Práceneschopnosť a komplexné povinnosti zamestnávateľa

Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tieto povinnosti pokrývajú celý pracovný cyklus - od náboru zamestnancov, cez uzatvorenie pracovnej zmluvy a každodenné povinnosti, až po ukončenie pracovného pomeru.

Práceneschopnosť (PN), bežne nazývaná aj "péenka", je dočasná nemožnosť zamestnanca vykonávať prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných komplikácií. Systém práceneschopnosti na Slovensku prešiel v posledných rokoch výraznými zmenami, najmä s nástupom elektronickej práceneschopnosti (ePN).

Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, čo PN znamená, ako funguje, aké sú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, a ako sa zorientovať v jednotlivých dieloch tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Vznik a priebeh dočasnej pracovnej neschopnosti

Práceneschopnosť u zamestnanca vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak zamestnancovi bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasná pracovná neschopnosť vzniká v momente, keď ošetrujúci lekár (všeobecný lekár alebo špecialista) diagnostikuje chorobu alebo úraz, ktorý vám bráni vo výkone práce.

Lekár môže uznať PN aj spätne, maximálne však na tri dni, a to na základe vyšetrenia na pohotovostnej službe. O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 prebieha celý proces potvrdzovania PN elektronicky. Lekár zaznamená všetky potrebné údaje do Elektronickej zdravotnej knižky (eZKO) v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Informácia o vašej práceneschopnosti sa automaticky odošle do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi (cez eSlužby Sociálnej poisťovne, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup).

Vďaka ePN sa informácie o PN automaticky odosielajú do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi. Ak lekár uzná zamestnanca za dočasne práceneschopného elektronicky, nevystavuje mu papierové potvrdenie. ePN zjednodušuje a zrýchľuje komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. Šetrí papierovanie, umožňuje online prehľad o PN a znižuje riziko straty či falšovania dokladov. Zamestnanec si môže skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia.

Výhody ePN:

• Nemusíte nosiť potvrdenie o PN zamestnávateľovi ani do Sociálnej poisťovne.
• Nemusíte žiadať v Sociálnej poisťovni o nemocenskú dávku.
• Svoju ePN si môžete kontrolovať online v Elektronickom účte poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne.

V ojedinelých prípadoch, ak lekár nemôže vystaviť ePN z technických príčin, ktoré trvajú dlhšie ako tri dni, vystaví vám tzv. odpis ePN, čo je papierová kópia elektronického záznamu. Má pre vás len informačný charakter a nie je potrebné ju predkladať Sociálnej poisťovni ani zamestnávateľovi. Pre zamestnávateľa oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti: Rozdelenie a funkcie jednotlivých dielov

Keď lekár rozhodne o práceneschopnosti, vystaví tlačivo "Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti". Toto tlačivo má niekoľko dielov, pričom každý z nich má svoju špecifickú funkciu a adresáta. Pôvodné papierové tlačivo PN má 5 častí:

Zelený lístok (I. diel)

Nazývaný aj legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti. Počas trvania PN zostáva pacientovi. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol. Po ukončení PN ho pacient odovzdá svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu.

Červený lístok (II. diel)

Žiadosť o nemocenské. Zamestnanec ho predkladá zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak PN trvá viac ako 10 dní, odovzdá Sociálnej poisťovni. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, SZČO a zamestnanec v ochrannej lehote ho odovzdávajú priamo pobočke Sociálnej poisťovne. Na zadnej strane tohto dielu je potrebné uviesť spôsob výplaty dávky (na účet alebo na adresu). Tento diel odovzdáva zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a pred jeho predložením je povinný vyznačiť, či žiada o nemocenské alebo úrazový príplatok, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a uvádza spôsob poukazovania dávky. V neposlednom rade je dôležitý podpis zamestnanca na tomto diele. Zamestnávateľ tento diel odosiela na Sociálnu poisťovňu, v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní.

Čierny lístok (IIa. diel)

Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Odovzdáva ho zamestnanec zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu. Tento diel odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, čím si uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.

III. diel

Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento diel odosiela ošetrujúci lekár priamo do Sociálnej poisťovne. Obsahuje informácie o začiatku PN, diagnóze a ďalšie údaje potrebné pre spracovanie a vyplácanie nemocenských dávok.

IV. diel

Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec ho odovzdá zamestnávateľovi ihneď po skončení PN. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec tento diel podpíše a odovzdá ho bezodkladne svojmu zamestnávateľovi (ak trvá dočasná pracovná neschopnosť viac ako 10 dní, tak toto hlásenie zamestnávateľ postupuje Sociálnej poisťovni).

