Práceneschopnosť v Českej republike: Komplexný sprievodca pre Slovákov

Česká republika, s jej blízkou kultúrou a jazykom, je obľúbenou destináciou pre Slovákov hľadajúcich prácu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach práceneschopnosti (PN) v Českej republike, s dôrazom na rozdiely v systémoch sociálneho zabezpečenia a aktuálne zmeny v odvodoch.

Pracujete pre slovenského zamestnávateľa, ale často cestujete do zahraničia, napríklad do Česka? Alebo ste Slovák žijúci a pracujúci v Česku? Čo sa stane, ak ochoriete alebo sa zraníte? Máte nárok na nemocenské dávky a v akej výške?

Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o nároku na nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN) pre Slovákov pracujúcich v Česku a v zahraničí, s dôrazom na rozdiely v systémoch sociálneho zabezpečenia a aktuálne zmeny v odvodoch.

Nárok na nemocenské dávky pre Slovákov v zahraničí

Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že aj osoba pracujúca pre slovenského zamestnávateľa, ale dočasne práceneschopná v zahraničí, má nárok na nemocenské dávky. Je však dôležité rozlišovať, v ktorej krajine sa zamestnanec nachádza.

Krajiny Európskej únie a zmluvné štáty

Ak sa slovenský poistenec ocitne počas práceneschopnosti v krajinách EÚ alebo v inom zmluvnom štáte a spĺňa všetky požadované podmienky, má nárok na nemocenskú dávku počas dočasnej PN. Medzi tieto štáty patria aj Švajčiarsko, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Spojené kráľovstvo. Slovenská republika má taktiež uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení napríklad aj s Ukrajinou.

Nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pričom potrebuje potvrdenie od ošetrujúceho lekára vystavené v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Ak zahraničný lekár takéto potvrdenie neposkytuje, je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná PN. Táto inštitúcia by mala zabezpečiť lekárske posúdenie PN a vystaviť potvrdenie bezodkladne. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodať aj preklad týchto tlačív. Používa sa dokument SED S055.

Krajiny mimo EÚ bez zmluvy o sociálnom zabezpečení

Ak poistencovi vznikla PN na území štátu, s ktorým nemá Slovensko uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, rozdeľujú sa tieto krajiny na dve skupiny. Prvé sú tie štáty, ktoré pristúpili k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín. V takomto prípade musí byť tlačivo vystavené ošetrujúcim lekárom osvedčené apostilou - čo je osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny príslušným orgánom.

Práca pre zahraničného zamestnávateľa

Ak Slovák žije a pracuje v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa, od prvého dňa práce podlieha legislatíve danej krajiny. To znamená, že v tejto krajine ho zamestnávateľ prihlási do sociálneho systému a odvádza poistné. V tomto prípade je nutné žiadať o nemocenské najprv krajinu, v ktorej žije a pracuje. Na nemocenské od Sociálnej poisťovne teda nárok nemá.

Ak však zostane pracovať na Slovensku a súčasne bude vykonávať zárobkovú činnosť aj v inom členskom štáte, je potrebné to oznámiť. Ak má bydlisko na území SR, je nutné informovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne prostredníctvom žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy.

Europa.eu informuje, že ak migrujúci pracovník v EÚ, zamestnaný alebo SZČO, je prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine, má nárok na nemocenské dávky. To isté platí aj pre dávky v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania či dávky v nezamestnanosti. V mnohých krajinách bude nárok na tieto dávky závisieť od toho, ako dlho prispieval do systému. Krajina, v ktorej žiada o dávky, je však povinná zohľadniť všetky obdobia, počas ktorých pracoval v iných krajinách EÚ.

Príkladom je Anna z Poľska, ktorá pracovala 6 rokov v Poľsku a 2 roky v Nemecku. Po dopravnej nehode v Nemecku jej zamietli žiadosť o invalidný dôchodok, pretože nemala odpracovaných 5 rokov v Nemecku. Úrady však mali zarátať aj obdobie odpracované v Poľsku, čím by splnila kvalifikačné minimum a mala by nárok na poberanie invalidného dôchodku nielen z Poľska, ale aj z Nemecka.

Výška nemocenského príspevku na Slovensku

Výška nemocenského príspevku sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu, čo je priemerná denná mzda zamestnanca. Pre rok 2016 bol maximálny vymeriavací základ 4290 eur. Štát zároveň určil strop pre denný vymeriavací základ, ktorý v roku 2023 dosiahol maximálne 79,6274 eura. Pri tridsiatich dňoch práceneschopnosti tak práceneschopnému človeku príde na bankový účet maximálne 1 242,19 eura.

