Sociálne podnikanie predstavuje inovatívny prístup k riešeniu spoločenských výziev, ktorý kombinuje ekonomické aktivity s cieľom dosiahnuť merateľný pozitívny sociálny vplyv. Registrovaný sociálny podnik (RSP) je efektívny nástroj politiky zamestnanosti, ktorý je upravený zákonom NR SR č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Tento článok sa zameriava na to, pre koho je sociálny podnik určený, aké sú jeho ciele, legislatívny rámec, typy, podmienky pre získanie štatútu, povinnosti, výhody, riziká a perspektívy.
Úvod do Sociálnej Ekonomiky a Sociálneho Podnikania
Sociálna ekonomika v súčasnosti reprezentuje novú oblasť ekonomických aktivít, pre ktoré je charakteristické prepájanie ekonomických a sociálnych cieľov. Sociálne podniky sú dôležitou hnacou silou inkluzívneho rastu, ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Očakáva sa, že budú zohrávať jednu z kľúčových úloh pri riešení viacerých spoločenských výziev. Aktivity sociálnej ekonomiky slúžia primárne k napĺňaniu verejného a komunitného záujmu. Sociálne podnikanie je kľúčovou súčasťou európskej sociálnej ekonomiky a cieľov zameraných na podporu sociálnejšej Európy.
Definícia a Charakteristika Sociálneho Podniku
Zákon č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje sociálny podnik ako subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý umiestňuje svoje tovary a služby na trhu, pričom jeho hlavným cieľom nie je zisk, ale spoločenský prospech. Ak zo svojej činnosti zisk dosiahne, väčšinu z neho reinvestuje do svojho hlavného cieľa (minimálne 51% sa použije na chod spoločnosti). Podnikanie je charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené hromadne. Jeden bez druhého nenapĺňajú zákonné ustanovenie pojmu podnikanie. Posudzovanie naplnenia týchto znakov závisí od druhu podnikateľskej činnosti:
- Sústavnosť: v porovnaní s príležitostnou činnosťou naznačuje, že musí byť dodržané opakovanie tejto činnosti. Jej intenzita však nemusí byť rovnaká.
- Samostatnosť: ide o právo podnikateľa rozhodovať a riadiť podnik (ako fyzická osoba, resp. právnická osoba, ak ide o spoločnosť).
- Obchodné meno: podnikateľa charakterizuje navonok, voči tretím osobám (s ktorými uskutočňuje právne úkony, právne podania a pod.). Obchodné meno je vnímané ako najvýznamnejší identifikačný znak podnikateľa, je právom, ktoré prináleží podniku. Jeho používanie je právom, zároveň aj povinnosťou podnikateľa.
- Podnikanie je vykonávané na vlastnú zodpovednosť: podnikateľ je zodpovedný za činnosť svojho podniku. Tento pojem vyjadruje aj podnikateľské riziko, ktoré je späté s podnikaním. Za podnik zodpovedá aj iná osoba okrem podnikateľa a to v tom prípade, ak sa kompetencie riadenia a rozhodovania prerozdelia medzi štatutárne orgány podniku.
- Dosiahnutie zisku: je hlavným cieľom podnikateľskej činnosti, avšak pri sociálnych podnikoch nie je hlavným cieľom maximalizácia zisku.
Sociálny podnik musí byť subjektom sociálnej ekonomiky, čo znamená, že musí vykonávať aspoň jednu z aktivít v rámci sociálnej ekonomiky, činnosť však môže byť hospodárska aj nehospodárska. Jeho úlohou je znovuinvestovanie hospodárskeho zisku do podnikania, s cieľom dosahovania pozitívnych hospodárskych vplyvov.
Ciele a Poslanie Sociálnych Podnikov
Sociálne podnikanie je často označované za inovatívny spôsob podnikania, ktorého cieľom je eliminovať nezamestnanosť, chudobu, ekologické problémy, podporovať zamestnanosť sociálne znevýhodnených skupín a zraniteľných osôb. Jeho primárnym cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý mení kvalitu života jednotlivcov, komunít, obcí, regiónov, či spoločnosti ako takej. Konkrétne sa zameriavajú na:
- Poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným a zraniteľným osobám.
