Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže postihnúť každého zamestnanca. V takom prípade má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, respektíve nemocenské, ak splní zákonom stanovené podmienky. Mnohí vnímajú náhradu príjmu pri PN jednoducho ako náhradu za stratu zárobku, avšak zákony definujú náhradu príjmu a nemocenské dávky samostatne.
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o náhrade príjmu počas PN, o celkovej cene práce a o súvisiacich aspektoch, ako sú minimálne odvody a porovnanie zamestnania so živnosťou.
Náhrada príjmu a nemocenská dávka
Ak zamestnanec ochorie alebo utrpí úraz, ktorý ho urobí práceneschopným, má nárok na finančnú kompenzáciu. Túto kompenzáciu tvoria dve zložky: náhrada príjmu od zamestnávateľa a nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Náhrada príjmu pri PN je suma, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti (PN) namiesto mzdy. Je to ako „firemná poistka“ na prvých pár dní choroby. Od 11. dňa trvania PN-ky má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne.
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.
Podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Náhrada príjmu počas dočasnej PN
Táto dávka je spomínaná v zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca. Zamestnancovi je vyplácaná zamestnávateľom v prípade, že spĺňa tieto podmienky:
- je uznaný za dočasne PN,
- nevykonáva počas tohto obdobia žiadnu zárobkovú činnosť, z ktorej by dosahoval príjem (príjem z iného dôvodu než za vykonanú prácu je povolený),
- nepoberá v danom čase nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok (výnimkou je, ak zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca).
Nemocenská dávka
Podmienky súvisiace s nárokom na nemocenskú dávku sú stanovené v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Vyplácané sú Sociálnou poisťovňou v prípade, že zamestnanec:
- je uznaný za dočasne PN,
- nevykonáva počas tohto obdobia žiadnu zárobkovú činnosť, z ktorej by dosahoval príjem (príjem z iného dôvodu než za vykonanú prácu je povolený),
- má v deň vzniku PN aktívne nemocenské poistenie alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia,
- nepoberá v danom čase materské.
Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. musí byť zamestnancom alebo SZČO a platiť si odvody). V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty, kedy má nárok na nemocenské dávky.
Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontrolu posudzovanie spôsobilosti na prácu a liečebný proces posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dĺžka trvania dočasnej PN a jej financovanie
To, či dostanete náhradu príjmu, alebo nemocenskú dávku, závisí od dĺžky trvania vašej PN. Na začiatku PN sa o zabezpečenie príjmu stará zamestnávateľ. Prvých 10 dní je teda pokrytých náhradou príjmu. Ak PN trvá dlhšie, od 11. dňa máte nárok na nemocenskú dávku, ktorú budete dostávať od Sociálnej poisťovne.
- Od 1. dňa do 10. dňa (vrátane): náhrada príjmu od zamestnávateľa.
- Od 11. dňa do skončenia PN (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku PN): nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne.
Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu. V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.
Výpočet náhrady príjmu a nemocenského
Suma, ktorú vám bude platiť zamestnávateľ počas prvých 10 dní od začiatku PN sa počíta ako percento z denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca. Toto percento však nie je konštantné, po 3. dni PN sa mení. Výška náhrady príjmu je:
- od 1. dňa do 3. dňa (vrátane) - 25 % z DVZ,
- od 4. dňa do 10. dňa (vrátane) - 55 % z DVZ.
Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
V prípade, že PN trvá dlhšie ako 10 dní, finančnú dávku začne poskytovať Sociálna poisťovňa a nie zamestnávateľ. Jej výška zostáva rovnaká ako v druhej fáze náhrady príjmu počas dočasnej PN, teda 55 % z DVZ.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Pre správny výpočet náhrady príjmu je potrebné zistiť denný vymeriavací základ (DVZ) zamestnanca. Denný vymeriavací základ (DVZ) je zjednodušene priemerná hrubá mzda zamestnanca na deň za predchádzajúce obdobie. Na to, aby sme vedeli zistiť výšku náhrady príjmu, resp. nemocenskej dávky, musíme najskôr identifikovať rozhodujúce obdobie. DVZ sa vypočíta podľa nasledujúceho vzorca:
DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia)
Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára v kalendárnom mesiaci, v ktorom mu vznikla dočasná PN. Ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúce obdobie sa určí inak.
Môže sa stať, že zamestnanec sa stane dočasne PN predtým, než uplynie 90-dňová lehota od začiatku pracovného pomeru. V takom prípade sa za rozhodujúce obdobie považuje čas od vzniku nemocenského poistenia po deň predchádzajúci dňu, kedy sa zamestnanec stal PN. Posledný a zároveň najmenej pravdepodobný prípad nastáva, ak zamestnanec nemá vymeriavací základ v žiadnom z uvedených období. Príkladom je matka, ktorej skončí materská dovolenka a práve je v stave dočasnej PN. V tejto situácii sa DVZ počíta podľa vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo nemocenské poistenie v danom kalendárnom mesiaci. Tento kalendárny mesiac je zároveň aj rozhodujúcim obdobím.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Keďže DVZ má zákonom stanovenú hornú hranicu, aj výška náhrady príjmu počas PN má svoje maximum. Limit DVZ je nastavený na 74,4987 €.
