Práca v školskom prostredí s deťmi s mentálnym postihnutím je špecifická a vyžaduje si individuálny prístup, trpezlivosť a empatiu. Prináša so sebou výzvy, ale aj jedinečné obohatenie pre pedagógov a samotné deti. Tento článok sa zameriava na skúsenosti učiteľov a asistentov pracujúcich s deťmi s mentálnym postihnutím, ako aj na dôležitosť inklúzie a špecifické potreby týchto detí.
Individuálny prístup ako kľúč k úspechu
Práca s deťmi s mentálnym postihnutím si vyžaduje prioritný individuálny prístup. Každé dieťa je jedinečné a potrebuje šancu posúvať sa vlastným tempom a spôsobom vnímania. Dôležité je zistiť, čo dieťa potrebuje, a prispôsobiť tomu metódy a prístupy. Niekto sa učí cez sluch, iný cez hmat, ďalší cez priestorovú orientáciu. To, ako sa dokážu úprimne tešiť z maličkostí, ktoré my prehliadame, považujúc ich za samozrejmé či dokonca nedôležité. Akí sú neuveriteľne všímaví a ako bezprostredne dokážu prejaviť vďačnosť a lásku. Tieto deti v nás zobúdzajú to ľudské, čo nás robí viac tými, kým v skutočnosti sme.
Eva Poláková zo špeciálnej školy na Dolinského ulici v Dúbravke hovorí: "Na tejto práci je úžasné aj to, že tu nepoznáme stereotyp. Môžete si vyučovanie veľakrát pripraviť a aj tak to bude iné. Lebo nevieme, ako sa deti vyspali, čo sa doma stalo, aké boli raňajky, aká bola cesta, či na ne negatívne nevplýva počasie, dážď alebo spln mesiaca, či dieťa niečo nebolí, či stáli cestou do školy na viacerých semaforoch… Jednému sa páči, keď je slnko, inému, keď prší, ďalší sa toho bojí." Dodáva, že táto práca ju obohacuje: "Robí ma lepším človekom. Vďaka tejto práci neberiem niektoré veci tak vážne."
Komunikácia a porozumenie u detí s autizmom
Deti s poruchou autistického spektra vyzerajú ako všetky ostatné deti, čo sťažuje okoliu porozumieť ich správaniu a prijať ho. Podstatným problémom autizmu je komunikácia - verbálna a neverbálna. S týmito deťmi zväčša nemožno konverzovať, časté sú echolálie - opakovanie počutých slov. Autisti nevedia porozumieť neverbálnej komunikácii a udržiavať očný kontakt. Vnímajú okolie najmä zmyslami, ktoré veľakrát prevyšujú ich intelekt. Na spoznanie sveta sa potrebujú niečoho dotknúť, počuť, vidieť, ovoňať, ovoňať, ochutnať. Ďalším špecifikom je, že sa ťažko dokážu spolu hrať. Hrajú sa vedľa seba, no dosiahnuť, aby sa hrali spolu, je pre učiteľa veľmi náročné, ale aj veľmi dôležité pre vytvorenie vzťahu medzi deťmi.
V rámci Týždňa detskej radosti, Eva Poláková pre deti s postihnutím vymyslela na každý deň inú aktivitu, aby im tak vytvorila zážitky, ktoré bežné deti často berú ako samozrejmosť. Pri učení s chlapcom s Downovým syndrómom striedala statické sedenie za stolom s dynamickými pohybmi, čo pomáhalo rozvíjať jeho hrubú motoriku. V praxi sa osvedčilo aj dávanie žiakov do dvojíc - jedného šikovnejšieho s menej šikovným alebo rozprávajúceho s neverbálnym, čím sa naučili prijímať jeden druhého. Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov s autizmom je pripraviť ich na samostatný život. Autistické deti sú však jedinečné a špecifické, preto na ne často nefungujú tradičné výchovné postupy.
