Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek dočasnú, dlhodobú alebo trvalú duševnú alebo telesnú poruchu alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie je prekážkou pri výkone zárobkovej činnosti, preto viaceré právne predpisy ustanovujú povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím a vytvárať im podmienky tak, aby mali prácu čo najviac uľahčenú, ako aj možnosť zriaďovať chránené dielne alebo chránené pracoviská a integračné sociálne podniky tak, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci.
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá, ktorých cieľom je podporiť ich pracovné uplatnenie a zabezpečiť rovnaké príležitosti. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 ods. 2 zakotvuje právo osôb so zdravotným postihnutím na osobitnú ochranu v pracovnoprávnych vzťahoch.
Definícia občana so zdravotným postihnutím
Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je osoba invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, tiež na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu možnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Je dôležité si uvedomiť, že pojmy invalidný a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.
Integrovaná posudková činnosť a preukaz ZŤP
Od 1. septembra 2025 vstúpil do platnosti nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti č. 376/2024 Z. z., ktorý prináša zmeny v procese posudzovania zdravotného stavu a sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť.
Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok, ktorý je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky. Integrovaný posudok slúži tiež na uplatnenie nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím môže fyzická osoba požiadať aj samostatne za predpokladu, že nemá platný integrovaný posudok, v tzv. skrátenom konaní o preukaze v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Pokiaľ máte záujem o vyhotovenie integrovaného posudku, od 1. septembra 2025 môžete o jeho vyhotovenie požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska, kde Vám poskytnú potrebné tlačivá a poradenstvo.
Výkaz o plnení zamestnávania ZŤP
Právne povinnosti zamestnávateľa
Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru. Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný:
- viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti,
- poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1. 2011,
- zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2025 sa predkladajú najneskôr do 31. 03. 2026. Preukázať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je už možné len elektronicky a to, prostredníctvom modulu na portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk.
Pozor: občana so zdravotným postihnutím, ktorý má zdravotné problémy, ale nemá vydané rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovni o invalidite (t. j. o percentuálnej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), nie je možné započítať pre účel preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím ako osobu so zdravotným postihnutím, ktorú máte zamestnanú.
Ak ste zamestnávateľ, ktorý má prepočítaný počet zamestnancov za rok, za ktorý vzniká povinnosť preukazovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím menej ako 20, nemáte povinnosť preukazovať za daný rok plnenie povinného podielu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.
Spôsoby plnenia povinného podielu
Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím viacerými spôsobmi, prípadne ich vzájomnou kombináciou:
Priame zamestnávanie: Zamestnávateľ zamestnáva občanov so zdravotným postihnutím priamo vo svojom podniku. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch.
Náhradné plnenie: Zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.
Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).
Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).
Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Preukazuje ho dodaním dokladov preukazujúcich zadanie zákazky - rozpis dodaných tovarov podľa § 64 ods. 6 písm. c), doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnej pomoci).
Odvod za neplnenie povinného podielu: Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Nesplnenie predmetnej povinnosti bude mať za následok sankciu v podobe odvodu podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti.
Chránené dielne a chránené pracoviská
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto jedného človeka so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu náhrady nákladov na dopravu zamestnancov.
Príspevky a úľavy pre zamestnávateľov
Štát poskytuje zamestnávateľom rôzne príspevky na podporu zamestnávania osôb so ZŤP. Tieto príspevky majú za cieľ kompenzovať zvýšené náklady spojené so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím a motivovať zamestnávateľov k ich zamestnávaniu. Spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti.
Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ho poskytuje zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Žiadosť o poskytnutie príspevku je možné podať s účinnosťou od 1. 1. 2011.
Príspevok na zriadenie chránenej dielne/pracoviska: Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Daňové úľavy: U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).
Úľavy na odvodoch do zdravotnej poisťovne: Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca.
Podpora pre zamestnancov so ZŤP
Okrem povinností zamestnávateľov a príspevkov na ich podporu existujú aj priame formy podpory pre samotných zamestnancov so zdravotným postihnutím:
Rekvalifikácia: Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Pracovný asistent: Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Ochrana zamestnancov so ZŤP
Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.
Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. To neplatí, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce alebo daná v prípade, ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.
