Špeciálna pedagogika a starostlivosť: Komplexný pohľad na edukáciu a integráciu znevýhodnených jedincov

Špeciálna pedagogika je rozsiahla oblasť, ktorá sa zaoberá edukáciou a rozvojom jedincov so špecifickými potrebami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na špeciálnu pedagogiku, jej definíciu, ciele, metódy a trendy, ako aj na klasifikáciu znevýhodnení a integráciu znevýhodnených jedincov do spoločnosti.

Definícia a Všeobecná Charakteristika Špeciálnej Pedagogiky

Špeciálna pedagogika (ŠP) je pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá špeciálnou edukáciou a rozvojom znevýhodnených jedincov. Títo jedinci majú oproti väčšinovej populácii špeciálne edukačné potreby v oblasti výchovy a vzdelávania a potrebujú špeciálny prístup a starostlivosť pre svoj rozvoj.

ŠP študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania. Predmet ŠP skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie.

Špeciálna pedagogika je zložitý heterogénny systém, ktorý plní množstvo úloh. Preto sa člení na dve veľké skupiny:

• Všeobecná ŠP: Zaoberá sa platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukácie.
• Špeciálna ŠP: Zaoberá sa edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v societe. Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí, či už úplná alebo čiastočná.

S týmto súvisí aj vytváranie ekonomických, materiálnych, sociálnych a edukačných podmienok, aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života.

Kľúčové pojmy v špeciálnej pedagogike

• Hendikep: Relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov. Znevýhodnenie je totožné s pojmom hendikep. Znevýhodnený jedinec je hendikepovaný v dôsledku poruchy alebo defektu.
• Defekt: Väčšia odchýlka od normy ako porucha a synonymum defektu je postihnutie. Znamená nedostatok integrity a fungovania organizmu alebo jeho časti. Má ireparabilný charakter.
• Norma: Stav, vlastnosť, proces, ktorý sa neodkláňa z priemeru bežných, zaužívaných alebo predpísaných pravidiel. Normalita potom znamená stav, skutočnosť, ktorý zodpovedá obvyklosti, úzusom, predpisom, pravidlám, pravidelnosti, očakávaniam. Týka sa psychologickej, somatickej a sociálnej dimenzie človeka.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v psychickej a somatickej oblasti.
• Deformita: Zvyčajne sa označujú somatické odchýlky od normy.
• Kompenzácia: Vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
• Korekcia: Aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
• Resocializácia: Činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia: Činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
• Edukácia: Výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.
• Reedukácia: Špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných, porušených funkcií.

Klasifikácia Znevýhodnení v Špeciálnej Pedagogike

Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Znevýhodnenia sa môžu rozlišovať na základe rôznych kritérií.

Podľa vzniku znevýhodnenia:

• Vrodené: Sú prítomné už pri narodení jedinca.
• Získané: Vznikajú počas života jedinca.

Mentálne poruchy:

• Dôsledok vrodených defektov: mentálna retardácia.
• Dôsledok defektov získaných počas života: demencia.

Stupne mentálnej retardácie:

Mentálna retardácia sa delí na štyri stupne na základe hodnoty IQ:

Niektoré formy mentálnej retardácie:

• Downov syndrom: porucha 21. páru chromozómov.
• Hydrocefalus: nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách.
• Fenylketonúria: porucha metabolizmu bielkovín.
• Kreténizmus: nedostatočná činnosť štítnej žľazy.

Poruchy správania:

Rôzne závažné odchýlky v správaní, ktoré sú pre spoločnosť nežiaduce, nechcené až neprijateľné.

Podľa stupňa hendikepu:

• Poruchy ľahkého stupňa: minimálna odlišnosť od normy - plná integrácia do školy i do spoločnosti.
• Poruchy stredného stupňa: značná odlišnosť od normy - vyžaduje špeciálny prístup.
• Poruchy ťažkého stupňa: veľká odlišnosť od normy - jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych zariadeniach.

