo k úmrtiu, predchádzajúcej jazvy na maternici u matky a počtu predchádzajúcich pôrodov. Väčšina pacientiek aj lekárov či lekárok preferuje čo najrýchlejšie načasovanie pôrodu, teda hospitalizáciu.
„Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze. Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu,“ hovorí gynekológ, no zároveň upozorňuje: „No čo sa týka komplikácií, predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé.“
MUDr. Danys zdôrazňuje rýchle porodenie alebo potratenie plodu v rámci zabránenia hemokoagulačným komplikáciám.
„U tehotnej s mŕtvym plodom sa vykonajú nasledovné vyšetrenia: tlak krvi, pulz, telesná teplota, pôrodnícke vyšetrenie, odbery na krvný obraz, kompletné parametre krvnej zrážanlivosti, vrátane D-diméru, biochemické vyšetrenie, ultrazvukové, diagnostiku infekcií (CRP, kultivácie, krvná skupina a Rh faktor, Rh protilátky).“
Podľa MUDr. Drába v I. trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu. „Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality.“
Podľa lekárov je vyvolanie pôrodu vhodné v neskoršom období tehotenstva. Pred 28. tt sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne sa podá liek na vyvolanie kontrakcií v infúzii - oxytocín. „Po 28. tt by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu.“
Cisárskemu rezu sa lekári a lekárky snažia vyhnúť
„Cisársky rez je metódou voľby u stavov bezprostredne ohrozujúcich život ženy a u absolútnych kontraindikácií k vaginálnemu pôrodu,“ upozornil MUDr. Danys. „Ak by nastala pri vaginálnom vedení pôrodu urgentná situácia, napr. silné krvácanie, vtedy je potrebné vykonať cisársky rez.“ Rovnako MUDr. Dráb pripomína: „Pôrod cisárskym rezom je vyhradený pre neobvyklé okolnosti, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.“
Predčasný pôrod: Príchod na svet predčasne
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je za predčasný pôrod považovaný každý pôrod pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Na Slovensku sa každoročne z celkového počtu 55 000 až 60 000 narodených detí približne 7 až 8 % narodí predčasne. Predčasniatka nie sú úplne pripravené na život mimo maternice.
Klasifikácia predčasných pôrodov
Predčasné pôrody sa klasifikujú podľa gestačného veku:
- až 36. týždeň - ľahko nezrelé, z toho 34. až 36.
- až 31.
- Pod 28.
Najzraniteľnejšou skupinou sú extrémne nezrelí novorodenci, narodení pred 28. týždňom tehotenstva. Tvoria cca 5 % zo všetkých predčasne narodených detí. Vyžadujú vysokošpecializovanú a finančne náročnú zdravotnú starostlivosť v špecializovaných, tzv. perinatologických centrách. Našťastie, najväčšiu skupinu predčasne narodených novorodencov (takmer dve tretiny) tvoria novorodenci narodení medzi 34. až 36. týždňom tehotnosti.
Príčiny predčasného pôrodu
Faktory, ktoré spôsobujú predčasný pôrod sú rôznorodé, môžu súvisieť s chorobnými stavmi matky, plodu, aj vonkajšími faktormi. Medzi rizikové faktory patria:
- Gynekologické komplikácie: vrodené chyby maternice, myómy, viacplodové tehotenstvo, infekcie v tehotenstve, krvácanie v I. a II. trimestri.
- Vyšší vek rodičiek.
- Obezita matiek.
- Liečba neplodnosti.
- Cukrovka, epilepsia.
- Neliečené zápaly a kazy zubov.
- Konizácia krčka maternice.
- Vnútorné maternicové výkony napríklad po zamlčanom potrate.
Komplikácie predčasného pôrodu
Predčasniatka nie sú úplne pripravené na život mimo maternice. Medzi najčastejšie komplikácie patria:
- Termolabilita: Vzhľadom k nízkym zásobám podkožného tuku a tenkej koži si nedokážu udržať telesnú teplotu a majú sklon podchladzovať sa.
- Problémy s dýchaním: K najzávažnejším komplikáciám súvisiacim s prematuritou patrí syndróm dychovej tiesne. Je spôsobený nedostatočnou tvorbou surfaktantu (látky, ktorá sa tvorí v pľúcnych bunkách a zabraňuje kolapsu pľúcnych mechúrikov).
- Srdcovocievne komplikácie: Vo včasnom popôrodnom období často dochádza k obehovej nestabilite a výkyvom krvného tlaku.
- Krvácanie do mozgových komôr: Predstavuje závažnú komplikáciu hlavne u ťažko prematúrnych novorodencov.
- Problémy s výživou: Predčasne narodené deti majú spomalenú pohyblivosť čriev, menej tráviacich enzýmov a spomalené vyprázdňovanie.
- Metabolické komplikácie.
- Hematologické komplikácie.
- Znížená obranyschopnosť: Imunitný systém predčasniatok je nezrelý a nedokáže účinne bojovať s infekciami.
