Právo na lásku, porozumenie a starostlivosť je základným právom každej ľudskej bytosti, ktoré je nevyhnutné pre plnohodnotný a harmonický rozvoj osobnosti. Toto právo je zakotvené v medzinárodných dohodách a vnútroštátnych zákonoch a vzťahuje sa na všetky deti bez rozdielu pôvodu, národnosti, náboženstva, pohlavia a iných okolností.
Deklarácia práv dieťaťa, ktorú prijala OSN v roku 1959, obsahuje desať základných morálnych princípov potvrdzujúcich, že „ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie, čo má.“ Roku 1979 v medzinárodnom roku dieťaťa sa začali práce na Dohovore o právach dieťaťa, ktorý predstavuje historickú dohodu štátov, a preto má širokú podporu.
Základné princípy Deklarácie práv dieťaťa
Tieto princípy zdôrazňujú:
- Rovnosť práv: Na tieto práva majú nárok všetky deti bez jedinej výnimky, bez rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, reči, náboženstva, politického alebo iného spoločenského postavenia, či už dieťaťa samého alebo jeho rodiny. K dieťaťu sa treba správať ako k seberovnému.
- Ochrana a rozvoj: Dieťaťu sa má dostať zvláštnej ochrany a treba mu zákonmi a inými prostriedkami zabezpečiť, aby sa v slobodných a dôstojných podmienkach zdravým a normálnym spôsobom vyvíjalo telesne, duševne, mravne, duchovne a sociálne.
- Právo na meno a štátnu príslušnosť: Dieťa má právo na meno a štátnu príslušnosť.
- Sociálne zabezpečenie: Dieťaťu sa majú dostať všetky výhody sociálneho zabezpečenia. Má mať právo dospievať a vyvíjať sa v zdraví, preto treba jemu i jeho matke poskytovať zvláštnu starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením aj po ňom.
- Osobitná starostlivosť: Ak je akýmkoľvek spôsobom postihnuté. Telesne, duševne alebo sociálne postihnutému dieťaťu treba poskytnúť zvláštnu opateru, výchovu a starostlivosť, akú vyžaduje jeho konkrétny stav.
- Láska a porozumenie: Plný a harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa vyžaduje lásku a porozumenie. Všade, kde je to možné, má vyrastať obklopené starostlivosťou a zodpovednosťou svojich rodičov a vždy v ovzduší lásky a mravnej a hmotnej istoty, s výnimkou mimoriadnych okolností sa dieťa nemá odlúčiť od matky. Má byť povinnosťou spoločnosti a úradov venovať osobitnú starostlivosť deťom, ktoré nemajú rodinu, a tým, ktorým sa nedostáva primeraných prostriedkov na výživu.
- Vzdelanie: Dieťa má nárok na vzdelanie, ktoré má byť bezplatné a povinné, aspoň na základnom stupni. Má sa mu dostávať vzdelávanie, ktoré mu zvýši jeho všeobecno-kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú myseľ, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti. Dieťa má mať zároveň všetky možnosti a podmienky pre hru a zotavenie.
- Ochrana pred nebezpečenstvom: Dieťa má byť chránené pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a využívania. Nemá byť predmetom žiadneho spôsobu obchodu.
- Ochrana pred diskrimináciou: Dieťa treba chrániť pred pôsobením, ktoré môže podnecovať rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek inú formu diskriminácie.
Každé dieťa, nech by žilo kdekoľvek, má právo vyrastať v podmienkach dôstojných človeka.
Práva detí v kontexte ISCED 0
ISCED 0 (International Standard Classification of Education) označuje predprimárne vzdelávanie, ktoré je zamerané na deti predškolského veku. V tomto období je mimoriadne dôležité rešpektovať práva detí, ktoré sú akceptované v medzinárodných dokumentoch, ako je Dohovor o právach dieťaťa. Medzi tieto práva patrí právo na:
- Život a rozvoj: Každé dieťa má právo na život a na zabezpečenie podmienok pre jeho zdravý telesný, duševný, mravný, duchovný a sociálny vývoj.
- Ochranu pred diskrimináciou: Všetky deti majú právo na rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné presvedčenie, národnostný, etnický alebo sociálny pôvod, majetok, zdravotné postihnutie, narodenie alebo iné postavenie dieťaťa alebo jeho rodičov.
- Starostlivosť a výživu: Dieťa má právo na primeranú výživu, ošatenie, bývanie a zdravotnú starostlivosť.
- Vzdelanie: Dieťa má právo na vzdelanie, ktoré má byť zamerané na rozvoj jeho osobnosti, talentu a schopností.
- Hru a oddych: Dieťa má právo na hru, oddych a účasť na kultúrnom a umeleckom živote.
- Ochranu pred násilím a zneužívaním: Dieťa má právo na ochranu pred všetkými formami násilia, zneužívania, zanedbávania a vykorisťovania.
- Účasť na rozhodovaní: Dieťa má právo vyjadrovať svoje názory vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, a tieto názory majú byť brané do úvahy.
Vnímanie a pociťovanie ako základ poznávania
Vnímanie a pociťovanie sú základné poznávacie procesy, ktoré umožňujú dieťaťu spoznávať svet okolo seba. Pociťovanie je proces získavania informácií z vonkajšieho a vnútorného prostredia prostredníctvom zmyslových orgánov. Pocit je obraz jednotlivých vlastností predmetov a javov, ktoré bezprostredne pôsobia na zmyslové orgány. Vnímanie je zložitejší proces, ktorý zahŕňa interpretáciu a organizáciu pocitov.
