Starostlivosť zamestnávateľov a súkromných podnikateľov o BOZP

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) je komplexná oblasť, ktorá sa dotýka každého zamestnávateľa a zamestnanca. V slovenskej legislatíve je táto problematika primárne upravená zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2006 a nahradil predchádzajúcu právnu úpravu. Cieľom zákona je prevencia a stanovenie základných podmienok na zaistenie BOZP s cieľom predchádzať pracovným úrazom, chorobám z povolania a iným poškodeniam zdravia z práce.

Problematika BOZP má sociálny aj ekonomický rozmer. Je nástrojom na humanizáciu práce a uplatňovanie ľudských a hospodárskych práv, čo je v záujme zamestnanca, zamestnávateľa i celej spoločnosti. Zlepšovanie pracovných podmienok, ktoré zaisťujú bezpečnosť pri práci a zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca, je kľúčovou zodpovednosťou zamestnávateľa.

V zmysle Zákonníka práce, konkrétne v § 146 ods. 1, je ochrana práce definovaná ako systém opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia zamestnanca a jeho pracovnej schopnosti. Tieto opatrenia zahŕňajú právne, organizačné, technické, zdravotnícke a sociálne aspekty.

Legislatívny rámec BOZP na Slovensku

Zákon č. 124/2006 Z. z. upravuje základné podmienky BOZP pre subjekty pracovnoprávnych a obdobných vzťahov. Jeho pôsobnosť sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov vo všetkých sektoroch a odvetviach činností, vrátane verejného a súkromného sektora. Taktiež sa vzťahuje na služobné a štátnozamestnanecké pomery, ako aj v nevyhnutnom rozsahu na iné osoby a vzťahy, ktoré nie sú priamo pracovnými vzťahmi, napríklad na prácu osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody a na dobrovoľnícke všeobecne prospešné aktivity.

Zákon reflektuje medzinárodné právne dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako napríklad Smernica Rady 89/391/EHS a Dohovor MOP č. 155 z roku 1981. Cieľom je komplexná ochrana zamestnancov pri práci.

Okrem zákona č. 124/2006 Z. z. existuje aj množstvo ďalších zákonov a podzákonných predpisov, ktoré špecifikujú povinnosti zamestnávateľov v oblasti BOZP. Medzi kľúčové patria:

• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
• Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi
• Rôzne nariadenia vlády a vyhlášky ministerstiev, ktoré podrobnejšie upravujú jednotlivé aspekty BOZP.

V zmysle § 3 ZP sú zamestnávatelia povinní utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce. Zamestnanci majú právo na zaistenie BOZP, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Zamestnaním zamestnanca vznikajú zamestnávateľovi mnohé povinnosti týkajúce sa BOZP. Tieto povinnosti sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, bez ohľadu na charakter vykonávanej práce.

Školenie zamestnancov v oblasti BOZP

Jednou z kľúčových povinností zamestnávateľa je zabezpečiť pre všetkých zamestnancov, vrátane tých pracujúcich na základe dohôd mimo pracovného pomeru, školenie zamerané na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Toto školenie musí byť vykonané pri nástupe do zamestnania a minimálne raz za dva roky. Dôležité je nielen vykonať školenie, ale aj overiť vedomosti zamestnanca, napríklad formou písomného testu. Zamestnávateľ si musí zabezpečiť doklad o absolvovaní školenia zamestnancom.

Školenie BOZP môže zamestnávateľ vykonať aj sám, bez nutnosti mať špeciálnu odbornú spôsobilosť alebo si objednávať túto službu od externej firmy.

Obsah školenia BOZP zahŕňa oboznámenie sa s právnymi predpismi, zásadami bezpečnej práce, ochrany zdravia, bezpečného správania na pracovisku, bezpečnými pracovnými postupmi, existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, ako aj s ochranou pred nimi. Zamestnanci musia byť poučení o zákaze vstupovať do priestorov a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť ich život alebo zdravie.

Obsah a pravidelnosť školenia sa prispôsobujú charakteru práce. Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne, prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo externej organizácie oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce. Vedúci zamestnanci majú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní priaznivých pracovných podmienok a BOZP.

Zákon č. 124/2006 Z. z. nevyžaduje, aby zamestnávateľ školil vodičov z odborných záležitostí týkajúcich sa vedenia motorového vozidla podľa predpisov o cestnej premávke. Zamestnávateľ však môže na dobrovoľnej báze vykonávať takéto školenia.

V prípade profesionálnych vodičov sa oboznamovanie podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. vykonáva nezávisle od ich odbornej spôsobilosti. Ak sa na pracovisku zamestnávateľa pohybujú dopravné prostriedky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie, oboznamovanie s dopravnými predpismi je relevantné.

