Dedičské právo je oblasť, ktorá sa síce môže javiť ako vzdialená, ale skôr či neskôr sa týka nás všetkých. Smrť blízkej osoby so sebou prináša nielen smútok, ale často aj otázky o tom, čo sa stane s jej majetkom. Kto dedí? Ako sa dedí? Môžem sa dedičstva vzdať? V tomto článku sa zameriame na otázky dedenia po synovi a možnosti rodičov získať dedičský podiel.
Dedenie na Slovensku: Zákon alebo závet?
Dedenie na Slovensku sa riadi Občianskym zákonníkom a je možné na základe dvoch právnych dôvodov:
- Dedenie zo závetu: Poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov. Vo filmoch často vidíme, že zomrelý zanechal závet, na Slovensku to však až také bežné nie je. Závet má vždy prednosť pred dedením zo zákona.
- Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet neobsahuje všetky zložky dedičstva, uplatní sa dedenie zo zákona. Občiansky zákonník delí pozostalých na 4 dedičské skupiny, ktoré určujú poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.
Dedenie zo zákona má ucelené pravidlá a rozdeľuje dedičov na štyri skupiny. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.
Neopomenuteľní dedičia a závet
Neopomenuteľní dedičia, spravidla deti poručiteľa alebo ich potomkovia (ak už deti nežijú), sú osobitne chránení zákonom. Ich právo na tzv. povinný diel je nemenné. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča. Porušenie tohto pravidla vedie k relatívnej neplatnosti závetu - neopomenuteľný dedič sa môže domáhať svojho podielu na súde.
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak:
- Bol spísaný osobou, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. duševná porucha).
- Ide o holografný závet a chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba.
- Ide o alografný závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktoval alebo napísal niekto iný, a chýba vlastnoručný podpis pred dvoma súčasne prítomnými svedkami.
Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu. Notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára.
Ako spísať platný závet za menej ako štyri minúty
Možnosti dedenia pre rodičov po smrti syna
Rodičia v prípade smrti syna automaticky dedičstvo nedostanú. Napriek tomu existuje niekoľko možností, ako môžu rodičia získať časť alebo dokonca celé dedičstvo:
- Závet syna: Ak syn spísal závet, môže v ňom zohľadniť svojich rodičov. Týmto spôsobom môžu byť rodičia podľa poslednej vôle syna ustanovení za dedičov celého majetku alebo s určitým podielom (napr. polovica, štvrtina).
- Odkaz / Legát syna: Ďalej má syn možnosť zanechať svojim rodičom ako odkaz jednotlivé predmety (napr. vázu na kvety) alebo práva (napr. právo bývania v jeho dome).
- Darovanie pre prípad smrti synom: Pri darovaní pre prípad smrti syn sľubuje svojim rodičom pre prípad svojho úmrtia darovacie prevedenie určitej časti majetku. Účinok darovania nastáva až smrťou. Darovanie pre prípad smrti je obojstranne záväzná zmluva, ktorú už nemožno jednostranne odvolať.
- Odkaz za opateru: Odkaz za opateru je zákonný odkaz. Nespočíva na poslednej vôli zosnulého syna, ale výlučne na základe zákona. Rodičia majú nárok na odkaz za opateru, ak sa o syna starali v posledných troch rokoch pred smrťou syna, najmenej šesť mesiacov, v nie zanedbateľnom rozsahu (spravidla v priemere viac ako 20 hodín mesačne) a bezodplatne (bez protihodnoty).
- Zákonné dedenie po synovi: Ak syn nespísal závet, uplatní sa zákonné dedenie. Rodičia však prichádzajú na rad podľa zákonného dedenia až vtedy, ak nasledujúce osoby (manžel/ka a blízki príbuzní zosnulého syna) neexistujú, už zomreli alebo sú právoplatne vylúčené z dedičstva: manžel/ka zosnulého, deti zosnulého, vnuci zosnulého, pravnuci zosnulého. Ak žijú obaja rodičia, rozdelia si dedičstvo. Ak už jeden z rodičov nežije, jeho polovica sa opäť rozdelí medzi jeho potomkov.