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Vypláca ju zamestnávateľ za prvých 10 kalendárnych dní PN. Od 1. do 3. dňa PN je náhrada príjmu vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ), od 4. do 10. dňa je to 55 % DVZ alebo PDVZ. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu. Náhrada príjmu pri dočasnej PN sa vypláca zamestnancovi vo výplatných termínoch určených na výplatu mzdy, odmeny, platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorých si zamestnanec náhradu príjmu pri PN uplatnil.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Vypláca ich Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti). Výška nemocenského je 55 % z vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.

Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

Pre rok 2025 je maximálny denný vymeriavací základ stanovený na 94,0274 eura a minimálny denný vymeriavací základ na 23,8334 eura. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Príklad na výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Miroslav je zamestnancom spoločnosti ABCX, s.r.o. od 1.6.2017. Od začiatku pracovného pomeru má mzdu vo výške 750 Eur. V dôsledku choroby bol práceneschopný od 2.5.2018 do 11.5.2018. Pre výpočet náhrady príjmu si určíme:

• rozhodujúce obdobie: 1.6.2017 - 30.4.2018
• počet dní rozhodujúceho obdobia: 334 dní
• vymeriavací základ: 750 Eur x 11 mesiacov = 8250 Eur
• denný vymeriavací základ: 8250 Eur / 334 dní = 24,7005 Eur

Náhradu príjmu počas PN Miroslavovi vypočítame nasledovne:

• 1. - 3. deň (t. j. 2.5. - 4.5.2018): 25 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,25) x 3 dni = 18,5253 Eur
• 4. - 10. deň (t. j. 5.5. - 11.5.2018): 55 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,55) x 7 dní = 95,0969 Eur

Miroslavovi jeho zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu počas PN v celkovej výške 113,62 Eur.

Ak by Miroslav bol práceneschopný od 2.5.2018 do 20.5.2018, za prvých desať dní by mu zamestnávateľ vyplatil náhradu príjmu vo výške 113,62 Eur. Sociálna poisťovňa mu vypočíta výšku nemocenskej dávky nasledovne: 55 % z denného vymeriavacieho základu, a to za 9 dní (12.5. - 20.5.2018) = (24,7005 x 0,55) x 9 dní = 122,30 Eur.

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa pri PN

V prípade práceneschopnosti zamestnanca má zamestnávateľ oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni.

Zdravotná poisťovňa

Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti týkajúce sa začiatku a konca poberania náhrady príjmu počas práceneschopnosti (PN) alebo elektronickej práceneschopnosti (ePN). Začiatok poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O Z" s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O K", ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnancov pracujúcich na dohodu.

Pokiaľ zamestnanec pracujúci na dohodu nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že nie je nemocensky poistený, kód "1O" sa nezasiela. Ak zamestnanec v trvalom pracovnom pomere je práceneschopný od 12. mája 2023 do 25. mája 2023, zamestnávateľ oznámi do príslušnej zdravotnej poisťovne iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom "1O Z". Ukončenie PN neoznamuje, pretože PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na oznámenie je do 30. júna 2023.

Sociálna poisťovňa

Začiatok PN zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamuje. Oznamovacia povinnosť vzniká iba v prípade, ak PN, ktorá bola vystavená "papierovo", trvá viac ako 52 týždňov (od vzniku aktuálnej PN). V takom prípade sa zamestnancovi prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia.

Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu. Pri PN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v personalistike zamestnanca evidovať vyňatie "Nemoc po 52. týždni". Program následne vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená "papierovo". Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia.

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Papierová PN vyžaduje zaslanie viacerých častí Potvrdenia o dočasnej PN Sociálnej poisťovni. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní, v lehote do 3 dní po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca.

Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.

Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu.

Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava. V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.

Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu. Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.

Zamestnávateľ nemôže kontrolovať liečebný režim ako taký, to je výlučne v kompetencii Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa taktiež neoznamuje zamestnávateľovi údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ani o vychádzkach zamestnanca. Tieto údaje má k dispozícii iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Ďalšie všeobecné povinnosti zamestnávateľa

Okrem povinností spojených priamo s práceneschopnosťou, zamestnávateľ má aj ďalšie všeobecné povinnosti voči zamestnancom, ktoré je potrebné dodržiavať:

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy

• Oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami.
• Zahrnúť do pracovnej zmluvy povinné náležitosti (druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, pracovné podmienky). Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania - čl. 1, § 13, § 119a Zákonníka práce, Antidiskriminačný zákon.
• Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni pred nástupom prvého zamestnanca.