Podľa doby vzniku hendikepu:

• Poruchy prenatálne:
  • Genetické dispozície.
  • Vplyv teratogénnych faktorov (chemické faktory - lieky, nelegálne drogy, alkohol, nikotín, otravy; fyzikálne faktory - žiarenie; biologické faktory - infekčné ochorenia).
  • Psychické faktory (nadmerný stres, týranie).
• Poruchy perinatálne:
  • Dôsledky komplikovaného pôrodu.
  • Dôsledky nešetrného pôrodu.
  • Dôsledky protrahovaného pôrodu.
• Poruchy postnatálne:
  • Pôsobenie chemických látok a jedov.
  • Vplyv biologických faktorov (infekčné ochorenia, vírusové ochorenia).
  • Úrazy.
  • Vplyv sociálnych faktorov (nevhodné výchovné podmienky, nízka sociálna úroveň, záťažové situácie).

Poruchy a hendikepy môžu vznikať počas celého života, miera rizika je však odlišná. Závisí od veku, pohlavia, regiónu. Počas vývinu môžu na jedinca pôsobiť rôzne patogénne faktory, ktoré spôsobujú rôzne typy vývinových chýb.

ŠP rozlišuje:

• Ustrnutý vývin: Orgán alebo jeho funkcia sa nevyvíja (vrodená slepota, hluchota, nevyvinutá končatina).
• Obmedzený vývin: Orgán alebo jeho funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normy (vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie, vrodené malformácie, porucha citových vzťahov).
• Oneskorený vývin: Sa zo začiatku podobá obmedzenému vývinu, avšak včasnou intervenciou je možné vývin zvrátiť a priblížiť sa alebo aj dosiahnuť normu (oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky, oneskorený vývin chôdze).
• Prerušený vývin: Vývin orgánu alebo jeho funkcie sa rôznymi vplyvmi spomalí, prípadne úplne preruší. Tento stav môže mať stagnujúci charakter, ale aj dynamický a to postupne zlepšujúci avšak i postupne zhoršujúci (detské demencie, LMD, ochrnutia).
• Pochybný vývin: Orgán a jeho funkcia sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim smerom.

Integrácia v Špeciálnej Pedagogike

Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu.

Rozlišujeme:

• Integrácia: Je úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti. WHO definuje: integrácia je sociálna rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch. Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.
• Adaptácia: Je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti.
• Utilita: Je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.

Formy integrácie:

• Sociálna integrácia: Výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v rôznych budovách, ale stretávanie postihnutých a nepostihnutých detí je pomerne pravidelné. Napríklad na mimoškolských aktivitách, na ihriskách, v jedálňach.
• Funkčná integrácia: Znevýhodnené deti navštevujú školu prípadne triedu spolu s nepostihnutými deťmi. Majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy.

Pri ľahších a miernejších znevýhodneniach, poruchách učenia, ľahších poruchách mozgovej činnosti, miernych poruchách správania a pod., sa školská integrácia uskutočňuje na dvoch úrovniach:

1. Individuálna integrácia v bežnej základnej škole v meste bydliska, prípadne primeranej dostupnosti, znevýhodnené deti sú zaraďované do tried s väčšinovou populáciou.
2. Integrácia sa uskutočňuje v špeciálnych triedach bežných základných škôl, kde sú znevýhodnené deti s rovnakým alebo podobným druhom a stupňom narušenia.

Skúsenosti z praxe hovoria, že integrácia môže byť pre deti s niektorými znevýhodneniami veľkou záťažou. Preto treba veľmi citlivo a fundovane pristupovať k tomu, ktoré deti integrovať. Integrovať áno, ale len vtedy a len natoľko, aby to bolo prospešné pre znevýhodnené dieťa.

Podľa novopripravovaného školského zákona aj u nás by mali byť vzdelávané všetky deti bez rozdielu intelektového potenciálu. Termín "nevzdelávateľný" by sa už nemal používať. Deti sa podľa stupňa svojich schopností "učiť sa" budú zaraďovať do špeciálnych škôl (terajšie osobitné alebo pomocné školy), alebo tam, kde sú vytvorené podmienky, do špeciálnych tried v rámci normálnych základných škôl. Deti s ľahkým a ľahkým stredným mentálnym postihnutím sa budú môcť integrovať medzi zdravých rovesníkov do normálnych základných škôl. Neexistuje žiadny metodický postup, ktorým by sa predpisovali tieto formy vzdelávania. Školy, tak ako všade inde, využívajú odborný a invenčný potenciál svojich pedagógov a ich skúsenosti a premietajú ich do výuky detí.

