Práceneschopnosť a ušlý zisk: Komplexný pohľad na náhradu škody v slovenskom práve

Tento článok sa zaoberá problematikou náhrady škody v slovenskom právnom poriadku, so zameraním na prípady práceneschopnosti a ušlého zisku. Analyzuje relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ako aj judikatúru slovenských súdov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave náhrady škody, jej druhoch, rozsahu a spôsoboch uplatnenia.

Čo je práceneschopnosť?

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky

V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa práceneschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.

Škoda ako Ujma v Majetkovej Sfére a Ušlý Zisk

Škoda je definovaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Môže ísť o škodu na majetku, zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom alebo zamestnávateľom na pracovisku (vrátane pracovných úrazov), ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.

Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom jeho aktív) tak, ako je to pri skutočnej škode (na veci), ale sa prejavuje stratou očakávaného prísunu aktív. Súd je toho názoru, že škoda, ktorá navrhovateľovi v danom prípade vznikla, svojim charakterom zodpovedá pojmu ušlý zisk (§ 442 Občianskeho zákonníka). Je nesporné, že pri pravidelnom behu vecí, t. j. pri riadnom výkone pracovnej činnosti v pracovnom pomere, nebyť škodnej udalosti spôsobenej odporcom, mohol navrhovateľ reálne (nielen hypoteticky) očakávať a dosiahnuť rozmnoženie svojho majetku (o mzdu, resp. iný príjem), ku ktorému nedošlo práve v dôsledku protiprávneho konania škodcu (škodnej udalosti).

Z právnej teórie ako aj ustálenej súdnej judikatúry však vyplýva, že strata na zárobku predstavuje zvláštnu kategóriu škody na zdraví, ktorú podľa hmotného práva nie je možné podriadiť pod pojmy skutočnej škody alebo ušlého zisku podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je presvedčený o tom, že súčasná právna úprava náhrady za stratu na zárobku za dobu pracovnej neschopnosti podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka, je v rozpore s Ústavou SR a to konkrétne s článkom 20 ods. 1 v spojení s článkom 12 ods. 1.

Náhrada Škody Podľa Občianskeho Zákonníka

Základná právna úprava zodpovednosti za škodu je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 415 až § 450). Osobitné prípady zodpovednosti (§ 421 až § 437), ktoré sa vzťahujú na konkrétne subjekty za špecifických podmienok, napríklad:

• Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania (§ 422 a § 433).
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424).
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až § 431).
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou (§ 432).
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach (§ 433 až § 437).

Spoločná Zodpovednosť a Zavinenie

Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Súd však môže rozhodnúť, že zodpovedajú podľa svojej účasti na spôsobení škody. Ak za škodu zodpovedá aj poškodený, znáša škodu pomerne, alebo sám, ak ju spôsobil výlučne svojím zavinením.

Spôsob a Rozsah Náhrady Škody

Rozlišuje sa medzi:

• Skutočnou škodou: Zníženie majetkového stavu poškodeného.
• Ušlým ziskom: To, čo poškodenému ušlo v dôsledku škody.

Uhrádzajú sa obe zložky. Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch, ale ak o to poškodený požiada a je to možné a účelné, uhrádza sa uvedením do predošlého stavu.

Škoda na Zdraví

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom, pričom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného pred poškodením. Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a súčtom zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku. Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti.

Ak je na to dôležitý dôvod, súd môže namiesto peňažného dôchodku priznať jednorazové odškodné. Pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením. Pri usmrtení sa uhrádzajú formou peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený povinný poskytovať výživu. Rovnako sa uhrádzajú aj primerané náklady spojené s pohrebom.

Zníženie Náhrad

Súd môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť, berúc do úvahy okolnosti vzniku škody, ako aj osobné a majetkové pomery škodcu a poškodeného. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Ústavný Súd a Problém Výpočtu Náhrady za Stratu na Zárobku

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. novembra 2016 predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Košice I na začatie konania o súlade § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresný súd Košice I podal návrh na zaplatenie žalovanej peňažnej sumy z titulu náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a z titulu náhrady nákladov právneho zastúpenia. Žalobcovi mala uvedená škoda vzniknúť v dôsledku dopravnej nehody, pre ktorú bol v období od 26. februára 2006 do 14. marca 2006 a od 20. marca 2006 do 18. apríla 2006 uznaný za práceneschopného, následkom čoho mu mala vzniknúť strata na zárobku v sume 89 130 Sk. Keďže Sociálna poisťovňa mu vyplatila sumu 12 156 Sk ako nemocenské dávky a vedľajší účastník na strane žalovaného sumu 11 285 Sk, žalobca si v súdnom konaní uplatnil zvyšnú časť náhrady straty na zárobku.