Nemocenské pre zamestnancov

• 1.-3. deň: 25 percent z dennej mzdy vypláca zamestnávateľ.
• 4.-10. deň: 55 percent z dennej mzdy vypláca zamestnávateľ.
• Od 11. dňa: 55 percent z dennej mzdy vypláca Sociálna poisťovňa.

Nemocenské pre živnostníkov (SZČO) a dobrovoľne poistených

• 1.-3. deň: 25 percent z dennej mzdy vypláca Sociálna poisťovňa.
• Od 4. dňa: 55 percent z dennej mzdy vypláca Sociálna poisťovňa.

Zmeny v sociálnom poistení v Českej republike

Od januára 2023 vstúpila do platnosti novela zákona o sociálnom poistení (zákon č. 125/2022 Z. z.), ktorá prináša niekoľko významných zmien. Medzi najdôležitejšie patrí predĺženie ochrannej lehoty pre tehotné ženy na 6 mesiacov, zavedenie elektronickej PN (e-PN), úprava úhrady a vyplácania niektorých dávok a zosúladenie československých dôchodkov.

Ochranná lehota pre tehotné ženy

Nová úprava ochrannej lehoty umožňuje žene otehotnieť do 6 mesiacov od zániku pracovného pomeru. Ak žena otehotnie v období 180 dní po zániku nemocenského poistenia, začína jej plynúť 8-mesačná ochranná lehota od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určí lekár. Cieľom tejto úpravy je garantovať istotu pre tehotné ženy.

Elektronická PN (e-PN)

Zavedenie elektronickej PN má za cieľ znížiť administratívne zaťaženie lekárov aj pacientov. Počas prechodného obdobia bude fungovať duálny systém, v ktorom budú súčasne platiť papierové aj elektronické potvrdenia o PN. Všeobecní lekári mohli vystavovať elektronické alebo papierové potvrdenia o PN do 31. mája 2023.

Lekár pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (dnes tiež pracovnej neschopnosti) vydáva rozhodnutie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronickou formou. Rovnako tak potvrdzuje jej trvanie. Elektronické hlásenia sú od lekára zasielané priamo na OSSZ, poistencovi vystavuje iba preukaz dočasne práceneschopného poistenca. V prípade, kedy poistenec ochorie a ošetrujúci lekár rozhodne o dočasnej pracovnej neschopnosti, vydáva poistencovi iba preukaz dočasnej práce neschopného poistenca - II. diel Rozhodnutia o dočasnej pracovnej neschopnosti.

ČSSZ umožňuje poskytovateľom zdravotných služieb vystavovať eNeschopenku aj namiesto papierového tlačiva o nariadení karantény. Je iba potrebné, aby vystavujúci lekár dodržal stanovené podmienky (uvádza sa vopred stanovená diagnostická značka a do poľa „profesia“ sa vpíše údaj „karanténa“). Zmyslom a účelom tohto opatrenia je napomôcť technickým riešeniam eNeschopenky k tomu, aby kontakt lekárov a potenciálne nakazených poistencov bol minimalizovaný (eNeschopenku je možné vystaviť aj dištančne, napr. na základe telefonického rozhovoru).

Ďalšie úpravy v sociálnom poistení

Novela zákona upravuje aj obdobia, ktoré sa hodnotia pre vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti. Po novom sa zamestnancovi nebudú započítavať obdobia, v ktorých nemal vymeriavací základ. Zmena sa týka aj poistencov, ktorí získali pred 1. januárom 1993 tzv. československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mali získať dôchodok z Českej republiky. V prípadoch, kedy nárok na dôchodok v Českej republike nevznikol (vzhľadom na prísnejšie podmienky nároku ako v Slovenskej republike), dostával poistenec iba čiastkový dôchodok zo Slovenskej republiky.

Zmeny v zdravotných odvodoch a ich dopad na čistú mzdu

Jedným z konsolidačných opatrení, ktoré by mali začať platiť od januára 2026, je aj zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnancov. Kým dnes im zamestnávateľ strháva zo mzdy 4 % na zdravotné poistenie, po novom to bude 5 %. Odvody zamestnanca sa počítajú priamo z hrubej mzdy. Ak niekto zarába v hrubom tisíc eur, znamená to, že na zdravotnom poistení v tomto roku zaplatí 40 eur. To znamená, že ak zamestnancovi v budúcom roku nestúpne mzda, bude v čistom dostávať menej ako v tomto roku.

