Pracovný trh v súčasnosti ponúka veľmi širokú škálu zamestnaní, pričom každé z nich je špecifické okrem iného svojou náročnosťou, prostredím alebo inými faktormi, ktoré vplývajú na výkon práce. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“) sa práce rozdeľujú do štyroch kategórií, a to na základe úrovne a charakteru rizikových faktorov, ktoré pri jej výkone majú vplyv na zdravie zamestnancov a rovnako aj na základe pracovného prostredia, v ktorom sa práca vykonáva.
Pozor na prípadnú zámenu kategórie rizikových prác so stupňom náročnosti práce, ktorý je upravený v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákon o ochrane verejného zdravia rámcovo popisuje mieru zdravotného rizika, ktorá je charakteristická pre jednotlivé kategórie.
Do prvej a druhej kategórie rizikových prác sú zaraďované také zamestnania, kde miera zdravotného rizika a expozícia rizikovým faktorom práce a pracovného prostredia je buď akceptovateľná (v prípade prvej kategórie), alebo je tolerovateľná (v prípade druhej kategórie).
Riziková práca je druhom práce, ktorú možno zaradiť do tretej alebo štvrtej kategórie náročnosti práce. Obe kategórie prác sú upravené v ustanovení § 31 ods. 4 a 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “Zákon o ochrane verejného zdravia”).
Medzi činnosti, ktoré zaraďujeme do štvrtej kategórie, patria práce, ktoré vykazujú vysokú mieru zdravotného rizika. Práce môžu byť v tejto kategórii zaradené len na obmedzený čas a najviac na jeden rok.
Zákon o BOZP upravuje v ustanovení § 11 povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie, rekondičný pobyt. Pod pojmom vybrané povolanie rozumieme všetky rizikové práce, ktoré sú Úradom verejného zdravotníctva zaradené do tretej a štvrtej kategórie. Na vznik povinnosti nestačí, že je práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie, zároveň sa vyžaduje naplnenie účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie poškodenia zdravia.
Zamestnávateľ je povinný vypracovať v spolupráci s lekárom zoznam tých zamestnancov, ktorým vznikne nárok na zabezpečenie rekondičného pobytu. Lekár následne v spolupráci so zamestnávateľom vypracuje obsah rekondičného pobytu a o obsahu rekondičného pobytu informuje zamestnanca.
Fakultatívne môže zamestnávateľ zabezpečiť rekondičný pobyt aj zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie. Po celý čas rekondičného pobytu musí zamestnávateľ zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, ubytovanie aj celodenné stravovanie. Na to, aby sa zamestnanec mohol zúčastniť rekondičného pobytu, nemôže mať príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia.
Zákon o BOZP ďalej stanovuje kategórie zamestnancov, ktorí sa obligatórne musia zúčastniť rekondičného pobytu. Na splnenie podmienky nepretržitého výkonu práce sa vyžaduje neprerušenie práce na viac ako 8 týždňov. Inak je zamestnanec povinný zúčastniť sa na rekondičnom pobyte najmenej raz za tri roky, ak odpracoval minimálne 600 pracovných zmien, resp. 400 pracovných zmien, ak ide o zamestnanca pracujúceho s chemickým karcionogénom.
Zákonník práce priznáva nárok na dodatkovú dovolenku viacerým kategóriám zamestnancov, okrem iných aj zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikové práce. Dodatková dovolenka sa priznáva v trvaní jedného týždňa pri zamestnancoch, ktorí odpracujú celý rok. Pokiaľ neodpracujú celý rok, dodatková dovolenka je vo výmere 1/12 dodatkovej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní. Ak sa dodatková dovolenka nevyčerpá, zamestnanec nemá nárok na jej preplatenie.
Často sa v právnej poradni stretávame s otázkami vo veci finančného zvýhodnenia, ak zamestnanec pôsobí v nepriaznivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec pracuje na pracovisku v prostredí, kde pôsobia chemické, karcinogénne, mutagénne, biologické faktory, prípadne prach, hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, vzniká mu nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Podmienkou však je, že činnosti vykonávané zamestnancom boli zaradené orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie.
Zákonník práce v ustanovení § 85 upravuje pracovný čas zamestnanca a dobu odpočinku. Vo všeobecnosti platí, že pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. V zmysle ustanovení § 97 ods. 11 Zákonníka práce v prípade zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, nie je možné nariadiť prácu nadčas. S týmito zamestnancami je však možné prácu nadčas len dohodnúť, vyžaduje sa teda ich súhlas.
Zamestnancovi patrí za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, ak zamestnanec vykonáva rizikovú prácu.
Dôchodok: mýtus / skutočnosť | #dôchodok #starobnýdôchodok #dôchodkovýsystém #dôchodkovémýty
Zamestnávateľ je povinný do 30 dní od začiatku vykonávania rizikových prác uzavrieť zamestnávateľskú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 650/2004 Z. z.