Súčinnosť rodičov a odborníkov
Pri deťoch s postihnutím je dôležitá súčinnosť rodičov. Pre učiteľa je dôležité spoznávať rodičov, lebo deti sú odrazom celej rodiny. Ak chce učiteľ, aby sa dieťa niečo naučilo, musí mu v tom rodič pomáhať. Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím prináša veľké psychické aj fyzické zaťaženie nielen pre rodičov, ale aj pre celú rodinu. Zo skúsenosti vyplýva, že len máloktorým rodičom sa podarí úplne zmieriť s tým, že ich dieťa je postihnuté, časom sa však naučia s touto skutočnosťou žiť. Chýba však spolupráca odborníkov s rodičmi po tom, ako dostanú informáciu, že ich dieťa potrebuje vzdelávanie v špeciálnej škole. Takýto rodič potrebuje sprevádzanie, lebo sa mu postupne vynárajú otázky a potrebuje na ne získať odpovede.
Pri deťoch s postihnutím je problém v tom, že im rodičia plnia všetky priania a často im nedávajú žiadne hranice. To je chyba. Dieťaťu s postihnutím musíme dať v zásade rovnaké hranice ako zdravému. Aby vedelo, že má právo sa hnevať a zlostiť, ale nemá právo hádzať stoličku, štípať či búchať… vždy tam musí byť to „ale“. Mali by sme ich učiť, že práva majú potiaľ, pokiaľ dokážu prevziať zodpovednosť. Začína sa to pri takých malých veciach, ako je zodpovednosť za upratanie triedy, poliatie kvetín, vyloženie stoličiek.
Inklúzia - áno alebo nie?
V Európskej únii sa dlhodobo hovorí o zavádzaní inkluzívnych škôl, v ktorých by sa deti s postihnutím učili spoločne so zdravými deťmi. Pri telesných postihnutiach, zrakových či sluchových, poruchách učenia a komunikácie by to bolo vhodné a potrebné, ak by sa zabezpečil bezbariérový vstup, potrebné pomôcky, asistenti a pod. Mentálne postihnutie je však niečo iné. Vzdelávať deti s mentálnym postihnutím na jednej úrovni s ostatnými deťmi v jednej triede a ešte pri počtoch žiakov, ktoré dnes v triedach sú, je podľa niektorých pedagógov nemožné. Navrhujú preto inklúziu týchto detí v rámci voľnočasových aktivít - nech spolu tancujú, športujú, maľujú, trávia voľný čas a zažívajú neformálne záujmové vzdelávanie, ale nedávajme ich do jednej triedy s deťmi v bežných školách. Beata Valocká, mama Dávidka s Downovým syndrómom, má s inklúziou pozitívnu skúsenosť: "Chcela by som všetkých rodičov povzbudiť, aby sa nebáli integrovať svoje dieťa. Stojí to za to."
Dávidova asistentka Margita Zemánková s tým rozhodne súhlasí. „Dávid pracuje celú hodinu - číta, píše, počíta, tvoríme vety. Do školy sa teší a veľmi ho baví. So spolužiakmi má po rokoch v spoločnej triede výborný vzťah. Pri učení sa nevyrušujú, ale cez prestávky a po vyučovaní sa rozprávajú, hrajú spolu futbal…“
Na druhej strane, riaditeľka špeciálnej školy v Žiline Miroslava Jančová tvrdí: "Ja s integráciou nesúhlasím, hoci, samozrejme, záleží to aj na postihnutí dieťaťa. Podľa môjho názoru sú tieto deti v základných školách často preťažované a nešťastné. Mnohé boli až u nás pochválené, vyzdvihnuté, dostali rôzne diplomy, stali sa úspešnými. Stretla som sa s prípadmi, keď takéto deti pred príchodom k nám doslova vyhoreli."
Dôležité je, aby sa spoločnosť naučila, že všetci patríme k sebe. Pracujú na tom roky, aby to fungovalo a idú do toho iné peniaze ako u nás. Navyše každý učiteľ musí prejsť množstvom kurzom a vzdelávaním v tejto oblasti. U nás vôbec učitelia nevedia, ako na tieto deti. To, čo máme na Slovensku, to je len paškvil, nie inkluzívne školstvo. Za súčasných podmienok je to fakt nerealizovateľné. Ale keď sme sa prihlásili k inkluzívnemu školstvu, tak by tu mala byť aj nejaká povinnosť zo strany štátu vytvoriť pre to podmienky.