Zamestnanci s nadpriemernými príjmami zaplatia zároveň vyššie dane. Minister Ladislav Kamenický avizoval, že k doterajším dvom sadzbám dane vo výške 19 % a 25 % pribudnú ďalšie dve sadzby. Daň z príjmov vo výške 19 % sa bude platiť do ročného základu dane vo výške 154,8-násobku životného minima (43 983,32 eura), od tejto hranice sa bude platiť daň 25 %. Od daňového základu vo výške 212,4-násobku životného minima (60 349,21 eura) sa bude uplatňovať 30 % daň a od základu dane vo výške 264-násobku životného minima (75 010,32 eura) to bude 35 %.

Porovnanie výpočtu čistej mzdy na Slovensku a v Českej republike

Slovenská republika

Na Slovensku sa výpočet čistej mzdy začína odpočítaním odvodov, ktoré vychádzajú z hrubej mzdy pracovníka. Odvody uhrádzajú obidve strany - zamestnanec aj zamestnávateľ. Pri sociálnom poistení ide u zamestnanca o 9,4 percenta a u zamestnávateľa o 25,2 percenta, čo spolu tvorí 34,6 percenta. V prípade zdravotného poistenia zamestnanec platí päť percent (alebo 2,5 % pri ZŤP), zatiaľ čo zamestnávateľ odvádza 11 percent. Súčet týchto odvodov predstavuje 16 percent.

Druhou vrstvou výpočtu čistej mzdy je nezdaniteľná časť základu dane, ktorá znižuje sumu, z ktorej sa počíta daň. Od januára bude mesačná hodnota tejto nezdaniteľnej časti stanovená na 497,23 eura. Po odpočítaní odvodov a nezdaniteľnej časti nasleduje daň z príjmov. Na príjem v prvom daňovom pásme sa uplatňuje sadzba 19 percent.

Česká republika

V Českej republike sa čistá mzda počíta podobne ako na Slovensku, začína sa odpočítaním odvodov. Zamestnanec odvádza na sociálne poistenie 7,1 percenta a na zdravotné poistenie 4,5 percenta, čo spolu predstavuje 11,6 percenta z hrubej mzdy. Zamestnávateľ na druhej strane platí 24,8 percenta na sociálne poistenie a deväť percent na zdravotné poistenie, teda spolu 33,8 percenta z hrubej mzdy. Tieto sumy tvoria základ rozdielu medzi hrubou a čistou mzdou.

Daň z príjmov je v Česku stanovená na úrovni 15 percent a počíta sa z hrubej mzdy. Významným prvkom, ktorý môže znížiť výslednú daňovú povinnosť, sú daňové zľavy a zvýhodnenia. Na tieto zľavy má nárok každý zamestnanec, pričom ich rozsah sa líši podľa individuálnej situácie. Základnou je zľava na poplatníka vo výške 2 570 českých korún mesačne, ktorú si uplatňuje každý zamestnanec bez ohľadu na výšku mzdy.

Príklad porovnania čistej mzdy v roku 2026

Ak niekto na Slovensku zarába 1 500 eur mesačne, od januára dostane na výplatu 1 134,51 eura. Ak by rovnakú mzdu niekto zarábal u susedov v českých korunách, bude zarábať o vyše 72 eur mesačne viac. Firma na Slovensku za zamestnanca z príkladu zaplatí celkovo 2 043 eur, pričom firma v Česku o 36 eur menej.

Ďalšie benefity a príspevky pre zamestnancov

Okrem nemocenských dávok a zmien v odvodoch je dôležité vedieť aj o ďalších benefitoch a príspevkoch, ktoré môžu zamestnanci využívať:

Príspevok na rekreáciu

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce.

Povinnosti dočasne práceneschopného poistenca

Ošetrujúci lekár na príslušnom tlačive potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vyznačí miesto, na ktorom sa bude dočasne práceneschopný poistenec počas dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiavať. Táto adresa nemusí byť nevyhnutne miestom hláseného trvalého pobytu, avšak dočasne práceneschopný poistenec by mal uviesť také miesto, ktoré bude z hľadiska efektivity jeho liečby a dochádzania na kontroly k ošetrujúcemu lekárovi a na odborné vyšetrenia čo najdostupnejšie.

