Denný vymeriavací základ a jeho určenie pre nemocenské dávky

Denný vymeriavací základ (DVZ) je kľúčový pre výpočet nemocenských dávok, ako sú nemocenské, materské a ošetrovné. Jeho určenie je závislé od viacerých faktorov, predovšetkým od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné, resp. nemocenské. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z dvojnásobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. V praxi to znamená, že maximálne ošetrovné, resp. nemocenské získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy.

Rozhodujúce obdobie pre zamestnancov

Rozhodujúce obdobie pre zamestnancov sa líši v závislosti od dĺžky trvania ich nemocenského poistenia:

• Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december), rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok.
• Ak nemocenské poistenie zamestnanca začalo po 1. januári predchádzajúceho kalendárneho roka a trvalo viac ako 90 dní (t. j. začalo po 1.1.2019), rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka.
• Ak nemocenské poistenie zamestnanca začalo po 1. januári predchádzajúceho kalendárneho roka a trvalo menej ako 90 dní, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia podľa § 54 zákona č. 461/2003 Z. z.

Príklady určenia rozhodujúceho obdobia pre zamestnancov

Pani Dorota je zamestnankyňa a poberá ošetrovné od 16. marca 2020. Rozhodujúce obdobie je rok 2019, pretože zamestnanie začalo ešte pred 1. januárom 2019. V roku 2019 pani Dorota dlhodobo maródovala a potom si vzala neplatené voľno. Ošetrovné sa preto určí z pravdepodobného DVZ. Keby pani Dorota nešla v mesiaci marec 2020 na ošetrovné, poistné by sa platilo z vymeriavacieho základu 700 eur (hrubý príjem za celý mesiac marec 2020 by bol 700 eur).

Pani Vanda je zamestnankyňa, pracovný pomer začal ešte v roku 2014 a na ošetrovné nastupuje 16. marca 2020. Pretože v roku 2019 nemala pani Vanda žiaden vymeriavací základ, ošetrovné sa určí z pravdepodobného DVZ. Vymeriavací základ nemala z dôvodu rodičovskej dovolenky, preto sa pravdepodobný DVZ neohraničí sumou vypočítanou z minimálneho základu a pravdepodobný DVZ môže byť vyšší ako 16,88 eura.

Pani Zoja je rovnako ako pani Vanda zamestnankyňa, pracovný pomer začal ešte v roku 2014 a na ošetrovné nastupuje 16. marca 2020. V roku 2019 bola do konca marca na materskej dovolenke pri prvom dieťati. Potom čerpala 4 týždne (28 kalendárnych dní) riadnu dovolenku a za čerpanú dovolenku mala brutto príjem 1000 eur. Pri výpočte sa delí počtom kalendárnych dní, za ktoré sa platilo v roku 2019 poistné.

Rozhodujúce obdobie pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

Rozhodujúce obdobie pre SZČO je nasledovné:

• Ak nemocenské poistenie SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho roka alebo skôr, rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok.
• Ak nemocenské poistenie vzniklo počas predchádzajúceho roka, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka.
• Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v aktuálnom roku a nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní, výška nemocenského sa určí z pravdepodobného DVZ.

Príklady určenia rozhodujúceho obdobia pre SZČO

Pán Timotej je povinne nemocensky poistený SZČO už niekoľko rokov. V roku 2019 mal od januára do júna vymeriavací základ 600 eur mesačne. Pán Gejza je povinne nemocensky poistený SZČO od 1. júla 2019. Rozhodujúce obdobie na určenie DVZ je obdobie od 1. júla.

Rozhodujúce obdobie pre dobrovoľne nemocensky poistené osoby

Špecifickou podmienkou pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu je, aby v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého si uplatňuje nárok na ošetrovné, dosiahla najmenej 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ.

Príklad určenia rozhodujúceho obdobia pre dobrovoľne nemocensky poistené osoby

Pani Veronika sa na dobrovoľné poistenie prihlásila k 1. júlu 2019. Mesačný vymeriavací základ si určila vo výške 1000 eur. Predtým bola v roku 2019 nemocensky poistená ako zamestnanec, zamestnanie ukončila 30. júna 2019. Od 1. júla 2019 do 15. marca 2020 (deň pred nástupom na ošetrovné) prešlo 26 týždňov, preto rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019. Podľa § 138 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení si dobrovoľne poistená osoba sama určuje vymeriavací základ, a to najmenej vo výške minimálneho základu.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu. Pravdepodobný DVZ však v takýchto prípadoch nemôže byť vyšší ako pravdepodobný DVZ určený z dvojnásobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať ošetrovné, resp. nemocenské.

Ak zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ. Ak SZČO nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška ošetrovného, resp. nemocenského sa určí z pravdepodobného DVZ. Výška ošetrovného, resp. nemocenského SZČO sa určí z pravdepodobného DVZ aj vtedy, ak dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského vznikol povinne nemocensky poistenej SZČO v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

Nemocenské dávky a ich výška

Od 1. januára 2020 vám Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká nárok na nemocenské.

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Výška nemocenských dávok v roku 2020

V roku 2020 najvyššie ošetrovné (nemocenské) získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške 2026 eur mesačne. Maximálne ošetrovné v roku 2020 je 36,6346 €/deň, čo predstavuje ošetrovné vo výške 366,40 € za 10 kalendárnych dní. Maximálne materské v roku 2020 je v sume 49,9563 €/deň.

Tabuľka vývoja maximálnych denných vymeriavacích základov

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Zmena miesta pobytu počas PN

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

tags: #pravdepodobny #vymeriavaci #zaklad #na #nemocenske #tlacivo