Nedostatok personálu a podpora
Školstvo na Slovensku je dlhodobo poddimenzované a okrem nedostatku financií trpí aj personálne. Je ťažké zohnať na túto prácu kvalifikovaných ľudí, ktorí aj vydržia robiť túto prácu. Aktuálne je veľkým problémom nájsť kvalifikovaných ľudí, ktorí aj vydržia robiť túto prácu. Tí, ktorí sú tu, robia svoju prácu srdcom a sú za nich vďační. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky doteraz už investovalo do asistentov na školách osemdesiattri miliónov eur v rámci projektu Pomáhajúce profesie v edukácii detí a žiakov II. V súčasnosti máme vďaka národnému projektu na školách tisíc deväťstoštyridsaťsedem asistentov a sedemsto sedemdesiatosem členov inkluzívnych tímov. Ministerstvo uvoľní osem miliónov eur, aby finančnú pomoc získalo ďalších dvestopäť škôl, ktoré zatiaľ neboli podporené.
Asistenti učiteľa sú neoceniteľnou pomocou. Z dotazníkového výskumu, ktorého sa zúčastnilo tridsaťsedem asistentov na základných školách (jeden muž a tridsaťšesť žien), vyplynulo, že najviac asistentov pochádza zo Žilinského kraja, nasleduje Trenčiansky kraj. S rovnakou percentuálnou hodnotou je Nitriansky a Prešovský kraj. Z Banskobystrického kraja sa zúčastnilo 10,8 % asistentov. Až 89,2 % asistentov, ktorí sa zúčastnili výskumu, pracuje jeden až päť rokov.
Skúsenosti študentky špeciálnej pedagogiky
Sympatická Iveta Mrázová je študentkou špeciálnej pedagogiky. Rozhodnutie zasvätiť svoje štúdium a aj neskoršiu profesionálnu kariéru deťom so špecifickými potrebami spravila až po ťažkom úraze. V škole, kde sa nachádzali integrovaní žiaci so špecifickými potrebami, sa totiž veľmi zaujímali o to, čo sa jej stalo, keďže školské chodby brázdila na invalidnom vozíku. „Nevedela som im po islandsky odpovedať na ich otázky a oni nerozumeli po anglicky, tak som na znak toho, ako si vážim, že sa zaujímajú o môj zdravotný stav, spojila ruky do tvaru srdiečka. To ste mali vidieť tie rozžiarené tváre! A pritom som urobila len obyčajné gesto,“ spomína.
Výučba špeciálnej pedagogiky sa na pedagogickej fakulte realizuje zväčša formou prednášok a seminárov. Študenti bakalárskeho stupňa sa zameriavajú najmä na teoretické zvládnutie problematiky rôznych mentálnych či telesných postihnutí, pričom sa učia predovšetkým to, aké terapie či metódy si žiada práca s deťmi so špecifickými potrebami. Cieľom bakalárskej práce Ivety je vytvorenie špeciálnej kuchárskej knihy pre praktické školy, v ktorých sa vzdelávajú žiaci s mentálnym postihnutím. Užitočnosť a zrozumiteľnosť receptov pre žiakov z praktických škôl si bola overiť aj priamo v praxi, keď žiaci podľa jej receptov varili. „Ale to by ste mali vidieť, akí sú tí mladí šťastní, keď sa im podarí vytvoriť niečo pre nás také obyčajné. Potom si užívajú spoločnú ochutnávku ukuchteného pokrmu a špeciálny tanier má pripravený aj pani riaditeľka, ktorej pochvala je pre nich veľmi dôležitá,“ dodáva Ivet.