- Integráciu znevýhodnených a zraniteľných osôb do spoločnosti a na trh práce.
- Podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti.
- Ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj.
- Rozvoj komunitného života a sociálnej súdržnosti.
- Poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby.
Funkcie sociálneho podniku
Hlavnou funkciou sociálneho podniku je teda dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a vykonávanie hospodárskej činnosti. Sociálny podnik ako subjekt sociálnej ekonomiky musí napĺňať aj ďalšie funkcie:
- Má prispievať k pozitívnemu sociálnemu vplyvu tovarom alebo službou, ktoré vyrába, distribuuje, poskytuje, dodáva, alebo aspoň prispieva k spôsobu ich výroby a poskytovania.
- V prípade hospodárskeho zisku, investuje po jeho zdanení aspoň 50% zisku do svojho hlavného cieľa, teda merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
- Zapája zainteresované osoby do hospodárskej činnosti, pričom svoje poslanie a aktivity podriaďuje práve záujmu a úžitku týchto osôb.
Zainteresované osoby môžu byť zamestnanci podniku, spotrebitelia tovaru alebo služby, obyvatelia obce, kde sa nachádza sociálny podnik, alebo fyzické osoby, ktoré v uplynulom období vykonali pre sociálny podnik dobrovoľnícku činnosť.
Legislatívny Rámec Sociálneho Podnikania na Slovensku
Na Slovensku sociálne podnikanie upravuje zákon NR SR č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1. mája 2018 vytvára tento zákon legislatívny rámec pre sociálne podniky, ale aj pre sektor celej sociálnej ekonomiky. Kľúčové pojmy zákona možno bližšie osvetliť citátom z dokumentu Európskej komisie Social Economy and Social Entrepreneurship (Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie], Social Europe guide vol. 4, 2013, str. Ide o súkromné organizácie, pre ktoré je typické, že sledujú iné ciele, než je zisk: ich hlavným účelom nie je vygenerovať finančné príjmy pre ich vlastníkov či inak zainteresované osoby, ale poskytovať tovary a služby buď svojim členom, alebo širšiemu spoločenstvu.
Tieto organizácie, ktoré sú v Európe aktívne takmer dve storočia, získali v rôznych krajinách uznanie a reguláciu prostredníctvom špecifických právnych foriem (zvlášť vrátane družstiev, spoločenstiev vzájomnej pomoci a združení), vytvorili si vlastné reprezentatívne organizácie na interakciu s verejnými orgánmi, a rôznymi spôsobmi prispeli k sociálnemu a ekonomickému rozvoju nášho kontinentu. Ako plynul čas, vývoj európskej spoločnosti v kontexte globálnej ekonomiky viedol k vzniku nových a rôznorodejších potrieb, ktoré si v mnohých prípadoch vyžadovali nové typy odpovedí.
Zákon vymedzuje pojem „znevýhodnená osoba“ predovšetkým vo vzťahu k trhu práce a v súlade s nariadením (EÚ) č. 651/2014, ktoré je dôležité pre poskytovanie verejnej podpory sociálnym podnikom. Znevýhodnená osoba podľa § 2 ods. 5 písm. a) bod 6. zahŕňa viacero kategórií, napríklad obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, ale aj azylantov. Definícia zraniteľných osôb vychádza z rôznych slovenských zákonov, ktoré popisujú osoby v najrôznejších ťažkých životných situáciách (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, zákon č. 36/2005 Z. z.).