- Očné komplikácie: Retinopatia nezrelých novorodencov je ochorenie, ktoré postihuje sietnicu vplyvom atypicky sa tvoriacich ciev.
Starostlivosť o predčasniatka
Pre ďalší osud predčasne narodených detí je dôležitá starostlivosť na vysokošpecializovanom neonatologickom pracovisku s potrebným prístrojovým vybavením a erudovaným zdravotníckym personálom. Obdobie pobytu predčasniatka v nemocnici nie je jednoduché ani pre jeho rodičov. Pre rodičov a rovnako aj pre ich dieťa je nesmierne dôležitý vzájomný kontakt. Kontakt koža na kožu, tzv. klokankovanie, je veľmi dôležitý. Extrémne nedonosení novorodenci sa domov z nemocnice dostávajú po dlhých týždňoch až mesiacoch, dĺžka hospitalizácie sa u nich pohybuje okolo 8 až 12 týždňov. Vo väčšine prípadov sú prepúšťaní do domáceho prostredia niekedy okolo termínu plánovaného pôrodu.
Po prepustení do domácej starostlivosti sú nedonosení novorodenci pod dohľadom mnohým odborníkov - pneumológov, neurológov, oftalmológov a iných špecialistov.
Prevencia predčasného pôrodu
Podľa gynekológa a pôrodníka Jozefa Záhumenského by sa štatistický nárast predčasných pôrodov dal čiastočne zvrátiť skvalitnením prevencie a plošným pridaním konkrétnych diagnostických metód. Medzi preventívne opatrenia patrí:
- Plánované tehotenstvo a ochrana antikoncepciou, až kým sa žena nerozhodne otehotnieť.
- Očkovanie proti HPV vírusu.
- Preventívne meranie dĺžky krčka maternice v 26. týždni tehotenstva.
Predčasný pôrod – príčiny a prevencia
Pitva a následné vyšetrenia sú dôležité
Obaja lekári zdôrazňujú nutnosť odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. „Zarmútení rodičia môžu nezriedka nesúhlasiť s odoslaním dieťaťa na pitvu, ich rozhodnutie rešpektujeme… Rodičia však bývajú informovaní o dôvodoch pitvy či iných vyšetrení, ktoré môžu priniesť zásadné informácie o dôvodoch úmrtia. Aj keď pozostalí nemusia chcieť tieto informácie počuť ihneď, je namieste pokúsiť sa o diskusiu opakovane - výsledky vyšetrení môžu byť užitočné pre pacientku a jej rodinu pri plánovaní budúceho tehotenstva.
Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia rontgenových snímok. Môžu napomôcť identifikovať niektoré ochorenia (syndrómy) alebo chromozomálne abnormality aj bez úplných údajov z pitvy.“
Podľa lekárov by malo nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom - ide o štandardný postup. „Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom. Najlepšie výsledky môže dosiahnuť tím zložený z pôrodníkov a pôrodníčok, pediatrov či pediatričiek alebo neonatológov/ičiek, patológov/ičiek a genetikov/čiek. Genetické vyšetrenie a výsledky pitvy môžu pomôcť koordinovať v budúcnosti potrebné opatrenia a prípadnú liečbu, ak je možná,“ dodáva MUDr. Dráb.
Psychologická podpora pre rodičov
Potrat aj predčasný pôrod sú náročné udalosti, ktoré si vyžadujú citlivý prístup a podporu. Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť. „Ak rodičia dali dieťaťu meno, snažíme sa v našej praxi o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá,“ hovorí gynekológ.
Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretiu bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné.
Gynekológ Dráb ďalej pripomína: „Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra/čku. Tu je nevyhnutné spomenúť, že pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú. V našom medicínskom centre vieme zabezpečiť a bezplatne sprostredkovať odbornú lekársku konzultáciu, kontakt s rodičmi s podobnou skúsenosťou, duchovnú či psychickú podporu a podporu v ďalších súvisiacich otázkach.“ Pomoc môžu rodičia nájsť aj v ďalších centrách na Slovensku na to určených. Napríklad Poradňa Alexis, Ráchelina vinica, či OZ Tanana.
Čo mnohí rodičia stále netušia: Telo plodu si môžete vyžiadať a pochovať
„Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Zásadná je informácia, že začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať,“ dodáva na záver MUDr. Dráb.
Právo vyžiadať si telo dieťaťa na pochovanie vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve:/Paragraf 3, odsek 8 Zákona/„Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.“/Paragraf 5, odsek 2, písmeno f) Zákona/„Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je ďalej povinný vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie.“
Rodičom sa myslí ako matka, tak aj otec. Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni. (paragraf 3, odsek 5 Zákona) Viac o situácii na Slovensku nájdete aj v Porovnávacej analýze NRSR (Odbor Parlamentný inštitút).
Pozor, odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa - dieťa sa totiž zapisuje do matriky - knihy narodení a ustanovenia o práve rodičov na vydanie potrateného plodu sa neaplikujú, žiadosť teda nie je potrebná. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napr. dospelého človeka.