Program Dyscom SK
Program Dyscom SK sa dotýka problematiky edukačných aktivít detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami aj bez špeciálnych potrieb a predstavuje významný stimulačný program, ktorý je užitočný tak pre zdravotne, či inak postihnuté, ako i pre intaktné deti. Zvlášť významný je tento program pre deti a mládež s mentálnym postihnutím, kde doteraz zaužívané programy sú v súčasnosti do značnej miery už inveterované a zastarané. Ponúkaný počítačový program zahŕňa v značnom rozsahu aj intervenčné aktivity do problematiky rómskej society, kde, ako je známe, predstavuje edukačný proces v tejto komunite značné deficity.
Program je určený pre rozličné skupiny rozlične postihnutých detí - žiakov. Navyše sem patria rozlične kombinovane, viacnásobne postihnutí, pretože závažné defekty majú tendenciu združovať sa, kombinovať sa (napr. mentálny postih). Program je obsahovo a metodicky zameraný na čítanie a písanie a na rozvoj zrakového vnímania. Je to obsahovo rozsiahly program so širokým uplatnením (vek, špecifikum postihnutia…) Zahŕňa „všetko“ podstatné v slovenskom jazyku v rámci ZŠ. Čítanie vychádza klasicky z u nás tradičného analyticko-syntetického prístupu. Je v logickej postupnosti zamerané na čítanie písmen, slabík, slov, viet a textov. Program ponúka 9 600 položiek cvičení. Písanie je zamerané na slovné a vetné cvičenia - tých je 6 300. Program je zrozumiteľný, relatívne ľahko zvládnuteľný deťmi - žiakmi, ale aj súvzťažnými odborníkmi (učitelia, vychovávatelia, poradenskí pracovníci) a rodičmi. Orientácia v programe je jednoduchá, prehľadná - ako sme už predznačili, ľahko zvládnuteľná. Dodržané sú princípy malých krokov, vlastného tempa a spätnej väzby. Je tu permanentne otvorená možnosť individualizácie programu v závislosti od fyzického a mentálneho veku, od tempa a konštelácie súvzťažných symptómov.
Montessori prístup
Deti do 6 rokov majú neobyčajnú silu mysle, Mária Montessori ju nazvala „absorbujúcou“ pre jej schopnosť vstrebať, naučiť sa a skladovať veľké množstvo poznatkov bez úsilia a námahy. Hovorí o senzitívnych obdobiach, v ktorých je prítomná určitá vloha pre získanie určitej schopnosti tak, ako v žiadnom inom období. Preto je v tomto období dôležité zameriavať sa na zmyslovú výchovu. Na rozdiel od názoru, že deti sú neporiadne, Montessori dokazuje, že deti poriadok priam milujú. Vedia tráviť veľa času triedením, usporadúvaním predmetov z domácnosti do radov a stĺpcov. Trvajú na usporiadaní každodenných úkonov, ktoré im pomáha orientovať sa v čase a priestore. Neusporiadanosť a neustále zmeny v nich vyvolávajú pocity chaosu, neistoty. Vhodne zvolené učebné metódy od narodenia do 6 roka vo vysokej miere ovplyvňujú formovanie osobnosti človeka.
Osobná asistencia
Maryam pracuje ako osobná asistentka postihnutého autistického chlapca, ktorý je navyše hyperaktívny. Spočiatku mala obavy, no Marka si obľúbila. Marek má svoj svet, síce vníma aj ten reálny, ale robí si všetko podľa svojho. Je hyperaktívny a dá zabrať. Časom si Maryam zvykla na všetko, hlavne na Marka a on na ňu. A aj jeho rodičia a ona si rozumejú a pomáhajú si. Marek má občas striedavé nálady. Nahnevá sa a začne Maryam škriabať, búcha, kde sa dá, napr. na stôl. Keď sú v autobuse, tak do okna. Ale na druhej strane vie byť zlatý a občas jej jeho detskú lásku vyjadrí pusou. Marek ju počúva, vie čo môže a čo už nie.