Rozdiel medzi "verejným záujmom" a "komunitným záujmom"
Počas tvorby zákona sa dospelo k rozlíšeniu medzi sociálnymi podnikmi, ktoré vyvíjajú pozitívny sociálny vplyv pre určitú konkrétnu komunitu, a tými, ktoré ho vyvíjajú pre spoločnosť ako celok. Preto vznikla aj potreba odlíšiť „komunitný záujem“ a „verejný záujem“. V prvom prípade ide o pozitívny sociálny vplyv, ktorý je obmedzený na nejakú konkrétnu komunitu. V druhom prípade ide o pozitívny vplyv pre spoločnosť ako celok. Konkrétnym príkladom napĺňania komunitného záujmu môže byť neziskovo orientované kino, ktoré slúži pre kultúrne vyžitie malej, od väčších sídiel vzdialenej obce, ktorej obyvatelia by inak prístup k takémuto vyžitiu takmer vôbec nemali; alebo neziskovo orientované družstvo, ktorého hlavným cieľom je jednoducho poskytovať zamestnanie vlastným členom.
Typy sociálnych podnikov
Z hľadiska hlavného cieľa sociálnych podnikov, teda dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, zákon o sociálnych podnikoch ich člení na podniky s napĺňaním verejného záujmu (prínosné pre spoločnosť ako celok) a podniky s napĺňaním komunitného záujmu. Podľa zákona o sociálnych podnikoch verejnoprospešné podniky poskytujú spoločensky prospešné služby pre spoločnosť ako celok.
Členenie sociálnych podnikov podľa zákona č. 112/2018 Z.z.
Spoločensky prospešnú službu zákon o sociálnych podnikoch vymedzuje nasledovne:
- zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti,
- poskytovanie sociálnej a humanitárnej pomoci,
- tvorba a rozvoj duchovných a kultúrnych hodnôt,
- ochrana ľudských práv a základných ľudských slobôd,
- edukácia a rozvoj telesnej kultúry,
- výskum a vývoj vedecko-technických služieb a informačných služieb,
- ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
- regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti,
- zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu,
- poskytovanie finančných prostriedkov subjektom sociálnej ekonomiky na vykonávanie spoločensky prospešnej služby.
Konkrétne typy registrovaných sociálnych podnikov:
- Integračný podnik: vykonáva verejnoprospešnú činnosť, ktorej úlohou je regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti. Zamestnáva minimálne 30% znevýhodnených a zraniteľných osôb. V prípade integračného sociálneho vplyvu ide napríklad o zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb a znevýhodnených/značne znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
- Sociálny podnik bývania: patrí tiež k verejnoprospešným podnikom, ktorého úlohou je zabezpečovať bývanie, správu, údržbu a obnovu bytového fondu.
- Iný registrovaný sociálny podnik: vykonáva akúkoľvek verejnoprospejnú činnosť, na ktorú sa nekladú zvýšené nároky (zdravotná starostlivosť, kultúra, vzdelávanie, výchova, ekológia). Všeobecný registrovaný sociálny podnik ho napĺňa poskytovaním akejkoľvek spoločensky prospešnej služby.
Podmienky pre získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku
O pridelenie štatútu sociálneho podniku môže požiadať novo založený podnik alebo už existujúci podnik. Na získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku je potrebné splniť všetky zákonom stanovené podmienky. Okrem všeobecných podmienok sú stanovené aj osobitné, ktoré vyplývajú z typu registrovaného sociálneho podniku. Hlavné dokumenty, z ktorých sa posudzuje spôsobilosť podniku pre získanie štatútu sociálneho podniku, sú zakladateľská listina/spoločenská zmluva, podnikateľský plán, preukázanie bezúhonnosti a pod.
V § 6 zákona č. 112/2018 Z.z. sú ustanovené podmienky na priznanie štatútu „registrovaného sociálneho podniku“. Na rozdiel od bežného sociálneho podniku, definovaného v § 5 (u ktorého je na vlastnom zvážení, ako bude svoju existenciu dokazovať tretím stranám), registrovaný sociálny podnik získava od štátu uznanie, že je naozaj sociálnym podnikom. Okrem všeobecných podmienok, ktoré sú pre všetky registrované sociálne podniky rovnaké, sa stanovujú aj minimálne podmienky pre špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov. Pre iné registrované sociálne podniky ako tieto dva typy sa stanovuje minimálna podmienka dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu všeobecnejšie - teda že žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku dosahuje väčší pozitívny sociálny vplyv ako podnikateľ, ktorý obdobnú činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Inými slovami, na priznanie štatútu iného registrovaného sociálneho podniku nestačí taký pozitívny sociálny vplyv, ktorý by mohol byť iba bežným „vedľajším účinkom“ komerčného podnikania.