- Následné dedenie: Pri následnom dedení zosnulý ustanoví ďalšiu osobu za dediča, následného dediča. Ten získa majetok po prvom ustanovenom dedičovi. Ak bol syn v predchádzajúcej poslednej vôli určený za dediča a rodičia za následných dedičov po synovi, rodičia prichádzajú na rad smrťou syna.
- Náhradné dedenie: Pri vyhotovení závetu by mal byť vždy určený náhradný dedič. Náhradný dedič prichádza do úvahy vtedy, ak ustanovený dedič nemôže dediť alebo dedičstvo odmietne.
Výška dedičstva, resp. výška hodnoty, ktorá rodičom nakoniec zostane, závisí nielen od majetku syna, ale aj od počtu ostatných dedičov, odkazovníkov a oprávnených na povinný diel.
Priebeh dedičského konania
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Smrť fyzickej osoby je významnou právnou skutočnosťou, ktorá so sebou prináša množstvo dôsledkov. Jedným z nich je dedičské konanie, ktoré začne príslušný súd aj bez návrhu, len čo sa dozvie o tom, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
Fázy dedičského konania
- Príprava dedičského konania: Notár zisťuje, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
- Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Na dedičskom pojednávaní pred notárom sa dedičia môžu odchýliť od výšky ich dedičských podielov a uzatvoriť dohodu, ktorou si dedičstvo medzi sebou rozdelia. Túto dohodu následne schváli notár uznesením.
- Ukončenie dedičského konania: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.
Dĺžka dedičského konania závisí výhradne od skutkového stavu. Ak účastníci dedičského konania spolupracujú s notárom a konanie prebieha bez závažnejších komplikácií, môže trvať do 6 mesiacov. Ak sa v dedičskom konaní vyskytnú problematické momenty, napríklad spor o to, kto je dedičom, môže konanie trvať aj niekoľko rokov.
Odmietnutie dedičstva a "zrieknutie sa" dedičstva
Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
Na rozdiel od odmietnutia dedičstva, "zrieknutie sa" dedičstva znamená, že osoba ako účastník konania vyjadrí svoju vôľu nedediť a svoj dedičský podiel prenechá v prospech ostatných účastníkov konania bez toho, aby sám strácal postavenie účastníka konania.
Dodatočné konanie o dedičstve
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %.
Dedičské skupiny
Občiansky zákonník rozlišuje štyri dedičské skupiny, ktoré určujú poradie dedenia.
1. Dedičská skupina
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Podmienkou dedenia manžela alebo manželky je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Najskôr sa však musí vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a až to, čo je určené ako majetok poručiteľa, je následne predmetom dedenia. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh alebo družka.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)
Účelom vyporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom tohto procesu je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vyporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vyporiadava medzi pozostalým manželom a dedičmi. Bez ohľadu na to, či pozostalý manžel je zároveň dedičom, nemôže pri vyporiadaní dohodou vystupovať na strane dedičov. Ak je však manžel jediným dedičom, nemožno vykonať vyporiadanie dohodou, ale iba rozhodnutím.
Príklad A: Dedenie bytu v BSM
Zosnulý muž bol majiteľom bytu spoločne s manželkou - dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Byt sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manželku a syna. Čiže každý zdedí 1/4 podiel na vlastníctve domu.
2. Dedičská skupina
Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia v druhej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom, manžel poručiteľa však vždy najmenej polovicu dedičstva. Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom. Takisto ako rodič dedí po poručiteľovi, môže dediť aj osvojiteľ alebo osvojitelia. Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi. Ak teda v tejto skupine nededí ani manžel (manželka) poručiteľa, ani niektorý z rodičov poručiteľa, prechádza sa do tretej dedičskej skupiny.
Za osobu, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s ním žila aspoň pod dobu jedného roka pred jeho smrťou. Podstatné ale je, že v čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Spolužijúcimi osobami sú väčšinou vzdialenejší príbuzní, ale môžu to byť známi alebo priatelia, takisto sem možno zaradiť osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti. Spolužitie v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa. Platná legislatíva vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa. Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo.
Príklad B: Dedenie po bezdetnej manželke s rodičmi
Zosnulá manželka vlastnila s manželom rodinný dom v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Manželkin polovičný podiel na vlastníctve bytu sa v dedičskom konaní rozdelí medzi manžela a oboch jej rodičov, ktorí sú zákonnými dedičmi podľa druhej dedičskej skupiny. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude nasledovné: manžel získa 1/4 podiel, celkovo bude mať teda ako 3/4 spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manžela - 12,5 percenta.
