Práca v Holandsku a invalidný dôchodok: Komplexný sprievodca pravidlami

Holandsko nie je len krajinou tulipánov a veterných mlynov, ale aj jednou z krajín s najvyššou minimálnou mzdou na svete. Pre Slovákov, ktorí zvažujú prácu v Holandsku, ako aj pre tých, ktorí už sú držiteľmi invalidného dôchodku, je kľúčové poznať miestne pravidlá a podmienky. Tento článok poskytuje prehľadné informácie o hľadaní práce, pracovných zmluvách, sociálnom a zdravotnom poistení, daniach a podmienkach poberania invalidného dôchodku v Holandsku a v rámci EÚ.

1. Hľadanie práce v Holandsku

Existuje veľa možností, ako si nájsť zamestnanie v „krajine tulipánov“. Pestrú ponuku práce do Holandska nájdete aj na rôznych pracovných portáloch. Viac ako 60 % všetkých voľných miest sa obsadzuje neformálne, takže šancu získať pracovné miesto si zvýšite aj vašimi dobrými kontaktmi.

1.1. Spôsoby hľadania pracovných ponúk

• UWV (verejné služby zamestnanosti/Úrad zamestnaneckého poistenia): Poskytujú uchádzačom poradenské a asistenčné služby pri hľadaní zamestnania, nie je povinné registrovať sa. Ak viete holandsky, pomôcť Vám môže stránka Werkzoekenden (Home) | werk.nl (UWV).
• Pracovné/Náborové agentúry, Agentúry dočasného zamestnávania: V Holandsku je aktívnych veľa špecializovaných agentúr práce, o. i. aj súkromné (tzv. „lovci mozgov“), ktoré uchádzačov podrobujú psychologickým alebo hodnotiacim testom. Popri klasickej dočasnej práci sa čoraz viac využíva aj preraďovanie zamestnancov. Touto metódou si spoločnosti snažia udržať najmä zazmluvnených (IT) odborníkov.
• Inzeráty s pracovnými ponukami: Informácie o voľných miestach môžete nájsť aj v holandských novinách, najviac ponúk nájdete v sobotňajších vydaniach celoštátnych denníkov.
  • NRC Handelsblad: manažérske/vedúce pozície.
  • De Volkskrant: verejný sektor/úradnícke pozície, akademické/medicínske pozície.
  • De Telegraaf a Algemeen Dagblad: voľné ponuky z komerčnej sféry.
  • Regionálne noviny.
• Internet: Je bežné využívať on-line žiadosti na webových stránkach spoločností či databázy životopisov, akou je EURES. Prostredníctvom týchto databáz zamestnávatelia získavajú uchádzačov.
• Burzy práce: Burzy práce sú čoraz obľúbenejšie, organizujú ich UWV služby zamestnanosti, pracovné agentúry, vysoké školy a univerzity. O dátumoch a miestach konania sa dozviete z webstránok týchto organizácií.

Veľmi dobrým a praktickým zdrojom informácií je stránka Working and living in the Netherlands | Work in NL. Sociálne médiá sú obzvlášť užitočné na sledovanie zaujímavých spoločností a najnovších voľných pracovných miest. Upozorňujeme, že pri uchádzaní sa o zamestnanie vám sociálne médiá môžu pomôcť ale i uškodiť, pretože zamestnávatelia využívajú sociálne médiá aj na to, aby sa o vás dozvedeli viac.

1.2. Ako napísať žiadosť o prijatie do zamestnania

Pokiaľ ide o žiadosti, má Holandsko vlastné nepísané pravidlá. O spôsoboch uchádzania sa o zamestnanie možno povedať, že sa líšia podľa druhu práce, ktorú hľadáte.