V § 6 sa ďalej špecifikuje splnenie ktorých podmienok - v rámci znižovania administratívnej náročnosti pre žiadateľa - zisťuje z úradnej povinnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Vymedzuje sa, čo sa rozumie základným dokumentom pre príslušnú právnu formu, ktorú má žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tiež sa vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného a dôveryhodného. V prípade začínajúcich podnikov, ktoré ešte nemajú za sebou históriou dokazujúcu ich fungovanie ako sociálnych podnikov, sa umožňuje, aby štatút získali a svoje fungovanie preukazovali spätne. Navrhuje sa, aby registrovaný sociálny podnik bol pri svojom obchodnom mene alebo názve povinný uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“.
Proces žiadosti
V § 7 sa ďalej upravuje priebeh konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a tiež označenie druhu registrovaného sociálneho podniku, o ktorý žiadateľ žiada (teda či žiada o štatút komunitnoprospešného podniku alebo verejnoprospešného podniku, a či ide o integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo iný/nepomenovaný registrovaný sociálny podnik). Navrhuje sa, aby sa žiadosť podávala na formulári, ktorý určí ministerstvo práce. Prílohou k žiadosti je aj vyššie spomínaný základný dokument. Prílohou k žiadosti môže byť aj osvedčenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky o tom, že žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) a e). Okrem overenia podmienok a posúdenia dokumentov sa ďalej navrhuje, aby v rámci konania bol žiadateľ aj ústne vypočutý. Účelom je najmä môcť pomocou hĺbkového rozhovoru si overiť, či ide naozaj o dôveryhodného žiadateľa - ide o akúsi obdobu procesu „due dilligence“.
Výhody a riziká sociálneho podnikania
Výhody
Sociálne podniky majú mnoho benefitov v porovnaní s bežnými organizáciami. Analytička Slovak business agency Chmelárová (2020) vníma sociálne podniky ako dôležitého prispievateľa k sociálnej inklúzii, v podpore zamestnanosti a regionálneho, či miestneho rozvoja. Medzi motivácie pre registrovanie sociálnych podnikov vníma prístup k finančnej podpore (investičná pomoc, výzvy z EŠIF, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR). Registrované sociálne podniky majú najviac možností využitia nástrojov finančnej podpory sociálnych podnikov (najmä integračného charakteru).
Z výskumu s participantami vyplynuli tieto výhody:
- Pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím a znevýhodneným pri pracovnom procese, zvýšenie sebavedomia a ich socializácia.
- Zníženie nezamestnanosti a vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených ľudí vzhľadom k ich individuálnym potrebám.
- Možnosť využiť finančné zdroje zo štátu a dotácie.
- Pomoc k svojpomoci občanovi so zdravotným znevýhodnením.
Sociálne podnikanie prináša do podnikateľských procesov solidaritu a etický princíp. Sociálne podniky sa podieľajú na riešení spoločenských problémov a zvyšujú kvalitu života obyvateľstva.
Prečo by mala mať každá obec vlastný sociálny podnik?
