Duševné zdravie je kľúčové v každom veku, no v období dôchodku môže byť obzvlášť krehké. Psychické problémy v dôchodku predstavujú rastúci fenomén, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Najnovšie štatistiky hovoria, že depresia celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí a na Slovensku viac ako 300 000. Počet ľudí s psychickými ochoreniami stále rastie a podľa WHO sa depresia stane čoskoro druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete.
Odborné analýzy hovoria, že každý rok zažije napríklad psychickú depresívnu epizódu zhruba 1 z 15 ľudí. Napriek týmto alarmujúcim číslam je podľa odborníkov depresia ako ochorenie na Slovensku podceňované. Dostatočne sa nehovorí o tom, prečo a kedy je potrebná liečba.
Rastúci výskyt a ekonomické dopady duševných ochorení
Ak sa pozrieme iba na depresiu, v minulom roku sa liečilo cca 185 tisíc pacientov na jednotlivé formy depresívnych porúch, pričom ročne pribúda takmer 15 tisíc nových pacientov. Celkové priame náklady slovenského zdravotníctva tak činia takmer 23 miliónov EUR. Zdravotné náklady na duševné poruchy tvoria však podľa odborníkov zhruba tretinu celkových nákladov.
Ekonomiky jednotlivých krajín však stojí oveľa viac stratená ekonomická produktivita ľudí, ktorí kvôli duševným chorobám prestávajú chodiť do práce alebo v nej nie sú rovnako výkonní ako predtým. Podľa odborných analýz môže stratiť zamestnanec trpiaci depresiou kvôli nedostatočnej produktivite až 60 pracovných dní. Štatistiky navyše ukazujú, že približne 162 430 pacientov na Slovensku sa nelieči a tak skutočný dopad neproduktívnej prítomnosti v práci je tak oveľa vyšší.
Ďalšie psychické diagnózy a ich dôsledky
Nielen depresia, ale aj úzkostná porucha či vyhorenie sú psychické diagnózy, ktorých výskyt v dobe zrýchleného životného štýlu a tlaku na výkon narastá. Syndróm vyhorenia dokonca zaradila Svetová zdravotnícka organizácia minulý rok do Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Menované duševné choroby môžu byť podľa lekárov pri nepriaznivom priebehu choroby invalidizujúcimi ochoreniami, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa. Podľa stupňa ich závažnosti je možné pri depresiách či úzkostných poruchách uznanie invalidity aj nad 40 %.
Aj syndróm vyhorenia je závažnou vyvolávajúcou príčinou iných psychických porúch, ktoré môžu takisto podmieňovať uznanie invalidity aj nad 40 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Neliečená depresia či úzkosti totiž môžu vyústiť do vážnej diagnózy, ktorá v konečnom dôsledku môže viesť k úplnému alebo čiastočnému poklesu schopnosti pracovať.
Duševné zdravie na pracovisku – všetko, čo potrebujete vedieť (zatiaľ) | Tom Oxley | TEDxNorwichED
Invalidita a duševné zdravie na Slovensku
Invalidita sa na Slovensku definuje ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobí pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou, pričom tento stav musí pretrvávať viac ako 1 rok. Na Slovensku hovoríme dokopy o počte viac 221 tisíc vyplácaných invalidných dôchodkoch, pričom len za prvých 8 mesiacov tohto roka bolo priznaných 10 338 nových invalidných dôchodkov.
„Z tohto počtu sa až 72 % stalo čiastočne invalidnými, a 28 % plne invalidnými,” doplnil Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne. Aj na základe týchto údajov sa odborníci zhodujú, že poistenie čiastočnej invalidity je rovnako dôležité ako poistenie plnej invalidity.