• V prípade poľnohospodárskych a nízko kvalifikovaných pozícií sa predpokladá osobný kontakt so zamestnávateľom.
• Žiadosti zo zahraničia sú spravidla v písomnej forme.
• Pri stredne a vysokokvalifikovaných pozíciách je štandardná na stroji/PC napísaná žiadosť spolu s priloženým CV.
• Nie je neobvyklé spoločnosť vopred telefonicky kontaktovať; avšak ešte predtým si pripravte zopár jasne sformulovaných otázok.
• Holandskí zamestnávatelia reagujú zvyčajne veľmi rýchlo, ak ste sa ale ani po 14 dňoch nič nedozvedeli, skontaktujte sa so spoločnosťou telefonicky.

Lepší dojem urobí žiadosť, ktorá je napísaná v holandskom jazyku (pokiaľ nie je uvedené inak), je napísaná na stroji/PC, je stručná a výstižná, ale súčasne vecná a odborná a je napísaná na jednom bielom liste papiera veľkosti A4.

Štruktúra žiadosti má byť nasledovná:

1. Najskôr by ste mali uviesť dôvody, pre ktoré sa o danú pozíciu uchádzate.
2. Následne zdôraznite, prečo ste vhodný kandidát, a čo je Váš motivačný faktor pre výkon tejto pracovnej činnosti - pre holandských zamestnávateľov je motivácia jedným z najdôležitejších selektívnych kritérií.
3. Napokon prejavte záujem zúčastniť sa pohovoru za účelom osobného odôvodnenia Vašej žiadosti.

Životopis (CV) by mal byť vecný a profesionálny, mať rozsah maximálne 2 strany (formát A4), obsahovať iba (osobné) údaje/dáta, formulované čo najkonkrétnejšie a byť prispôsobený danej pracovnej pozícii.

Informácie v životopise by mali byť v nasledujúcom poradí:

1. Osobné údaje.
2. Vzdelanie (vrátane relevantných kurzov; presne uviesť dátumy začiatku a ukončenia, začnite posledne absolvovaným vzdelaním a uveďte, ak máte diplom).
3. Pracovná skúsenosť (s uvedením presných dátumov jej začiatku a ukončenia), začnite poslednou pozíciou, uvádzajte zamestnávateľa, ako aj okruh úloh, ktoré ste vykonávali.
4. Záľuby a dobrovoľná činnosť.

Referencie a kópie diplomov nemusíte prikladať, ale zoberte si ich so sebou na pohovor. Predovšetkým uchádzači s dlhoročnou praxou využívajú tzv. Resumé, ktoré sú ale výhodné aj pre lovcov mozgov. Charakteristické pre ne je, že zvyčajne:

• sú kratšie a výstižnejšie,
• začínajú opisom typu práce, o ktorú sa zaujímate,
• sú o niečo subjektívnejšie do tej miery, že niektoré body môžete viac zvýrazniť oproti iným,
• obsahujú menej presných dátumov, keďže uvádzate iba tie údaje, ktoré odôvodňujú Vašu žiadosť, robia ju relevantnou pre danú pozíciu.

Resumé môže mať historickú, analytickú, chronologickú, funkčnú alebo kreatívnu formu. Formuláre žiadostí sa využívajú hlavne pri veľkých zamestnávateľoch, a vtedy, keď sa uchádzate on-line. Životopis Europass zatiaľ nie je medzi zamestnávateľmi v Holandsku veľmi známy a/alebo dobre zavedený. Zatiaľ sa odporúča používať štandardný životopis, ktorý je v Holandsku bežný, najmä pri nevyžiadaných žiadostiach o zamestnanie. Príklad holandského životopisu nájdete na stránke werk.nl.

Pre výberové pohovory v Holandsku je typické, že:

• dôraz sa kladie na Vašu motiváciu, prečo ste sa rozhodli práve pre toto miesto v tejto spoločnosti?
• je výhodou, ak viete vymenovať niektoré Vaše kladné i menej pozitívne schopnosti/vlastnosti, a príkladmi ich vysvetliť,
• rozhovor bude s Vami robiť jedna alebo dve osoby, štandardom je však viac rozhovorov (2 až 3),
• spravidla na konci interview budete mať možnosť položiť otázky, preto sa na to vopred pripravte.