Pri nástupe do zamestnania

• Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovne pred začiatkom pracovného pomeru.
• Prihlásiť zamestnanca do zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru.
• Registrovať sa na daňovom úrade ako platiteľ dane z príjmov pri zamestnaní prvého zamestnanca.
• Poskytnúť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).
• Oboznámiť mladistvého zamestnanca alebo jeho zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Počas trvania pracovného pomeru

• Prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou.
• Vyplácať mzdu v dohodnutých termínoch.
• Viesť mzdové listy a výplatné listiny za každý kalendárny mesiac.
• Vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie úloh.
• Oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom a relevantnými právnymi predpismi. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.
• Viesť evidenciu pracovného času zamestnancov.
• Zabezpečiť stravovanie zamestnancov, či už formou gastrolístkov alebo finančného príspevku (min. 55 % ceny jedla).
• Poskytovať zákonnú dovolenku: 4 týždne, resp. 5 týždňov po dovŕšení 33 rokov veku.
• Odosielať pravidelné výkazy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a na daňový úrad.
• Zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov.
• Vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe žiadosti zamestnanca.
• Vystaviť zamestnancovi doklady o vyplatenom príjme a vykonaných zúčtovaniach.

Po skončení pracovného pomeru

• Odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne do 8 dní.
• Výpočet a vyplatenie zostatkovej mzdy, náhrady za nevyčerpanú dovolenku, odstupného alebo odchodného (ak naň zamestnanec má nárok).
• Vystavenie potrebných dokumentov (potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list), potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pracovný posudok na žiadosť zamestnanca).
• Vysporiadanie pracovných pomôcok - zabezpečiť vrátenie zverených pracovných pomôcok.
• Oznamovacie povinnosti daňovému úradu, ak prestal byť zamestnávateľom. Pri zániku zamestnávateľa oznámiť ukončenie platiteľa poistného v zdravotnej poisťovni.
• Archivácia dokumentácie - uchovať pracovné zmluvy a mzdové doklady podľa zákonom stanovenej lehoty.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) začínajú už pri nástupe zamestnanca. Zamestnávateľ musí zabezpečiť vstupné školenie BOZP, ktoré oboznámi zamestnanca s rizikami na pracovisku, pracovnými postupmi a opatreniami na ich minimalizáciu. Okrem toho je povinný vypracovať a sprístupniť dokumentáciu týkajúcu sa BOZP, vrátane interných smerníc a pokynov na bezpečné vykonávanie práce. Každý zamestnanec musí byť informovaný o svojich povinnostiach a právach v oblasti BOZP ešte pred začatím pracovných činností.

Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ zabezpečuje pravidelné školenia BOZP minimálne raz za tri roky alebo častejšie, ak si to vyžadujú zmeny v pracovných podmienkach. Zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré spĺňajú všetky zákonné normy v oblasti BOZP, a zaistiť, aby boli zamestnanci pripravení riešiť nebezpečné situácie. Zamestnávateľ je tiež povinný zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov, a to v zákonom stanovených prípadoch: pri práci v prostredí s vysokou teplotou (nad 30 °C) alebo nízkou teplotou (pod 4 °C); pri práci na vonkajších pracoviskách v extrémnych poveternostných podmienkach (napr. počas letných horúčav).

Áno, zamestnávateľ je povinný znášať všetky náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a nesmie ich prenášať na zamestnancov.

Pracovný úraz a choroba z povolania

Choroba z povolania je zdravotné poškodenie spôsobené dlhodobým pôsobením pracovných podmienok alebo faktorov na pracovisku. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky zamestnancov, ak ich práca zahŕňa rizikové faktory, a informovať ich o potenciálnych rizikách.

Pri vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný bezodkladne prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu zdravia zamestnancov. V prípade závažného pracovného úrazu musí okamžite informovať príslušný inšpektorát práce a zachovať stav pracoviska až do príchodu vyšetrujúcich orgánov, pokiaľ to neohrozuje bezpečnosť. Následne je potrebné dôkladne vyšetriť príčiny a okolnosti úrazu, pričom pri závažných úrazoch s následkom smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví je nutné prizvať aj bezpečnostného technika.

Do ôsmych dní od zistenia, že ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný spísať záznam o tomto úraze a do ôsmych dní ho zaslať príslušnému inšpektorátu práce.

tags: #praceneschopnost #povinnosti #zamestnavatela