Úlohy a zodpovednosti špecializovaných pedagógov
Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje špecializovaný prístup v oblasti vzdelávania a podpory. Špeciálni pedagógovia, logopédi a liečební pedagógovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní kvalitnej starostlivosti pre deti a dospelých s mentálnym postihnutím. V oblasti starostlivosti o deti s telesným postihnutím sa uplatňujú špecializovaní pedagógovia, logopédi a liečební pedagógovia. Každá z týchto profesií má špecifické úlohy a zodpovednosti, ktoré prispievajú k celkovému rozvoju a podpore jedincov s mentálnym postihnutím.
Špeciálny pedagóg
Špeciálny pedagóg sa zameriava na poskytovanie špeciálno-pedagogickej starostlivosti deťom a dospelým so špeciálnymi potrebami. Medzi tieto potreby patria mentálne, vývinové a fyzické poruchy, poruchy učenia a správania. Kľúčové činnosti špeciálneho pedagóga zahŕňajú:
- Vytváranie a realizácia individuálnych vzdelávacích plánov (IVP) prispôsobených potrebám každého pacienta.
- Tvorba a realizácia terapeutických a vzdelávacích intervencií, ktoré cielia na rozvoj kognitívnych, motorických, sociálnych a komunikačných zručností.
- Spolupráca s rodičmi, pedagógmi, psychológmi a inými odborníkmi s cieľom zabezpečiť komplexnú starostlivosť.
- Monitorovanie pokroku a prispôsobovanie terapeutických a vzdelávacích prístupov na základe dosiahnutých výsledkov.
- Poskytovanie poradenstva a podpory rodinám pri práci s deťmi alebo dospelými so špeciálnymi potrebami.
- Pomoc pri adaptácii detí na školské alebo spoločenské prostredie a podpora ich začlenenia do kolektívu.
Špeciálny pedagóg s nemalou praxou s deťmi s poruchami učenia, správania, autistami, rómskou komunitou deti, deti s telesným i mentálnym postihnutím hľadá prácu špeciálneho pedagóga, pedagogického asistenta v mestách RK, DK, LM, MT, ZA.
Logopéd
Logopéd sa špecializuje na diagnostiku a terapiu rečových, hlasových, jazykových a komunikačných porúch u detí a dospelých. Medzi jeho činnosti patrí:
- Diagnostika rečových, hlasových, jazykových a komunikačných porúch u detí a dospelých.
- Vypracovanie individuálnych terapeutických plánov pre klientov s poruchami reči, jazyka, výslovnosti, hlasu či prehĺtania.
- Realizácia pravidelnej logopedickej terapie a sledovanie pokroku klienta.
- Spolupráca s rodičmi, pedagógmi, lekármi, psychológmi a ďalšími odborníkmi.
- Edukácia klientov a ich rodín v oblasti rečovej stimulácie a domácej prípravy.
- Vedenie dokumentácie o priebehu terapie, diagnostike a výsledkoch.
Liečebný pedagóg
Liečebný pedagóg sa zaoberá diagnostikou špeciálnopedagogických potrieb detí, mládeže alebo dospelých so zdravotným alebo psychosociálnym znevýhodnením. Asistuje odborným pracovníkom zariadenia pri výchove, sociálnej rehabilitácii, bazálnej stimulácii, hudobnej terapii, činnostnej terapii, kreatívnej činnosti, cvičení atď.
Požadované vzdelanie a kvalifikačné predpoklady
Pre prácu v oblasti špeciálnej pedagogiky je nevyhnutné mať adekvátne vzdelanie a kvalifikáciu. Vo všeobecnosti sa vyžaduje:
- Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore špeciálna pedagogika, logopédia alebo špeciálna pedagogika so špecializáciou v odbore logopédia, liečebná pedagogika alebo špeciálna pedagogika s priamym zameraním na liečebnú pedagogiku.
- Splnenie kvalifikačných predpokladov v zmysle zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a v zmysle vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z.
- Splnenie kvalifikačných predpokladov, bezúhonnosti, zdravotnej spôsobilosti a ovládania štátneho jazyka v zmysle zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 173/2023 Z. z.