Žiadosti z vlastnej iniciatívy sú v Holandsku veľmi časté - nie je totiž neobvyklé spoločnosť vopred kontaktovať telefonicky, či už ide o tieto alebo cielené žiadosti. Ešte predtým si ale pripravte niekoľko jasne sformulovaných otázok. Informácie o spoločnostiach môžete získať z viacerých zdrojov: obchodné komory, ambasáda alebo konzulát Vašej domovskej krajiny, ročenky (napr. „ON Jaarboek“ und das „Intermediair jaarboek“).

2. Pracovná zmluva a podmienky zamestnania

Holandská pracovná zmluva môže byť uzatvorená písomne alebo ústne. Holandské právo nevyžaduje písomné uzatvorenie pracovnej zmluvy, odporúča sa však z dôvodu ochrany zamestnanca. Keď je pracovná zmluva uzatvorená ústne, zamestnávateľ je povinný písomne informovať zamestnanca o skutočnostiach, ktoré by inak tvorili písomnú pracovnú zmluvu: názov a sídlo zamestnávateľa, adresa zamestnanca, miesto výkonu práce, druh pozície, trvanie zmluvy, termín nástupu, mzda a termín jej vyplácania, pracovná a skúšobná doba, výpovedná lehota. Uvedené informácie musia byť zamestnancovi poskytnuté do jedného mesiaca od začiatku výkonu práce.

Medzi najčastejšie druhy pracovných zmlúv patrí:

• Pracovná zmluva na dobu neurčitú: bez dátumu ukončenia pracovného pomeru.
• Pracovná zmluva na dobu určitú: s vopred určeným dátumom ukončenia pracovného pomeru.

2.1. Mzda a pracovná doba

Holandsko sa zaraďuje medzi krajiny s najvyššou minimálnou mzdou na svete, ktorá sa prehodnocuje a upravuje dvakrát ročne, a to 1. januára a 1. júla. Od 1. januára 2024 došlo k výraznej zmene v nastavení mzdy. Zákon o minimálnej mzde už nestanovuje pevnú mesačnú mzdu, ako tomu bolo do roku 2023, ale pevnú hodinovú mzdu. Výška minimálnej hodinovej mzdy závisí od veku zamestnanca:

Zdroj: www.government.nl

Pre porovnanie, v roku 2023 bola minimálna mesačná mzda pre zamestnancov vo veku od 21 rokov vo výške 1 934,40 €. Pre zamestnancov vo veku od 15 do 20 rokov bola minimálna mzda stanovená na základe prislúchajúcich percent z minimálnej mzdy.

Dĺžka pracovnej doby predstavuje max. 8 hodín denne, resp. 40 hodín týždenne. Podľa zákona nesmie zamestnanec v Holandsku pracovať dlhšie ako 9 hodín denne a 45 hodín týždenne. Pracovný týždeň má prevažne 5 dní, v niektorých prípadoch iba 4 dni. Priemerný týždenný pracovný čas je zvyčajne 36, 38 alebo 40 hodín v závislosti od odvetvia. Počas 4 týždňov nesmie zamestnanec pracovať viac ako 55 hodín týždenne.

Súčasťou pracovnej doby je 30-minútová neplatená prestávka, na ktorú vzniká nárok po odpracovaní 5,5 hodín. Prestávku je možné rozdeliť na dve 15-minútové prestávky. Holandskí zamestnanci môžu požiadať o úpravu pracovného času alebo o zmenu miesta výkonu raz ročne.

2.2. Skúšobná doba a dovolenka

Skúšobná doba závisí od druhu pracovného pomeru nasledovne:

• Najviac 1 mesiac pri pracovných zmluvách uzatvorených na dobu určitú, ktorých dĺžka je min. 6 mesiacov a max. 2 roky.
• Najviac 2 mesiace pri pracovných zmluvách uzatvorených na dobu neurčitú, a tiež pri pracovných zmluvách uzatvorených na dobu určitú, ktorých dĺžka je viac ako 2 roky.

Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť pri pracovných zmluvách uzatvorených na menej ako 6 mesiacov.