S pojmom sociálny podnik sa stretol takmer každý starosta alebo každá starostka. Nie všetci asi ale poznajú jeho výhody. V prvom rade ide o zjednodušenú administratívu pri obstarávaní verejných prác. Ak obce obstarávajú práce, ktoré dokáže vykonať ich vlastný sociálny podnik (t. j. spoločnosť 100% kontrolovaná obcou a plniaca z 80% úlohy zadané obcou), môžu tieto zákazky zadať priamo tomuto podniku. A k tomu aj ušetria. Zákon totiž pre výkony dodané registrovanými sociálnymi podnikmi ustanovuje zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty 10%. Pri zákazke v cene 100 000 eur plus DPH tak obec len na dani ušetrí 10 000 eur. A nakoniec je tu sociálne hľadisko. Skrze vlastný sociálny podnik môžu totiž obce do pracovného procesu zapojiť občanov, ktorí by si možno prácu hľadali len ťažko. Teda pomôcť im stať sa opäť produktívnymi členmi spoločnosti. Práve tento benefit - hoci možno ťažko vyjadriteľný v peniazoch - má z hľadiska úloh a spoločenských funkcií obcí najväčší význam.
Riziká a výzvy
Aj napriek mnohým benefitom čelia sociálne podniky aj mnohým výzvam. Z výskumu vyplynuli nasledujúce riziká a limity:
- Náročné hľadanie personálu na vytvorené pracovné miesta, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, keďže informácie o zdravotnom znevýhodnení nemôžu byť priamo uvedené v inzeráte z dôvodu antidiskriminačného zákona.
- Nedostatok finančných prostriedkov, problémy s priestormi výrobne a chýbajúce vybavenie.
- Prílišná byrokracia a zdĺhavý schvaľovací proces zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
- Nedostatočná informovanosť a komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, ako aj nedostatočné pochopenie sociálnej ekonomiky zo strany verejnej správy a podnikateľov.
Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku v roku 2020 definovala hlavné problémy sociálneho podnikania. Najväčším pozitívom bola označená legislatíva v oblasti sociálneho podnikania, naopak jeden z najväčších negatív bola neexistujúca investičná pomoc. S týmto súhlasia Gregorová a Švidroňová (2020) v svojom výskume, keď tvrdia, že mnohé nástroje nie sú dotiahnuté, chýbajú investičné nástroje pre rozvoj sociálneho podnikania, chýbajú ľudské kapacity v oblasti sociálneho podnikania - ľudia, ktorí by sociálnemu podnikaniu aj rozumeli, aj ho vedeli podporiť, propagovať ho a rozvíjať, no tiež ľudia, ktorí by vedeli v sociálnych podnikoch pracovať. Z ich pohľadu v tejto oblasti chýba komplexné vzdelávanie v oblasti sociálneho podnikania a túto sféru vnímajú v jej začiatkoch. Dopĺňajú, že informovanosť ľudí v tejto oblasti je nedostatočná. Rovnako je nedostatočné aj pochopenie toho, čo je vlastne sociálna ekonomika a to na strane podnikateľov, no aj subjektov verejnej správy - ministerstiev, regionálnej a miestnej samosprávy. Ako uvádzajú, ľudia stále nevedia čo vlastne je sociálne podnikanie. S týmto faktom sme sa stretli aj pri príprave nášho výskumu a diskusiách v našom okolí. Až na podnikateľov zaoberajúcich sa sociálnym podnikaním, o tejto forme podnikania nikto nemal hlbšie vedomosti.
Odporúčania a perspektívy
Pre zlepšenie podmienok sociálneho podnikania sú potrebné zmeny v legislatíve, zníženie byrokracie a posilnenie investičnej pomoci. Je dôležité klásť dôraz na nediskrimináciu zdravých zamestnancov a zamestnancov so zdravotným znevýhodnením. Zvýšenie informovanosti a komplexného vzdelávania o sociálnom podnikaní na všetkých úrovniach by prispelo k lepšiemu pochopeniu a rozvoju tohto sektora.
Perspektíva sociálnych podnikov spočíva v ich schopnosti pomáhať znevýhodneným ľuďom uplatniť sa na trhu práce, znižovať nezamestnanosť a vytvárať pracovné miesta pre ľudí s individuálnymi potrebami. Sociálne podnikanie je vnímané ako bežnejšia forma podnikania, ktorá naozaj dáva priestor na pomoc a na to, aby sa ľudia so ZŤP cítili potrební pre seba aj rodinu, nie len pasívne prijímali napr. invalidný dôchodok.