Percentá z tejto sumy relevantné pre výpočet výšky náhrady príjmu sú:
- 25 % z 74,4987 € = 18,6246 €
- 55 % z 74,4987 € = 40,9742 €
Príklad výpočtu náhrady príjmu
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. do 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
DVZ pani Zuzany sa vypočíta:
DVZ = (1 500 € * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. deň trvania PN => 1.2.2024
- 1. - 3.2.2024 => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. - 10.2.2024 => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,12875 €
Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní PN by bola 226,115 € (po zaokrúhlení 226,12 €).
Od 11.2.2024 do 27.2.2024 (17 dní) bude pani Zuzane vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Nemocenské = (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 140,99875 € (zaokrúhlene 141,00 €)
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. elektronickú péenku (ePN) priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 už nevystavuje (lekár však môže na žiadosť pacienta vystaviť potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti aj na papierovom tlačive).
Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť. Zamestnanec tak nemusí zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni doručiť žiadne dokumenty.
Ako funguje elektronická PN (ePN)?
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Zamestnávateľovi príde notifikácia o tom, že mu bola ePN vystavená. Následne je povinný dodržiavať liečebný režim. Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru. Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Ak dočasná PN zamestnanca bude trvať viac ako 10 dní, zamestnávateľ zašle Sociálnej poisťovni žiadosť o nemocenské okamžite, bez ohľadu na dĺžku predpokladaného trvania PN.
Celková cena práce a náhrada príjmu pri PN
Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný pri vyúčtovaní mzdy vydať doklad, ktorý okrem jednotlivých zložiek mzdy a ďalších povinných údajov musí obsahovať údaj o celkovej cene práce. Celková cena práce zahŕňa okrem mzdy aj ďalšie náklady, ktoré zamestnávateľ vynakladá na zamestnanca.
Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorá sa zamestnancovi poskytuje v súlade so Zákonom č. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, je súčasťou týchto nákladov. Pozor, tu nejde o náhradu mzdy, ktorá sa uvádza ako súčasť definície ceny práce.
Minimálne odvody a ich vplyv
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Suma mesačného životného minima je k 01. 01. 2023 vo výške 234,42 eur.
Výnimky z uplatňovania minimálneho preddavku
Minimálny preddavok sa neuplatňuje na zamestnancov, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na materskej alebo rodičovskej dovolenke). V prípade, ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku (minimálne poistné sa u neho potom zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného). O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia, zverejneného na webovom sídle MZ SR.
Porovnanie práce na živnosť a zamestnania
Živnosť býva veľakrát alternatívou pre vysoké daňovo-odvodové zaťaženie klasického zamestnania. Pri hrubej mzde 1000 eur zaplatí zamestnávateľ na odvodoch ďalších 362 eur. Ak podnikateľ ponúkne spoluprácu formou živnosti, môže tieto náklady šetriť, a zároveň dať „zamestnancovi“ vyššiu fakturovanú sumu. To zvykne byť silný argument.
Kedy je živnosť nelegálna?
Ak niekto pracuje podľa pokynov nadriadeného, používa firemné prostriedky a vykonáva činnosť v určenom pracovnom čase, ide o závislú prácu. V takom prípade musí byť uzatvorená pracovná zmluva alebo dohoda podľa Zákonníka práce. Ak sa takáto činnosť zastiera živnosťou, hovoríme o nelegálnom „švarc systéme“. Štát prichádza o značnú časť príjmov z odvodov, preto sa tento model nahrádzania pracovného pomeru živnosťou považuje za nelegálny.
Kedy je živnosť výhodná?
Ak práca nemá znaky závislej činnosti, spolupráca na živnosť je úplne v poriadku. Typicky ide o profesie ako grafici, programátori, konzultanti či pracovníci v stavebníctve, ktorí vystupujú ako samostatní dodávatelia a často majú viac klientov.
Výhody a nevýhody živnosti
Z pohľadu firmy je hlavným benefitom úspora. Nemusí platiť odvody za zamestnanca, ani povinné benefity, ako sú stravné lístky, príspevky na rekreáciu či športovú činnosť dieťaťa. Odpadajú jej aj komplikované povinnosti spojené s vedením mzdovej agendy. Na svoje si môže prísť aj samotný živnostník. V porovnaní so zamestnancom mu z vyššej fakturovanej sumy ostane viac. Využiť môže paušálne výdavky vo výške 60 percent príjmov a daň z príjmu platí zo zníženého základu. Navyše, ak ročný príjem zo živnosti nepresiahne hranicu 100-tisíc eur, uplatní sa znížená 15-percentná sadzba dane. V prvých mesiacoch podnikania neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, čo zvyšuje jeho čistý zisk.
Živnostník si ale musí všetko vybavovať sám - od založenia živnosti až po podávanie daňového priznania. Musí platiť odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne a ak ich neplatí, nemá nárok na dávky ako nemocenské či materské. Absencia odvodov sa naplno prejaví pri budúcom dôchodku. Živnostník prichádza aj o benefity, na ktoré sú zamestnanci zvyknutí - platená dovolenka, stravné, rekreačné poukazy či náhrada mzdy pri PN. Ak sa mu práca nedarí, zodpovednosť nesie výhradne on.
Dôchodok zamestnanca vs. živnostníka
Jednou z oblastí, kde sa rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom prejaví najvýraznejšie, je dôchodok. Pri výpočte starobnej penzie sa berie do úvahy takzvaný vymeriavací základ. V prípade zamestnanca je ním hrubá mzda, z ktorej odvádza poistné. U živnostníkov je to však inak - odvody platia len z polovice priemernej mzdy. A práve tento rozdiel má zásadný vplyv na to, aký vysoký dôchodok človek raz dostane.