Počet dní dovolenky závisí od týždenného pracovného času. To znamená, že nárok na dovolenku predstavuje štvornásobok hodín odpracovaných za týždeň. Pri odpracovaní 40 hodín týždenne tak vzniká nárok na dovolenku v trvaní 160 hodín (40x40 = 160), čo predstavuje 4 týždne dovolenky. Rovnaký princíp sa uplatňuje aj pri zamestnancoch s čiastočným úväzkom. Väčšina kolektívnych zmlúv umožňuje aj vyšší počet dovolenkových dní. Pri zamestnancoch na plný úväzok ide vo všeobecnosti o 20-30 dní.

Dovolenku je možné preniesť do nasledujúceho roka. Musí sa však vyčerpať prvých 6 mesiacov, inak nárok na dovolenku zanikne. Bez ohľadu na výšku vašej mzdy máte nárok na minimálnu dovolenkovú dávku vo výške 8% označovanú ako „mzda za dovolenku“.

2.3. Príplatky a sociálne výhody

• Príplatok za prácu v sobotu a nedeľu: Pohybuje sa do výšky 100% z pravidelnej mzdy. Závisí od zmluvy so zamestnávateľom.
• Príplatok za prácu v noci: Pohybuje sa v rozmedzí 45% - 50% z pravidelnej mzdy. Závisí od zmluvy so zamestnávateľom.
• Príplatok za sviatok: Pohybuje sa od 50% do 100%. Závisí od zmluvy s konkrétnym zamestnávateľom. Medzi sviatky patria: Nový rok - 1. január, Narodeniny kráľovnej - 27. apríl, Deň oslobodenia - 5. máj, Vianočné sviatky - 25. a 26. december.
• 13. a 14. plat: V Holandsku vyplatenie 13. a 14. platu nie je dané zákonom. Či získate finančný bonus, závisí od konkrétneho zamestnávateľa.
• Práceneschopnosť (PN): Každý zamestnanec na holandskú zmluvu má nárok na PN, nešpecifikuje sa na koľko dní. Podľa holandských právnych predpisov v prípade choroby zamestnanca pokračuje zamestnávateľ vo výplate najmenej 70% zo mzdy (počas 104 týždňov - dvoch rokov). Potvrdenia o pracovnej neschopnosti vydané slovenským ošetrujúcim lekárom musia oprávnené osoby zasielať priamo zamestnávateľovi. V prípade nezamestnaných osôb, resp. osôb, ktorých pracovná zmluva skončila a stále sú práceneschopní, dostávajú štátnu dávku.
• Materská dovolenka: Materská dovolenka, na ktorú má matka nárok, trvá 16 týždňov. Môže začať už 6 týždňov, ale najneskôr 4 týždne pred plánovaným pôrodom a pokračuje po pôrode do uvedených 16 týždňov. Ak neprekročí stanovený strop, materská je vyplácaná vo výške platu matky. Maximálna denná mzda je 223,40€.
• Rodičovská dovolenka: Na rodičovskú dovolenku majú nárok obaja rodičia v prípade, že pracovali pre jedného zamestnávateľa najmenej rok a starajú sa o dieťa majúce menej ako 8 rokov.
• Prídavky na deti: Výška prídavkov závisí od veku vášho dieťaťa (0-5 rokov = 249,31€, 6-11 rokov = 302,74€, 12-17 rokov = 356,16€). Prídavky na dieťa sú v Holandsku vyplácané kvartálne, tzn. každé tri mesiace.

