Miestna samospráva zohráva kľúčovú úlohu v živote občanov prostredníctvom zabezpečovania verejných služieb, rozvoja infraštruktúry a ochrany životného prostredia. Efektívna samospráva si vyžaduje otvorenú komunikáciu a spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami, vrátane občanov, podnikateľov a mimovládnych organizácií. Sociálny dialóg predstavuje dôležitý nástroj na dosiahnutie tohto cieľa.
Čo je sociálny dialóg?
Sociálny dialóg je definovaný ako proces, ktorý zahŕňa diskusie, konzultácie a rokovania medzi zástupcami vlády, zamestnávateľov a zamestnancov (alebo ich organizácií) o otázkach spoločného záujmu, ktoré sa týkajú hospodárskej a sociálnej politiky. Sociálny dialóg je predpokladom dôstojnej práce a spravodlivých miezd a je kľúčovou zásadou európskeho piliera sociálnych práv. Sociálny dialóg hrá ústrednú úlohu pri posilňovaní sociálnych práv a pri podpore udržateľného a inkluzívneho rastu.
Princípy efektívneho sociálneho dialógu
- Otvorenosť a transparentnosť: Samospráva by mala byť otvorená komunikácii s občanmi a ďalšími zainteresovanými stranami a mala by zabezpečiť transparentnosť rozhodovacích procesov.
- Rovnosť príležitostí: Všetci účastníci sociálneho dialógu by mali mať rovnaké príležitosti vyjadriť svoje názory a pripomienky.
- Rešpekt a tolerancia: Účastníci sociálneho dialógu by sa mali navzájom rešpektovať a tolerovať aj v prípade odlišných názorov.
- Konštruktívny prístup: Účastníci sociálneho dialógu by mali pristupovať k diskusii konštruktívne a mali by sa snažiť hľadať kompromisné riešenia.
- Dôvera: Dôvera medzi samosprávou a občanmi je základným predpokladom úspešného sociálneho dialógu.
- Zodpovednosť: Samospráva by mala brať do úvahy názory a pripomienky občanov a mala by ich zohľadňovať pri rozhodovaní.
Stav a vývoj regionálneho sociálneho dialógu na Slovensku
Výskum z roku 2020, porovnávaný s výsledkami prieskumu z roku 1999, poukazuje na pretrvávanie bariér, ktoré bránia efektívnejšiemu fungovaniu sociálneho dialógu na Slovensku. Tieto bariéry zahŕňajú:
- Nízku úroveň občianskej participácie na miestnej a regionálnej úrovni.
- Slabosť regionálnych štruktúr sociálneho partnerstva.
- Oslabovanie pozície sociálnych partnerov (najmä odborov a domácich zamestnávateľov) a ich štruktúr v regiónoch.
- Nejasné definovanie obsahu, aktérov, kompetencií, povinností, vzťahov, modelu výstavby a fungovania, financovania a manažovania regionálneho sociálneho dialógu a jeho vzťahu k centrálnej úrovni sociálneho dialógu.
- Absenciu politickej vôle (vrátane volených predstaviteľov samosprávnych krajov).
V súvislosti s vykonávaním akčného plánu európskeho piliera sociálnych práv Európska komisia zdôrazňuje, že efektívny sociálny dialóg vyžaduje, aby sociálni partneri mali dostatok zdrojov a odborných znalostí na rokovania a vykonávanie dohôd. Podpora budovania kapacít je kľúčová a zotavenie sa z bezprecedentnej krízy COVID-19 si bude vyžadovať silné organizácie sociálnych partnerov.
Zapojenie sociálnych partnerov
Ďalej musia byť zachované výsady sociálneho dialógu pre obidve priemyselné strany, čo znamená, že Komisia musí uprednostniť konzultácie so sociálnymi partnermi pred verejnými a musí zaručiť, aby boli ako zástupcovia pracovnej sily zastúpené odbory. Rovnako sa nesmie zamieňať dialóg s občianskou spoločnosťou so sociálnym dialógom, musí sa podporovať dialóg s občianskou spoločnosťou, ale nie spôsobom, ktorý podkopáva odbory alebo dvojstranný sociálny dialóg.
Index účasti odborových zväzov EOK na semestri EÚ ukazuje, že úsilie zamerané na zabezpečenie práva na zapojenie sociálnych partnerov do semestra EÚ neprináša výsledky. Týka sa to najmä národného rozmeru európskeho semestra. Zapojenie zamestnancov do rozhodovacích procesov spoločnosti je ohrozené z dôvodu podnikovej mobility na jednotnom trhu.