Súd sa však v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že súčasná právna úprava, priznávajúca náhradu za stratu na zárobku, predstavuje redukované odškodnenie, ktoré popiera princíp náhrady skutočnej majetkovej ujmy poškodeného. Takémuto spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedal princíp náhrady straty na zárobku v zmysle pôvodnej právnej úpravy, podľa ktorej sa poskytlo odškodnenie v rozsahu rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenskými dávkami počas práceneschopnosti.

Podľa Okresného súdu Košice I je súčasný spôsob výpočtu tejto náhrady je protiústavný, keďže porušuje vlastnícke právo poškodeného. K tomuto porušeniu vlastníckeho práva poškodeného dochádza tým, že výška náhrady za stratu na zárobku je podstatne nižšia ako reálne spôsobená ujma na zárobku. Podľa tohto ustanovenia má teda v súčasnosti poškodený nárok na náhradu za stratu zárobku počas pracovnej neschopnosti len vo výške vypočítanej spôsobom, ako sa počíta úrazový príplatok podľa zákona o sociálnom poistení. Poškodený teda nemá v tomto prípade nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku v neredukovanom rozsahu, keďže tú v danom prípade predstavuje zárobok, ktorý by poškodený inak dosiahol v čase práceneschopnosti.

Do 31.07.2004 mal poškodený nárok na náhradu za stratu príjmu počas práceneschopnosti vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred poškodením a dávkami nemocenského vyplatenými v dôsledku práceneschopnosti. Súčasná právna úprava náhrady za stratu na zárobku za dobu pracovnej neschopnosti podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1. 8. 2004, je v rozpore s Ústavou SR, pretože neumožňuje poškodenému subjektu domôcť sa náhrady škody v tom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla.

Ako praktický príklad dôsledkov napádaného § 446 Občianskeho zákonníka v praxi možno uviesť práve prípad, o ktorom sa v súčasnosti koná na Okresnom súde Košice I. V dôsledku ujmy bol poškodený práceneschopný, celkovo 44 dní. Poškodený mal nadštandardné zárobky a jeho priemerný mesačný zárobok pred práceneschopnosťou bol cca 2.053,- €. Teda strata na zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti predstavuje u poškodeného 3.569,- €. Sociálna poisťovňa poškodenému vyplatila dávky z nemocenského poistenia za toto obdobie vo výške 403,- €. Avšak podľa súčasného spôsobu výpočtu výšky náhrady za stratu na zárobku ustanovenom v napadnutom ustanovení § 446 OZ má poškodený nárok na túto náhradu len vo výške 375 €. Podľa právnej úpravy výpočtu náhrady za stratu na zárobku účinnej do 31.07.2004, ktorá dôsledne rešpektovala základnú zásadu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, by poškodený nebol v žiadnej strate, pretože výška jeho náhrady za stratu na zárobku by bola vo výške 3.166,- € namiesto súčasných 375,- €.

Ústavný súd návrh okresného súdu na začatie konania o súlade § 446 Občianskeho zákonníka s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Návrh bol podaný oprávnenou osobou, spĺňa náležitosti a v tomto štádiu konania ani nebolo možné dospieť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti návrhu.

Práceneschopnosť konateľa s.r.o. a jej dopad na ušlý zisk

Práceneschopnosť konateľa s.r.o. je situácia, kedy konateľ nemôže vykonávať svoju funkciu z dôvodu choroby alebo úrazu. Táto situácia môže mať významný dopad na chod spoločnosti, najmä ak ide o jediného konateľa alebo ak jeho činnosť je pre fungovanie spoločnosti kľúčová. V spoločenskej zmluve alebo stanovách s.r.o. by malo byť upravené zastupovanie konateľa počas jeho neprítomnosti. Ak takáto úprava chýba, je potrebné, aby spoločníci spoločnosti prijali rozhodnutie o poverení inej osoby zastupovaním konateľa počas jeho práceneschopnosti.

Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku toho, že poškodenému nevznikol očakávaný majetkový prospech. V prípade práceneschopnosti konateľa s.r.o. môže spoločnosť utrpieť ušlý zisk v dôsledku zníženia alebo prerušenia podnikateľskej činnosti.

Preukazovanie a faktory ovplyvňujúce výšku ušlého zisku

Preukázanie ušlého zisku je náročné a vyžaduje si odborné posúdenie. Výška ušlého zisku závisí od mnohých faktorov, ako napríklad:

• Dĺžka trvania práceneschopnosti konateľa
• Význam konateľa pre fungovanie spoločnosti
• Možnosť zastupovania konateľa inou osobou
• Sezónnosť podnikateľskej činnosti spoločnosti
• Konkurenčná situácia na trhu

Judikatúra k ušlému zisku Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal problematikou ušlého zisku. V rozhodnutí I. ÚS 423/2014 uviedol, že ušlý zisk predstavuje stratu očakávaného prínosu, ktorý bolo možné očakávať pri pravidelnom behu vecí nebyť škodnej udalosti.

Koronavírus a jeho vplyv na plnenie obchodných zmlúv a ušlý zisk

Pandémia koronavírusu a s ňou spojené opatrenia mali a stále majú významný dopad na plnenie obchodných zmlúv. Mnohé spoločnosti sa dostali do situácie, kedy nemohli plniť svoje záväzky v dôsledku obmedzenia prevádzky, prerušenia dodávateľských reťazcov alebo karanténnych opatrení.

Omeškanie s plnením a nároky zmluvných strán

Ak sa zmluvná strana dostane do omeškania s plnením svojich záväzkov, vznikajú druhej strane viaceré nároky, ktoré môže voči meškajúcej strane uplatniť. Veriteľ môže požadovať splnenie záväzku, zaplatenie zmluvnej pokuty (ak bola dohodnutá) a náhradu škody.

Vyššia moc a okolnosti vylučujúce zodpovednosť

V prípade, ak omeškanie s plnením bolo spôsobené okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť (vyššou mocou), meškajúca strana nezodpovedá za škodu, ktorá tým vznikla druhej strane. V počiatočnej fáze pandémie koronavírusu bolo možné považovať za vyššiu moc, ktorá vylučovala zodpovednosť za omeškanie s plnením. V súčasnosti, po viac ako dvoch rokoch pandémie, je potrebné posudzovať každý prípad individuálne. Ak spoločnosť uzatvára nové zmluvy, je vhodné už vtedy myslieť na koronavírus a zahrnúť do zmluvy klauzulu o vyššej moci, ktorá bude zohľadňovať aj prípadné budúce vlny pandémie alebo iné podobné udalosti.

Príklady z praxe

1. Náhrada škody spôsobenej omeškaním dodávky: Spoločnosť A, s.r.o. objednala u spoločnosti B, s.r.o. materiál na výrobu svojich produktov. Spoločnosť B, s.r.o. však nestihla dodať objednaný materiál včas, čím spoločnosti A, s.r.o. vznikla škoda (ušlý zisk) v dôsledku nemožnosti vyrábať a predávať svoje produkty. Spoločnosť A, s.r.o. môže požadovať od spoločnosti B, s.r.o. náhradu tejto škody.
2. Zmluvná pokuta za omeškanie dodávky: Spoločnosť A, s.r.o. a spoločnosť B, s.r.o. uzatvorili zmluvu, v ktorej sa spoločnosť B, s.r.o. zaviazala dodať spoločnosti A, s.r.o. interiérové dvere. Zmluva obsahovala aj zmluvnú pokutu za omeškanie s dodaním. Spoločnosť B, s.r.o. nestihla dodať dvere včas, a tak spoločnosti A, s.r.o. vznikla škoda (ušlý zisk). Spoločnosť A, s.r.o. môže požadovať od spoločnosti B, s.r.o. zaplatenie zmluvnej pokuty.

tags: #praceneschopnost #usli #zisk