Modely integrácie:

Snahy o integráciu sú popisované v týchto modeloch:

• Medicínsky model: Vychádza z biologických, organických alebo funkčných príčin. Cieľom je liečba a prekonanie poruchy. Integrácia znamená reintegráciu po liečbe.
• Sociálno-patologický model: Vychádza zo sociálnych problémov. Cieľom je spoločenská prispôsobivosť. Integrácia je podporovaná špeciálnou terapiou.
• Model prostredia: Vychádza z problémov prostredia. Cieľom je zmeniť prostredie. Integrácia znamená zmenu na bežné normálne prostredie.
• Antropologický model: Vychádza z problematických interpersonálnych vzťahov a interakcií.

Metódy Špeciálnej Pedagogiky

Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód:

1. Diagnostické metódy.
2. Metódy výskumu.
3. Metódy odboru, špeciálnej pedagogiky.

Diagnostické metódy a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy, avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením. Metódy špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.

Diagnostické Metódy

Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep a to vo všetkých oblastiach. Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo:

• Vymedzení, čo patrí do ŠP a čo nie.
• Stanovení, či jedinec patrí do ŠP.
• Rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu.
• Rozpoznaní a stanovení, v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza.
• Stanovení príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu.
• Stanovení metód a postupov, ktoré by viedli k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.

Treba zdôrazniť, že príčiny vzniku znevýhodnenia a jeho formy sú multifaktoriálne a preto súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny, ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.

Charakteristika ŠP diagnostiky:

Diagnostický proces nie je ukončený jedným stanoviskom. Má dynamický, kontinuálny charakter. Môžeme hovoriť o troch fázach:

1. Vstupné diagnostické vyšetrenie: Komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu - spoznať osobnosť.
2. Priebežné diagnostické vyšetrenia: Priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
3. Záverečné diagnostické hodnotenie: Hlavnou úlohou je posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov. Môže sa stať vstupnou diagnózou.

Základné diagnostické metódy:

• Klinické: Cieľom je získavanie dát a základných údajov. Sú to neštandardné postupy, ktoré nie sú psychometrické. Majú idiografický charakter, poznanie osobnosti. Patrí sem nezámerné, náhodilé pozorovanie, rozhovor, rodinná anamnéza, osobná anamnéza, analýza produktov činnosti a katamnéza.
• Testové: Je to štandardizovaný spôsob vyšetrenia. Má určité pravidlá, podmienky a čo najjednoduchší spôsob prevedenia. Cieľom je špecializované vyšetrenie s následným odborným stanoviskom. Testami sa získavajú špecifické, vymedziteľné znaky. Okrem idiografického charakteru majú aj charakter nomotetický, môžu zovšeobecňovať. Patrí sem testy psychických vlastností a testy osobnosti.

Metódy Výskumu

V špeciálnej pedagogike sa používajú dva druhy výskumných metód:

• Všeobecné: Metódy, ktoré sa používajú rovnako u znevýhodnených ako aj u väčšinovej populácii bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom prispôsobovali znevýhodneným skúmaným jedincom.
• Modifikované: Metódy, ktoré sa musia pri používaní upraviť a prispôsobiť znevýhodneným skúmaným jedincom.

Vedecký výskum sa realizuje podľa nasledujúceho modelu:

1. Formulácia problému: Slovná konštrukcia, ktorá konkretizuje problém súvisiaci so ŠP javmi a procesmi, na ktoré sa hľadajú odpovede.
2. Hypotéza: Je podmienený výrok, predpoklad o pravdivosti alebo nepravdivosti vybraného problému.
3. Verifikácia: Aplikácia vedeckých metód, ktorými sa overuje platnosť hypotézy.
4. Vedecký poznatok: Údaj, ktorý sa získal explanáciou a ktorý sa dá overiť vedeckými metódami.