Dôkazy ukazujú, že podnikové rozhodnutia sa často prijímajú s cieľom zabrániť zapojeniu zamestnancov. Napríklad nedostatky vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa transponujú smernice EÚ, a najmä prepracovaná smernica o EZR, bránia právu na informácie a konzultácie. Sankcie stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch sú zriedka primerané, účinné a odradzujúce. Práva na informácie a konzultácie neumožňujú zapojenie a ochranu pracovníkov.
Podľa zásady 8 by sa malo konať v prípade právo pracovníkov (nezávisle od povahy ich pracovnej zmluvy) kolektívne vyjednávať. Právo na kolektívne vyjednávanie je základným právom a ako také ho uznáva EÚ. Spoločenské výhody vyplývajúce z kolektívnych zmlúv spočívajú v spravodlivosti, rovnakých podmienkach a sociálnom pokroku, ako sú dohody týkajúce sa neštandardných pracovníkov a pracovníkov v platformových spoločnostiach (vrátane samostatne zárobkovo činných osôb), by sa malo považovať za úplne nespadajúce do rozsahu pôsobnosti článku 101 ZFEÚ a vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže.
Príklady sociálneho dialógu v miestnej samospráve na Slovensku
Existuje mnoho príkladov dobrej praxe sociálneho dialógu v miestnej samospráve, a to ako na Slovensku, tak aj v zahraničí. Medzi najčastejšie príklady patria:
- Participatívne rozpočty: Občania majú možnosť rozhodovať o časti rozpočtu obce alebo mesta.
- Komunitné plánovanie: Občania sa aktívne podieľajú na plánovaní rozvoja svojej komunity.
- Verejné fóra a diskusie: Pravidelné organizovanie verejných fór a diskusií o rôznych otázkach týkajúcich sa života v obci alebo meste.
- Online platformy pre komunikáciu s občanmi: Využívanie online platforiem na komunikáciu s občanmi a získavanie ich názorov a pripomienok.
Aktuálne dianie na Hospodárskej a sociálnej rade SR
Na plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR sociálni partneri rokovali o viacerých vládnych a poslaneckých návrhoch zákonov. Ocenili možnosť komunikovať svoje pripomienky k návrhom zákonov, pretože tak majú možnosť vyjadrovať sa k vplyvom návrhov zákonov na zamestnávateľov a zamestnancov. Sociálni partneri našli zhodu v 8-mich bodoch. Zásadné pripomienky mali najmä k návrhom zákonov z dielne ministerstva životného prostredia.
Reforma stavebnej legislatívy je mimoriadne dôležitá téma pre územný rozvoj miest a obcí. Združenie miest a obcí Slovenska preto ocenilo intenzívnu a transparentnú komunikáciu s podpredsedom vlády Štefanom Holým a možnosti vyjadriť sa k predkladaným návrhom v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Naďalej budú pokračovať rokovania predkladateľov so sociálnymi partnermi, ktorí majú záujem participovať na tvorbe stavebnej legislatívy.
Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady predniesli sociálni partneri svoje pripomienky aj k návrhom zákonov z dielne rezortu zdravotníctva. Zástupcovia odborových organizácií vzniesli pripomienku ponechať vnútorný predpis k ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Minister práce inicioval vytvorenie priestoru pre dialóg medzi ministerstvom zdravotníctva a zástupcami odborových organizácií. Keďže návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je už predložený na rokovaní v NR SR, sociálni partneri sa dohodli, že spolu s ministerstvom zdravotníctva napíšu spoločný list predsedovi zdravotníckeho výboru. Zámerom listu je, aby poslanci zvážili pripomienky zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov v záujme čo najširšieho konsenzusu na znení návrhu zákona.
Live: Výzva vláde SR na skutočnú energetickú bezpečnosť a vlastenectvo
Viacerí členovia tripartity komunikovali nesúhlasné stanoviská a zásadné pripomienky najmä pri návrhu zákona o zmene klímy a návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Neodporúčajú ich na ďalšie legislatívne konanie. Sociálni partneri požadujú od ministerstva životného prostredia vyčíslenie dopadov na podnikateľské prostredie.
V súčasnosti sú v platnosti dve mimoriadne situácie, a to v súvislosti s pandémiou covid-19 a v súvislosti s prílevom utečencov v dôsledku vojny na Ukrajine. Platnosť mimoriadnych opatrení má ešte svoju relevanciu z dôvodu dodávok liekov, zabezpečenia ochranných opatrení v zariadeniach sociálnych služieb a integrácie ukrajinských utečencov. Sociálni partneri sa dohodli na identifikovaní dopadov na pracovno-právne vzťahy a postupné vypínanie opatrení v súvislosti s mimoriadnou situáciou. Ohľadom harmonogramu vypínania sa uskutočnia odborné rokovania medzi MPSVR SR a KOZ.