Zákaz diskriminácie a príklady z praxe
Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len priamou a zjavnou cestou. K diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia môže dochádzať v spojení s takmer všetkými občianskymi a politickými právami, napríklad pri výkone volebného práva, práva prijímať a rozširovať informácie, slobody pohybu, práva na vzdelávanie atď.
Diskriminácia výlučne z dôvodu zdravotného postihnutia je zakázaná tiež v oblasti prístupu k tovarom a službám, bez ohľadu na to, či sú poskytované verejným alebo súkromným poskytovateľom. Navyše, v záujme uľahčenia prístupu k službám musia byť pre zdravotne postihnutých uplatnené primerané opatrenia (reasonable accommodation). Niektoré požiadavky platia aj pre súkromný sektor. K diskriminácii dochádza, ak sa zrakovo postihnutej osobe odmietne vstup do baru pod predstavou, že môže byť na ťarchu ostatným zákazníkom.
Z judikatúry vyplývajú rôzne prípady, kedy boli práva osôb so zdravotným postihnutím porušené:
- Sťažovateľka, arménska žiačka s mentálnym postihnutím, bola znásilnená svojím učiteľom, ktorý bol za tento trestný čin právoplatne odsúdený. Sťažovateľka sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy na civilných súdoch.
- Pacientka s ťažkým mentálnym postihnutím žila od detstva v štátnych ústavoch. Najskôr ju zastupovala matka, neskôr štátna opatrovníčka, ktorá o jej zdravotnom stave nebola informovaná a s pacientkou nekomunikovala. V roku 2017 zistila mimovládna organizácia, že je dlhodobo pripútaná k posteli, podvyživená, má zranenia a nereaguje.
- Dieťa so zdravotným postihnutím bývalo s rodičmi v Belgicku, pričom matka pracovala v Nemecku. Rodičia požiadali v Nemecku o príspevok na školského asistenta pre dieťa. V minulosti dieťa túto podporu dostávalo, no úrad žiadosť zamietol s tým, že dieťa nemá bydlisko v Nemecku.
- Zamestnankyňa v spoločnosti opakovane požadovala od zamestnávateľa, aby ju pridelil na pracovisko s pevným pracovným časom, pričom požadovala kvalifikáciu, ktorá by jej umožnila starať sa o maloletého syna, ktorý má vážne zdravotné postihnutie.
Časté otázky a osobné skúsenosti
Dá sa celkom dobre zamestnať aj keď ste ZŤP?
Áno, dá sa zamestnať aj so ZŤP. Od práce v trafike až po manažment. Záleží od druhu diagnózy a tvojich možností pracovať. Mnoho ľudí so ZŤP pracuje v kancelárii, doma alebo na home office. Dôležité je premyslieť si, aké obmedzenia má tvoj zdravotný stav a podľa toho si vybrať vhodnú prácu. Ak ti funguje hlava a zvládaš administratívnu prácu, máš dobré šance. Ak nezvládaš dlho stáť alebo manuálne pracovať, výroba alebo predajňa pre teba nebudú vhodné.
Budú ma chcieť zamestnávatelia kvôli tomu, že som ZŤP?
Je pochopiteľné mať obavy, že vás zamestnávatelia nebudú chcieť kvôli ZŤP. Realita je však taká, že mnoho zamestnávateľov oceňuje ZŤP zamestnancov a sú pre nich k dispozícii rôzne príspevky a úľavy. Niektorí ľudia s ZŤP už informáciu o svojom zdravotnom stave nedávajú ani do životopisu, ale pri podpise pracovnej zmluvy je potrebné ju uviesť kvôli odvodom. Aj keď je to občas ťažšie, mnohí ZŤP zamestnanci potvrdzujú, že keď si ich už zamestnávateľ vybral, ich ZŤP nebolo prekážkou.
Výkaz o plnení zamestnávania ZŤP
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní?
Áno, poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený.
Môže byť ZŤP bez invalidného príspevku?
Áno, ZŤP nemusí mať priznaný invalidný dôchodok. ZŤP preukaz len potvrdzuje, že osoba má funkčnú poruchu, ktorá obmedzuje jej schopnosti. Pre uznanie za invalidného občana je potrebný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.