V prípade, že poistenec má bydlisko v pohraničnej obci za hranicami Slovenska, pričom vzdialenosť uvedeného miesta nesťažuje prístup k zdravotnej starostlivosti na Slovensku poskytovanej v súvislosti s liečbou choroby, ktorá bola dôvodom uznania pracovnej neschopnosti, ošetrujúci lekár môže na príslušnom tlačive vyznačiť adresu v uvedenej obci ako miesto, kde sa bude poistenec počas dočasnej pracovnej neschopnosti nachádzať. Aj na tejto adrese v zahraničí je však dočasne práceneschopný poistenec povinný dodržiavať povinnosti dočasne práceneschopného poistenca a poberateľa dávky a kontroly zo strany Sociálnej poisťovne sa na neho vzťahujú aj v zahraničí.

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. návšteva lekára, nákup liekov). Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

eNeschopenka v Českej republike: Informácie pre zamestnávateľov

Povinnosti zamestnávateľa

• Po 14 dňoch trvania neschopnosti je zamestnávateľ povinný zaslať OSSZ prílohu k žiadosti o dávku, a to v elektronickej forme (papierové tlačivo je možné použiť iba v prípade technického výpadku).
• Do prílohy k žiadosti o dávku zamestnávateľ uvádza informáciu, kam je zamestnancovi vyplácaná mzda alebo plat (rovnakým spôsobom sa spravidla bude zamestnancovi vyplácať nemocenské).
• Pri skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľ zasiela hlásenie s údajmi potrebnými pre výplatu poslednej dávky nemocenského.
• I naďalej zostáva povinnosťou poistenca, aby o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti bezodkladne informoval svojho zamestnávateľa.
• Zamestnávateľ môže po zamestnancovi požadovať predloženie Preukazu dočasne práceneschopného poistenca pri vykonávaní kontroly, či zamestnanec dodržiava režim dočasne práceneschopného poistenca, a prípadne pri zisťovaní ďalších skutočností, napr. pri osvedčovaní podozrenia na alkohol či požitie iných návykových látok alebo ak ide o úraz zavinený inou osobou.

Online služby pre zamestnávateľov

Zamestnávateľ má k dispozícii po prihlásení na ePortáli ČSSZ online služby, ktoré mu poskytnú detailné informácie o dočasnej pracovnej neschopnosti každého zamestnanca aj súhrnný prehľad všetkých práceneschopných zamestnancov. Výstup s detailnými informáciami o jednotlivom prípade dočasnej pracovnej neschopnosti je možné uložiť ako PDF súbor podpísaný elektronickou pečaťou.

K ePortálu ČSSZ sa možno prihlásiť buď pomocou systému dátových schránok, alebo prostredníctvom niektorého z identifikačných prostriedkov Národnej identitnej autority (NIA):

• Štátne identifikačné prostriedky: občiansky preukaz s aktivovaným kontaktným elektronickým čipom vydaný po 1. 7. 2018, NIA ID (užívateľský účet NIA), mobilný kľúč eGovernmentu.
• Súkromoprávne kvalifikovaní poskytovatelia: čipová karta Starcos spoločnosti První certifikační autorita a.s., mojeID od združenia CZ.NIC, z. s. p. o., banková identita (ČSOB, Česká sporiteľňa, Komerčná banka, Air Bank, Moneta Money Bank, Raiffeisenbank, Fio banka).

K využívaniu služieb ePortálu môže zamestnávateľ zmocniť svojho zamestnanca či inú fyzickú alebo právnickú osobu. Urobiť tak môže pomocou aplikácie ePortálu Správa plných mocí (pre prihlásených zamestnávateľov), prípadne interaktívnych tlačív.

Možnosť zasielania notifikácií

Zamestnávateľ má možnosť prostredníctvom ePortálu ČSSZ podať žiadosť o zasielanie notifikácií o dočasných pracovných neschopnostiach svojich zamestnancov (online službou alebo interaktívnym tlačivom). Notifikácie zasielané do dátovej schránky obsahujú údaje o zamestnancovi a jeho dočasnej pracovnej neschopnosti vo forme PDF súboru popr. XML súboru pre prípadné automatizované spracovanie.

Prvotná notifikácia o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je zamestnávateľovi zasielaná do dátovej schránky v okamihu doručenia hlásenia ošetrujúceho lekára ČSSZ - ide o informatívnu správu zatiaľ neoverenú v systémoch ČSSZ, že u zamestnanca dotyčného zamestnávateľa rozhodol lekár o dočasnej pracovnej neschopnosti. Cieľom je čo najrýchlejšie upozornenie zamestnávateľa, zaslanie overenej notifikácie potom nasleduje po spracovaní podania na strane ČSSZ.