Nervová sústava zohráva kľúčovú úlohu pri poznávacích procesoch. Zabezpečuje prenos informácií z receptorov do mozgu a spracovanie týchto informácií. Základnou jednotkou nervovej sústavy je neurón, ktorý sa skladá z tela, jadra a výbežkov (dendritov a neuritu). Reflexná činnosť nervovej sústavy je základnou jednotkou činnosti NS. Reflex je odpoveď organizmu na podnet (zmenu vonkajšieho alebo vnútorného prostredia), sprostredkovaná nervovou sústavou.
Ľudová slovesnosť ako zdroj poznávania a výchovy
Ľudová slovesnosť, ktorá vznikala väčšinou na dedinách, má významný výchovný význam pre deti. Rozvíja obrazotvornosť, city, fantáziu, vnímanie a reč, pomáha deťom orientovať sa v tajomnosti sveta a v ľudských vzťahoch prostredníctvom emocionálnych zážitkov.
Medzinárodné dohody a ich význam
Existuje niekoľko kľúčových medzinárodných dokumentov, ktoré upravujú práva detí:
- Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948): Uznáva právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, ako aj právo na rodinu a ochranu detí.
- Dohovor o právach dieťaťa (1989): Definuje práva dieťaťa a povinnosti štátov zabezpečiť ich dodržiavanie.
- Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd: Zaručuje základné ľudské práva a slobody, vrátane práva na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, spravodlivý proces a rešpektovanie súkromného a rodinného života.
Európsky dohovor o ľudských právach je kľúčový dokument Rady Európy, ktorý bol podpísaný 4. novembra 1950 a nadobudol platnosť 3. septembra 1953. Slovenská republika sa stala zmluvnou stranou tohto dohovoru a zabezpečuje jeho uplatňovanie. Dohovor garantuje širokú škálu práv a slobôd.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zriaďuje Výbor pre ľudské práva, ktorý monitoruje dodržiavanie paktu zmluvnými štátmi. Výbor má právo prijímať a posudzovať správy od zmluvných štátov a prijímať individuálne sťažnosti od obetí porušenia práv.
Realita a výzvy
Napriek existencii medzinárodných dohôd a vnútroštátnych zákonov, ktoré zaručujú právo na lásku, porozumenie a starostlivosť, mnohé deti na svete stále trpia. Sú vykorisťované, nemôžu vyrastať vo svojich vlastných rodinách, nemajú dostatok jedla, nemajú možnosť rozvíjať sa. Ešte aj dnes sú deti vykorisťované, nemôžu vyrastať vo svojich vlastných rodinách, pretože v ich vlasti zúri vojna. Deti nemajú dostatok jedla, nemajú možnosť rozvíjať sa.
Na Slovensku pociťujeme neustále isté nedostatky týkajúce sa práv detí. Mnoho ľudí vôbec netuší o tom, že existuje dokument, ktorý sa zaoberá detskými právami, dokonca ani netušia, že dieťa, tak ako každý iný (dospelý) človek, má tiež svoje práva. U nás pri porušovaní práv detí prevažujú prieťahy v súdnom konaní pri určovaní výživného alebo zverovaní dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, na úradoch alebo v Sociálnej poisťovni v prípade vdovských a sirotských dôchodkov. Okrem toho ešte stále mnoho rodičov nemá prehľad o tom, z čoho pozostávajú práva detí a s deťmi sa o ich právach v školách málo hovorí, pretože verejnosť jednoducho nie je s touto tematikou dostatočne oboznámená.
Právo na kontakt s rodičmi
Dieťa má v zmysle medzinárodných dohovorov právo byť v kontakte (právo styku) s oboma rodičmi, rovnako ako má každý rodič právo byť v kontakte s vlastným dieťaťom, bez ohľadu na to, či rodičia dieťaťa žijú spolu alebo oddelene. V prípade, že dôjde k rozchodu, odluke alebo rozvodu rodičov, mali by mať obaja rodičia aj naďalej možnosť zapájať sa do výchovy dieťaťa. V prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti iba jednému z rodičov by mal byť nastavený rozumný režim kontaktov dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá zverené do starostlivosti, prípadne aj s inými blízkymi osobami (napr. starí rodičia).
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách.
Pomoc pri presadzovaní práv detí
V prípade, že potrebujete pomoc pri presadzovaní práv dieťaťa, môžete sa obrátiť na príslušné inštitúcie. Centrum žiadateľovi pomáha skompletizovať žiadosť, potrebné formuláre a doklady, ktoré postúpi partnerskému ústrednému orgánu v zahraničí. Od zahraničného partnerského orgánu centrum následne zisťuje informácie, či sa dieťa na území tohto štátu naozaj nachádza, na ktorom súde treba podať príslušný návrh na určenie práva styku, resp. výkon rozhodnutia, aké sú možnosti bezplatnej právnej pomoci (právneho zastúpenia v súdnom konaní), prípadne aké sú možnosti mimosúdneho riešenia situácie a pod.
Upozorňujeme, že kvalita spolupráce a možnosť zaistenia návratu dieťaťa sa líši v závislosti od konkrétneho štátu. Povinnosti vyplývajúce z Haagskeho dohovoru sa v rôznych zmluvných štátoch vykladajú rozdielne, preto sa pomoc poskytovaná zahraničnými ústrednými orgánmi a súdmi môže líšiť. Rovnako sa líši aj dĺžka konania alebo možnosti podania odvolania proti rozhodnutiu.
Existujú medzinárodné dohovory, ktoré upravujú tieto otázky, ako napríklad:
- Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach manželstva a rodičovských práv a povinností a o medzinárodných návrhoch detí.
- Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. (oznámenie č. 119/2001 Z.z.), prijatý v Haagu 25. októbra 1980.
- Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996 (oznámenie č. 344/2002 Z. z.).
- Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti z 20. mája 1980.
tags: #pravo #na #lasku #porozumenie #a #starostlivost