Sociálne projekty a iniciatívy v Žiari nad Hronom
Mesto Žiar nad Hronom sa aktívne zapája do rôznych sociálnych projektov a iniciatív, ktoré prispievajú k zlepšeniu sociálnej situácie obyvateľov a posilňovaniu sociálneho dialógu na miestnej úrovni.
Vybrané projekty a ich ciele:
| Názov projektu | Cieľ | Kľúčové aktivity |
|---|---|---|
| Komunitná a terénna sociálna práca v meste Žiar nad Hronom II. | Sociálna inklúzia osôb ohrozených sociálnym vylúčením, predchádzanie krízovým situáciám. | Poskytovanie terénnej sociálnej práce v prirodzenom prostredí. |
| Zvýšenie dostupnosti, kvality a efektivity služieb starostlivosti pre občanov. | Poskytovanie odbornej pomoci jednotlivcom a rodinám v nepriaznivej sociálnej situácii. | Terénna sociálna práca priamo v prirodzenom prostredí. |
| Vytvorme si nové mosty | Vytvorenie bezpečného priestoru pre spoločné stretávanie detí a mládeže, rozvoj osobnosti detí s hendikepom, znižovanie predsudkov. | Tvorivé dielne, vzdelávacie aktivity, integrácia. |
| Výchova a vzdelávanie k ľudským právam, právam národnostných menšín, právam osôb so zdravotným postihnutím | Prispieť k väčšej tolerancii v spoločnosti prostredníctvom zážitkového učenia. | Školenia pre žiakov, pracovníkov v prevencii a rozhodujúcich politikov. |
| Podpora opatrovateľskej služby v Žiari nad Hronom II | Zvyšovanie účinnosti podpory jednotlivcov a členov rodín v prirodzenom prostredí. | Poskytovanie opatrovateľskej služby 24 opatrovateľkami/opatrovateľmi. |
| ROMACT | Prehĺbiť vnímavosť a zodpovednosť miestnych orgánov voči marginalizovaným rómskym komunitám. | Podpora spolupráce a partnerstva medzi orgánmi miestnej samosprávy a rómskymi komunitami. |
| Medzinárodný program zameraný na vyškolenie mediátorov | Zlepšenie kvality a efektívnosti práce mediátorov pri riešení prístupu k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti. | Školenie mediátorov, podpora komunikácie medzi Rómami a verejnými inštitúciami. |
| Podpora opatrovateľskej služby | Overiť mechanizmus poskytovania príspevku na starostlivosť prijímateľovi sociálnej služby a prispieť k systémovému riešeniu financovania sociálnych služieb. | Poskytovanie príspevku na opatrovateľskú službu. |
Miestna občianska poriadková služba (MOPS)
Pokračovaním projektu miestnej občianskej poriadkovej služby (MOPS) bude umožnené vykonávať naďalej pravidelný monitoring a realizovať prislúchajúce nápravné aktivity najmä v lokalitách so zvýšeným výskytom sociálno-patologických javov a páchania protispoločenskej činnosti. Zverením zodpovednosti priamo ľuďom z komunity, poskytnutím zamestnania, ktoré má v ich očiach určitú prestíž, zvýšime pocit zodpovednosti priamo u členov komunity, čím sa v nich napomôže vytvoriť pocit dôstojnosti a sebaúcty a u spoluobčanov vzrastie rešpekt.
Miestna občianska poriadková služba bude ďalšou zložkou doplňujúcou systém poskytovania sociálnych a asistenčných služieb v meste Žiar nad Hronom, a to nielen členom MRK žijúcim na území mesta, ale všetkým jeho obyvateľom. Úlohou hliadok je ochrana súkromného a verejného majetku, detí a mládeže pred negatívnymi javmi, ako je napríklad pitie alkoholu či užívanie iných návykových látok, ale aj poskytovanie základných informácií v oblasti ochrany zdravia a hygieny. Takisto dohliadajú tiež na ochranu životného prostredia a plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Mesto bude využívať znalosť prostredia a prirodzenú autoritu členov hliadok na úspešné riešenie náročných situácií či konfliktov. Jedným z čiastkových cieľov projektu je aj zvýšenie zamestnanosti a pracovnej gramotnosti občanov mesta.
tags: #miestna #samosprava #socialny #dialog