Podľa štatistík Sociálnej poisťovne za rok 2022 sa až takmer 38 % novopriznaných invalidít u mladých ľudí od 20 do 29 rokov týka duševných chorôb. Najmä druhá vlna pandémie na jeseň v roku 2021 zvýšila mieru výskytu úzkostí a depresie medzi mladými ľuďmi, kedy podľa odborníkov stredne silnými až silnými symptómami depresie trpelo až 34,3 % študentov, a 20,1 % trpelo stredne silnou až silnou úzkosťou. Podľa slov klinického psychológa Karola Kleinmanna ide v porovnaní s rokom 2018 o výrazný nárast.
Vyhľadať odbornú pomoc je podľa neho potrebné „v prípade, ak nevidíme východisko, ak problémy zasahujú do každodenného fungovania a nezvládame bežné činnosti, ak nás prestávajú baviť aktivity, ktoré nám kedysi prinášali radosť.”
| Typ invalidity | Priemerná výška dôchodku (mesačne) | Percento príjemcov pod priemernou sumou |
|---|---|---|
| Plná invalidita | 523 EUR | 80 % (pod 530 EUR) |
| Čiastočná invalidita | 289 EUR | 72 % (pod 290 EUR) |
| Priemer (čiastočná aj plná) | 373 EUR | - |
„Podľa štatistík Sociálnej poisťovne sa k augustu 2023 do pracovného procesu vrátilo iba 47 % ľudí poberajúcich invalidný dôchodok. Tento údaj nám ukazuje, že ani pri čiastočnej invalidite nie je vždy možná rekvalifikácia alebo návrat do práce. Štatistika novopriznaných invalidných dôchodkov za rok 2022 zároveň ukazuje, že „poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčiny“, teda úrazové príčiny, tvorili iba 3 % všetkých prípadov pri čiastočnej invalidite a necelé 2 % pri plnej invalidite.
Duševné zdravie na pracovisku – všetko, čo potrebujete vedieť (zatiaľ) | Tom Oxley | TEDxNorwichED
Úloha poistenia v prípade invalidity
„V rámci noviniek sme preto v rámci životného poistenia rozšírili invaliditu o všetky psychické ochorenia, samozrejme, okrem tých, ktoré sú v príčinnej súvislosti s alkoholom, návykovými či psychoaktívnymi látkami, “ hovorí riaditeľ oddelenia poistenia osôb UNIQA poisťovne Roman Holček. Prepad príjmu pri invalidite býva totiž naozaj zásadný. Pri pracovnom výpadku často aj na desiatky rokov nemajú ľudia okrem poistenia žiadnu inú vhodnú alternatívu vykrytia svojho príjmu.
„V pripoisteniach invalidity sme preto umožnili vyplatiť celú 100 % poistnú sumu už pri čiastočnej invalidite,” pripomína R. Holček z UNIQA poisťovne. Aj s ohľadom na to je dôležité správne nastavenie poisteného krytia v životnej poistnej zmluve. Poisťovne ponúkajú aj cenovo výhodnejšie varianty krytia čisto úrazovej invalidity, ktoré môžu byť zaujímavým doplnkom ale určite nie základom krytia pre prípad invalidity.
Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne, tvrdí, že k 31. augustu 2023 dosahovala priemerná výška invalidných dôchodkov - čiastočných aj plných 373 eur mesačne. „Pri plnej invalidite je priemerný invalidný dôchodok 523 eur. Avšak, až 80 % príjemcov dôchodku v prípade plnej invalidity dostáva menej ako 530 eur. Pri čiastočnej invalidite bola priemerná výška 289 eur, pričom 72 % invalidných dôchodcov dostalo menej ako 290 eur mesačne.” Poistenie invalidity tak môže byť podľa odborníkov kľúčovým nástrojom na zabezpečenie svojej budúcnosti a finančnej stability v prípade straty schopnosti pracovať. „Poistné krytie môže v prípade ťažkej situácie, kedy príde k invalidite, pomôcť aspoň finančne, či už je to na vykrytie svojich záväzkov a bežných výdavkov alebo na doplnkovú liečbu či prípadne iné náklady napríklad na stavebné úpravy a podobne.