3. Sociálne a zdravotné poistenie a dane

3.1. Zdravotné poistenie

Každý, kto pracuje v Holandsku, je povinný uzavrieť základné zdravotné poistenie podľa vlastného výberu, a to najneskôr do 4 mesiacov od príchodu do krajiny. Do tejto doby je možné využívať európsky preukaz zdravotného poistenia (platí pre občanov EÚ, EHP alebo Švajčiarska). Mesačný poplatok poistenca na zdravotné poistenie je v priemere 120 € (líši sa v závislosti od výberu zdravotného balíka). Poplatok za zdravotné poistenie sa zamestnancovi neodvádza automaticky zo mzdy, ale zamestnanec ho hradí sám (niektoré zdravotné poisťovne vedia zabezpečiť odvádzanie poistenia priamo zo mzdy). Zamestnávateľ odvádza príspevky na zdravotné poistenie za zamestnanca vo výške 6,57 % zo mzdy (čiastka platná pre rok 2024). Okrem základného zdravotného poistenia je možné uzavrieť aj doplnkové zdravotné poistenie, ktoré kryje zdravotné náklady nad rámec základného poistenia (napr. ošetrenie u zubára).

3.2. Sociálne poistenie

Zamestnanci sú súčasťou holandského systému sociálneho zabezpečenia. Zamestnanec spolu so zamestnávateľom prispievajú do systému sociálneho zabezpečenia. Zamestnanec odvádza 13,07 % zo mzdy. Príspevok zamestnávateľa je vo výške 25 % zo mzdy.

Vyslanie do inej krajiny EÚ nemá vplyv na práva, ktoré máte vy alebo vaša rodina v oblasti sociálneho zabezpečenia: zdravotné poistenie, rodinné prídavky, invalidný či starobný dôchodok. Ak ste vyslaný/á do inej krajiny EÚ, zostávate poistený/á v systéme sociálneho zabezpečenia vo svojej domovskej krajine maximálne na 24 mesiacov. Ak ostanete pracovať v zahraničí dlhšie, môžete vy alebo váš zamestnávateľ požiadať o predĺženie platnosti PD A1. Ak... Ste poistený v krajine... Poberáte dávky v nezamestnanosti? dôchodku atď. poistenie, nezabudnite si so sebou vziať európsky preukaz zdravotného poistenia (EHIC).

3.3. Príjmy a dane

Príjmy musí zdaňovať každý zamestnanec pracujúci v Holandsku. Zamestnávateľ odvádza za zamestnanca daň z príjmu v mesačných preddavkoch, ktoré sú rozhodujúce pre ročné zúčtovanie dane, resp. pre daňové priznanie. Príspevky na sociálne poistenie a daň z príjmu sa odvádzajú v jednej platbe.

Holandské daňové sadzby pre rok 2023 a 2024:

Zdroj: www.belastingdienst.nl

Uvedené sadzby sa týkajú zamestnancov, ktorí ešte nedosiahli štátny dôchodkový vek.

4. Invalidný dôchodok a práca v Holandsku

Áno, môžete. Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať. Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

4.1. Práva a povinnosti invalidných dôchodcov v zamestnaní

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.

Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce, "Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene." Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa. A preto aj Vy ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."

Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods. Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľom na Vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."

4.2. Invalidný dôchodok a jeho výpočet v EÚ

Ak ste pracovali vo viacerých krajinách EÚ, je možné, že máte nárok na starobný dôchodok v každej z nich. Ak ste pracovali vo viacerých členských krajinách EÚ, môžete podať žiadosť o invalidný dôchodok v krajine EÚ, v ktorej bývate, alebo v krajine, v ktorej ste boli naposledy poistená. Vaša žiadosť bude následne spracovaná v tejto krajine.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.

Ak ste pracovali v rôznych krajinách EÚ, z každej z nich, v ktorej ste pracovali minimálne jeden rok, dostanete dôchodok zvlášť. Dôležité je, že kritériá posudzovania miery invalidity sa v jednotlivých krajinách líšia. Ak ste boli invalidní v jednej krajine, neznamená to automaticky, že budete invalidní aj v inej. Posúdenia sa spravidla vykonávajú v tej krajine EÚ, v ktorej žijete, a môžu byť opätovne prehodnotené, či nedošlo k zmene miery invalidity.

Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods.

Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky. Pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov sa nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.

Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri. Sporiteľ i "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel.

Invalidné dôchodky sa valorizujú, t. j. zvyšujú, spravidla k 1. januáru príslušného roka o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR. V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát.

tags: #praca #v #nl #a #invalidny #dochodok