Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Zákonník práce umožňuje uzatvárať pracovné pomery na kratší pracovný čas, pričom ide o formu zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku.
Základné pravidlá pre dovolenku pri skrátenom úväzku
V prvom rade musíme uviesť, že ustanovenia § 101 a nasl. Zákonníka práce platia aj v prípade práce na kratší pracovný čas. Práca na kratší pracovný čas neznamená, že by základná výmera dovolenky dotknutého zamestnanca bola menšia. Aj zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci.
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Pri zamestnancovi, ktorý dovŕši do konca príslušného kalendárneho roka najmenej 33 rokov veku, sa táto doba zvyšuje na najmenej päť týždňov. Kratší pracovný čas teda neovplyvňuje dĺžku dovolenky v týždňoch, je však potrebné brať do úvahy dĺžku pracovného týždňa.
Určenie dĺžky dovolenky
Ak má zamestnanec pracujúci na skrátený úväzok päťdňový pracovný týždeň, je týždňom dovolenky 5 pracovných dní. Ak má zamestnanec prácu rozvrhnutú len na niektoré dni v týždni, týždňom dovolenky je počet dní, ktoré odpracuje. Napríklad, ak by zamestnanec pracoval tri dni v týždni, týždňom jeho dovolenky budú tri pracovné dni.
Rozdiel oproti ostatným zamestnancom spočíva len v tom, že ak zamestnanec s kratším pracovným časom pracuje denne, ale menej hodín, jeden deň jeho riadnej dovolenky bude predstavovať menší počet hodín, za ktoré mu zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku.
Vznik nároku na dovolenku
Pokiaľ zamestnanec odpracuje u zamestnávateľa „dva mesiace“ a pracovný pomer trvá celý rok, má nárok na „celú dovolenku“. Nárok na dovolenku vzniká až po odpracovaní 21 pracovných dní. Ak odpracujete 21 dní, vzniká vám nárok na 1/12 základnej výmery dovolenky, ak 42 dní, vzniká vám nárok na 2/12 základnej výmery dovolenky. Ak by ste odpracovali len 20 dní, nárok na dovolenku nevznikne.
Zamestnávateľ pri posudzovaní nároku na dovolenku vychádza z ustanovenia § 144a ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, sa posudzuje, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni.
Ročná dovolenka - Národné pracovné normy
Tabuľka: Príklady určenia týždňa dovolenky
| Pracovný čas zamestnanca | Týždeň dovolenky |
|---|---|
| 5 dní v týždni | 5 pracovných dní |
| 3 dni v týždni | 3 pracovné dni |
| 2 dni v týždni | 2 pracovné dni |
| 1 deň v týždni | 1 pracovný deň |
Osobitosti pri výkone práce
Zákonník práce umožňuje uzatvárať aj pracovné pomery na kratší pracovný čas, pričom kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok je povinný pracovať pre zamestnávateľa a byť mu k dispozícii počas pracovného času zodpovedajúceho pomeru, na ktorom sa v pracovnej zmluve dohodli.
Zákonník práce určuje osobitný režim zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas aj v iných oblastiach, napr. zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru, čo znamená, že budú proporcionálne nižšie než pri plnom pracovnom pomere.