Služby pre integráciu so softvérom

Je zriadená nová služba „Dáta zamestnávateľom o dočasnej pracovnej neschopnosti“ typu dotaz - odpoveď, ktorá funguje cez kanál VREP (APEP), tj. kanál prevádzkovaný už v minulosti pre príjem elektronických podaní od zamestnávateľov. Táto služba umožňuje si priebežne automatizovane sťahovať do mzdového či personálneho softvéru informácie o dočasných pracovných neschopnostiach zamestnancov. Obdobne je možné tieto informácie sťahovať aj prostredníctvom systému dátových schránok. Spôsob zapracovania do SW zamestnávateľa potom závisí od dodávateľa tohto SW.

Priemerná dĺžka práceneschopnosti na Slovensku a v Českej republike

Podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je priemerná dĺžka práceneschopnosti (PN) na Slovensku 46 dní, čo je o 15 dní viac ako v Českej republike, kde je priemer 31 dní. Regionálne rozdiely v priemernej dĺžke PN na Slovensku naznačujú, že faktory ako dostupnosť zdravotnej starostlivosti, pracovné podmienky a socioekonomický status môžu ovplyvňovať tieto štatistiky.

Hľadanie práce v Českej republike

Ak sa chcete zamestnať v Českej republike, môžete využiť rôzne informačné zdroje:

• EURES: Európsky portál EURES ponúka vyhľadávanie pracovných miest prevzatých z databáz Úradu práce ČR a možnosť založenia účtu „môj EURES“. Na českom portáli EURES môžete pomocou filtra vyhľadať voľné pracovné miesta ponúkané zahraničnými zamestnávateľmi z krajín EÚ, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska. Taktiež môžete navštíviť niektorého z EURES poradcov, ktorí sídlia na pobočkách Úradu práce ČR.
• Úrad práce ČR: Úrad práce ČR ponúka prechádzanie databázou voľných pracovných miest, poradenstvo pri voľbe povolania a možnosť rekvalifikácie.
• Agentúry práce: Overte si, či je agentúra držiteľom licencie pre sprostredkovanie zamestnania. Zoznam všetkých agentúr práce s licenciou nájdete na portáli MPSV. Agentúry práce nesmú vyberať poplatky za sprostredkovanie práce.
• Médiá a internet: Internetové portály (napr. Jobs.cz, Prace.cz, Dobraprace.cz, Profesia.cz) a sociálne siete sú bohatým zdrojom voľných pracovných miest.
• Priamy kontakt: V niektorých situáciách je výhodnejšie kontaktovať zamestnávateľa priamo, zvlášť vo vidieckych oblastiach, kde sa jedná o sezónnu prácu alebo brigádu. Samozrejme môžete osloviť priamo aj iných zamestnávateľov, a to buď cez ich internetové stránky alebo oddelenie ľudských zdrojov.

Prevažná väčšina zamestnávateľov vyžaduje znalosť českého jazyka.

Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Motivačný list a životopis sú najčastejšie nástroje, ktoré využívame pri hľadaní práce. Nie všade je však tento spôsob najvhodnejší. Pokiaľ hľadáte manuálnu prácu, bude pre vás výhodnejšie kontaktovať zamestnávateľa osobne.

Mnoho zamestnávateľov hľadá ľudí, ktorí ovládajú český jazyk. Preto napíšte svoju žiadosť po česky. Prípadne sa vopred informujte o preferovaných jazykových znalostiach.

Text motivačného listu by mal byť krátky a výstižný. Obsahovo by mal byť list zameraný na konkrétnu pracovnú pozíciu, o ktorú sa uchádzate. Mali by ste naznačiť, prečo sa o dané miesto uchádzate a čo môžete zamestnávateľovi ponúknuť. Vo väčších spoločnostiach nahrádza motivačný list už pripravený dotazník, ktorý je zameraný na témy, ktoré zaujímajú zamestnávateľa.

Personalisti vyžadujú väčšinou životopis v štruktúrovanej forme. Pri výberových konaniach v Česku sa očakáva formálne oblečenie. V niektorých prípadoch môže byť doplnkom pohovoru aj psychologický test.

tags: #praceneschopnost #v #ceskej #republike