Lekárske preventívne prehliadky

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok. Táto povinnosť sa nevzťahuje na všetkých zamestnancov, ale na špecifické skupiny:

• Zamestnanci vykonávajúci prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie (rizikové práce).
• Zamestnanci pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku.
• Zamestnanci, ktorých zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis.
• Zamestnanci vykonávajúci prácu zaradenú do druhej, tretej alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonávali viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov.

Osobitnou a početnou skupinou sú zamestnanci používajúci zobrazovacie jednotky (monitory, notebooky) ako významnú časť svojej práce, na základe nariadenia vlády SR č. 276/2006 Z. z.

Väčšina lekárskych preventívnych prehliadok sa vykonáva pred zaradením zamestnanca na danú prácu a následne v stanovených intervaloch (napr. minimálne raz ročne pri nočnej práci). Náklady na tieto prehliadky uhrádza zamestnávateľ.

Zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby (PZS)

Každý zamestnávateľ musí zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu pre svojich zamestnancov. PZS poskytuje odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci, vrátane zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami a posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu. Zamestnávateľ môže PZS zabezpečovať vlastnými zamestnancami (lekár, verejný zdravotník, bezpečnostný technik) alebo prostredníctvom externého dodávateľa.

Zabezpečenie bezpečnostnotechnickej služby (BTS)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre všetkých zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu. BTS poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby pri zaisťovaní BOZP, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov, postupov, prostriedkov a pracovného prostredia. BTS môže vykonávať vlastný zamestnanec (bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik) alebo externá firma s oprávnením. U malých podnikateľov bez rizikových činností môže BTS vykonávať aj samotný zamestnávateľ po absolvovaní vzdelávacieho kurzu.

Odpovednosť zamestnávateľa

Zamestnávateľ má rozhodujúce postavenie a zodpovednosť v oblasti starostlivosti o BOZP. Zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnancom pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, ak nie je preukázané, že zamestnanec porušil predpisy, napríklad nepoužitím predpísaných OOPP.

V prípade, že zamestnanec nepoužije predpísané OOPP, môže ohroziť nielen seba, ale aj zamestnávateľa. Inšpektorát práce môže za takéto porušenie uložiť pokutu zamestnávateľovi a zamestnanec si nemôže nárokovať náhradu škody.

Práca pod vplyvom alkoholu alebo psychotropných látok sa považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže viesť k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru. Hrubé porušenie pracovnej disciplíny, vrátane odmietnutia podrobiť sa skúške na alkohol, je upravené vo vnútropodnikových predpisoch.

BOZP pre súkromných podnikateľov (SZČO)

Fyzická osoba - podnikateľ (SZČO), ktorá nie je zamestnávateľom, má jednoduchšie povinnosti v oblasti BOZP. Aj napriek tomu musí primerane dodržiavať požiadavky právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP. Za svoju bezpečnosť a zdravie zodpovedá sama sebe. Pracovný úraz spôsobený nepozornosťou alebo podceňovaním požiadaviek BOZP mu môže spôsobiť ekonomické problémy.

Zvláštnu pozornosť treba venovať práci na spoločných pracoviskách, kde pracujú zamestnanci viacerých firiem alebo iní živnostníci. Otázky spolupráce, koordinácie a informovanosti v oblasti BOZP sa dohadujú písomne a musia obsahovať vymedzenie zodpovednosti jednotlivých účastníkov.

Špecifické oblasti BOZP

Problematika BOZP zahŕňa aj špecifické oblasti, ako napríklad:

• Ochrana pred požiarmi: Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať školenie a overovanie vedomostí zamestnancov o ochrane pred požiarmi. Toto školenie môže vykonávať len odborne spôsobilá osoba (technik požiarnej ochrany) a musí sa opakovať minimálne raz za 24 mesiacov.
• Bezpečnosť pri práci s elektrickým prúdom: Vyžaduje si dodržiavanie špecifických pokynov a povinností zo strany zamestnávateľa.
• BOZP v stavebníctve: Ide o vysoko rizikové odvetvie s mnohými špecifickými podmienkami a nebezpečenstvami. Zamestnávatelia musia prijímať organizačné, technické a výchovné opatrenia na elimináciu rizík.

Zamestnávatelia by mali vnímať BOZP nielen ako zákonnú povinnosť, ale aj ako investíciu do svojich zamestnancov a do efektivity svojej prevádzky. Krajiny s nedostatočnými systémami BOZP čelia vyšším nákladom na odstraňovanie následkov úrazov a chorôb, ktorým sa dalo predísť.

Problematika BOZP je komplexná a v mnohých prípadoch je najefektívnejšie zabezpečiť jej plnenie dodávateľským spôsobom od overených poskytovateľov.

tags: #starostlivost #zamestnavatelov #a #sukromnych #podnikatelov #o