3. Dedičská skupina
Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom je aj súrodenec, ktorý bol osvojený. Pri súrodencoch nezáleží na tom, či ide o súrodencov narodených v manželstve, alebo mimo manželstva. Ak súrodenec poručiteľa už nežije, môžu v tretej skupine zákonných dedičov nastúpiť ako dedičia potomkovia súrodencov poručiteľa, teda jeho synovci a netere. Deti súrodenca poručiteľa dedia len podiel z dedičstva, ktorý pripadol na ich rodiča (t. j. právneho predchodcu). Teda ak by poručiteľ mal po mŕtvom súrodencovi dvoch synovcov, delili by si títo iba jeden dedičský podiel - ten, ktorý by pripadol ich zosnulému rodičovi, súrodencovi poručiteľa. Deťmi súrodenca sa dedenie v tretej skupine končí.
Príklad A: Dedenie po bezdetnom mužovi so súrodencami a družkou
Zosnulý muž je vlastníkom bytu, v ktorom desať rokov býval so svojou družkou v spoločnej domácnosti. Muž bol bezdetný. V tomto prípade platí, že družka, brat a synovec dedia v tretej dedičskej skupine. Byt teda pripadne pri delení dedičstva družke muža, jeho bratovi a synovcovi. Ak by muž nemal súrodencov, tak dom zdedí družka ako osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti po dobu jedného roka pred jeho smrťou. V čase smrti poručiteľa tento stav musí trvať, teda ak sa čo i len deň pred smrťou poručiteľa uvedená osoba z domácnosti odsťahovala, už dedičom nebude. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho.
4. Dedičská skupina
K dedeniu vo štvrtej skupine prichádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby. Vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu poručiteľovi starí rodičia a ich deti. V tejto dedičskej skupine môže byť každá osoba samostatným dedičom. Prarodičia poručiteľa sú rodičia otca a rodičia matky poručiteľa. Každá dvojica má nárok na polovicu dedičstva. Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom ich deti. V prípade, ak nededí niektorý pár prarodičov a nededia ani ich deti, v dedičskom práve sa v takomto prípade uplatňuje takzvané prirastanie podielu. Na ich potomkov (bratranca a sesternice zosnulého) však už dedičské právo neprechádza. Keby teda ani strýkovia či tety neboli nažive, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu.
Príklad: Dedenie po bezdetnej žene bez súrodencov a rodičov
Zosnulá žena je jedinou vlastníčkou bytu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej zomreli. Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Starý otec aj teta zdedia 1/2 bytu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a teta, každý z nich by zdedil 1/20. Ak muž žena nemala iných príbuzných, len napríklad strýka a tetu, títo budú dediť zo zákona vo štvrtej dedičskej skupine.
Majetok a dlhy v dedičskom konaní
Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Tie prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom dedičstvo nadobudli. Ak poručiteľ zanechal aj majetok aj dlhy, dedičia a veritelia sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Majetok, ktorý bol získaný dedičstvom, nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, to znamená, že sa stáva výlučným vlastníctvom toho z manželov, ktorý majetok zdedil.
Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. Ak dôjde k úmrtiu brata, ktorý je nemajetný, prípadný nepatrný majetok bude vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb a dedičské konanie bude zastavené. Veritelia sa nemôžu následne domáhať úhrady dlhu od dedičov, lebo dedičské konanie sa v pravom slova zmysle nezačalo.
Dane a dedičstvo
Daň z dedičstva bola zrušená reformou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2004. V súčasnosti preto nie je majetok získaný dedením predmetom žiadnej dane. Dedič nemá povinnosť priznávať dedičstvo formou daňového priznania a teda ani platiť daň z tohto príjmu.
Príjem z predaja nehnuteľnosti je vo všeobecnosti oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia. Pri nehnuteľnostiach nadobudnutých dedením platí ešte ďalšia výnimka. Príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením od príbuzných v priamom rade (starí rodičia, rodičia, deti, vnuci atď.) alebo niektorým z manželov je od dane oslobodený, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa. Inak povedané, pri dedení sa doba vlastníctva nehnuteľnosti poručiteľa a dediča (ak sa jedná o príbuzného v priamom rade alebo manžela) spočítava.