Ďalšie požiadavky a zručnosti
Okrem formálneho vzdelania sú pre úspešný výkon práce v oblasti špeciálnej pedagogiky dôležité aj ďalšie zručnosti a osobnostné predpoklady:
- Skúsenosti s prácou s deťmi a dospelými so špeciálnymi potrebami (poruchy učenia, autizmus, poruchy správania, mentálne postihnutie a pod.).
- Empatia, trpezlivosť a schopnosť pracovať individuálne s pacientmi.
- Schopnosť vytvárať motivačné a efektívne vzdelávacie a terapeutické plány.
- Komunikačné a organizačné schopnosti, tímový duch.
- Zodpovedný prístup k práci a ochota na ďalšie vzdelávanie.
- Kreativita, komunikatívnosť.
Dôraz kladieme na empatiu, dodržiavanie ľudských práv, napĺňanie individuálnych potrieb klienta.
Ponúkané benefity a podmienky
Zamestnávatelia v oblasti špeciálnej pedagogiky ponúkajú rôzne benefity a podmienky, ktoré majú za cieľ prilákať a udržať kvalitných odborníkov. Medzi najčastejšie benefity patria:
- Možnosť odborného vzdelávania a profesijného rozvoja.
- Práca na medzinárodných projektoch.
- Účasť na medzinárodných konferenciách.
- Možnosť využívania služobného motorového vozidla podľa potrieb pracovného zaradenia.
- Drobné firemné benefity.
Platové podmienky sú stanovené v súlade so zákonom č. 553/2003 Z. z. Pracovnú ponuku je potrebné zaslať v stanovenom termíne s dokladmi o ukončení štúdia v súlade s vyššie uvedenými kvalifikačnými predpokladmi a súhlasom so spracovaním osobných údajov.
Ďalšie možnosti práce s deťmi
Okrem špecializovaných pozícií existujú aj ďalšie možnosti práce s deťmi, ktoré si vyžadujú rôzne zručnosti a kvalifikácie. Ide napríklad o opatrovateľky detí, au-pair, babysitterky či pestúnky, ktoré zabezpečujú stráženie detí celodenne alebo na večer, doprovod na krúžky, zo škôlky alebo sa starajú o choré dieťa. Sú to tiež psychológovia, ktorí hľadajú prácu v CPPPaP, CŠPP alebo ako školskí psychológovia. Učitelia materských škôl pre deti so zdravotným znevýhodnením vykonávajú výchovno-vzdelávaciu činnosť pre deti s mentálnym, zrakovým, sluchovým postihnutím, pre deti s telesným postihnutím, deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, deti s autizmom alebo inou pervazívnou vývinovou poruchou, pre deti choré a zdravotne oslabené vo veku od dvoch do šiestich rokov a deťom s odloženou povinnou školskou dochádzkou.
Sociálna práca s mentálne a viacnásobne postihnutými jedincami
Definícia zdravotného postihnutia podľa Dohovoru OSN (2006): Medzi osoby so zdravotným postihnutím sú zahrnutí jedinci, ktorí majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne a zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému, účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými občanmi. Mentálne postihnutie, dnes označované ako mentálna dizabilita alebo intelektová dizabilita, je charakterizované signifikantne podpriemernou celkovou inteligenčnou schopnosťou a poruchou adaptívneho správania, manifestujúcou sa počas vývinu. Často je spojená s inou poruchou - ide o viacnásobné postihnutie - zmyslovou alebo motorickou.
Pri vyšetrení intelektových funkcií u ľudí s MP sa používajú testy ako Stanford-Binetová inteligenčná škála, Wechslerova inteligenčná škála a Kaufmanova batéria pre deti. Súčasťou komplexnej intervencie odborníkov by mala byť aj sociálna práca s cieľom podporovať rodiny radami. V rámci celkovej poradenskej úlohy včasnej starostlivosti ponúka sociálna práca predovšetkým informácie o právnych ustanoveniach v prospech postihnutých, poradenstvo a organizátorskú pomoc, služby odbremeňujúce rodinu a pomoc pri prijímaní do stacionárnych zariadení.