Cieľom vedeckého výskumu v ŠP je poznávanie zákonitosti procesov a javov edukácie a reedukácie znevýhodnených jedincov. Cieľom diagnostiky znevýhodnených jedincov je predovšetkým spoznať ich diagnózu respektíve problém a na ich základe im poskytnúť čo najoptimálnejšiu pomoc v rámci jeho edukácie a reedukácie. Výsledky diagnostiky sa dajú spracovať aj vo výskume, ale len sekundárne. Hlavnou a zásadnou úlohou diagnostiky je pomoc znevýhodnenému jedincovi.

Metódy Špeciálnopedagogickej Praxe

Prehľad metód patrí primerane pre všetky druhy hendikepov. Je to súhrn aktivít, ktorých spoločným základným poslaním je odstránenie znevýhodnenia alebo dosiahnutie aspoň čiastočnej eliminácie negatívnych aspektov, ktoré s nevýhodnením súvisia. Ďalej je to nájdenie alternatívnych špeciálnych spôsobov uspokojovania edukačných potrieb rozvoja znevýhodneného jedinca, v konečnom dôsledku zameraných na jeho socializáciu. Okrem toho podnecujú alebo odstraňujú prípadne prekážky pri ich dosahovaní pričom podporujú terapeutické aktivity a majú psychoterapeutické poslanie.

Má tieto formy:

• Liečebná rehabilitácia: farmakoterapia, chirurgická terapia, podporná terapia (vodoliečba, fyzikálna terapia, masáže, pohybová terapia).
• Edukačná rehabilitácia: sa realizuje aplikáciou špeciálnych metód v školskej a inštitucionálnej sústave. Sú to nasledujúce metódy:
  • Špeciálna edukácia: Postupy a metódy, ktoré spôsobujú pozitívne zmeny v kvalite a kvantite vychovanosti a vzdelanosti znevýhodnených jedincov. Sú to metódy klarifikácie (objasňovania), persuázie (presvedčovania), exemplifikácie (príkladovania), exercifikácie (cvičenia), laudácie (pochvaly), kogerácie (donucovania), inovácie (obnovovania).
  • Reedukácia.
  • Korekcia.
  • Stimulácia.

Vzdelávanie špeciálnych pedagógov

Študijný odbor Špeciálna pedagogika sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. Predpokladá sa, že absolvent ukončil prvostupňové štúdium v študijnom odbore Špeciálna pedagogika, alebo v niektorom príbuznom študijnom odbore. Absolventi odboru Špeciálna pedagogika (1. stupeň) získavajú prehľad o základoch špeciálnej pedagogiky ako integrovaného vedného odboru, ako aj o jej jednotlivých špecializáciách - tak, že vždy v rámci programu vybranej špecializácie sú tieto poznatky a zručnosti podrobnejšie.

Celý prvý stupeň je charakteristický tým, že mimoriadny dôraz sa kladie na teóriu špeciálnej výchovy, čím je tento stupeň prípravou pre vychovávateľské aktivity. Poznatky sú doplnené pomocnými vedami akými sú pedagogika, psychológia, sociológia, patobiológia, patopsychológia, sociálna patológia a ďalšie. V študijnom programe Špeciálna pedagogika - poradenstvo sa spája 1. a 2. stupeň. Pri medziodborovom štúdiu sa odporúča odbor 1.1.5 Predškolská a elementárna pedagogika v rovnomernom rozložení odborov.

Študijné programy 2. stupňa vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou 2 roky sa tvoria kombináciou dvoch učiteľských špeciálnopedagogických zameraní, alebo v kombinácii jedného učiteľského zamerania so špeciálnopedagogickým poradenstvom, či medziodborovo s elementárnou a predškolskou pedagogikou. Programy majú teda učiteľské, alebo učiteľsko-poradenské zameranie. Absolventi sú spôsobilí pre profesiu učiteľstvo pre špeciálne školy, alebo poradenský pracovník. Tento stupeň je určený pre prípravu učiteľov špeciálnych škôl alebo poradenských pracovníkov v rámci systému špeciálnopedagogického poradenstva.

Absolvent druhého stupňa vysokoškolského štúdia špeciálnej pedagogiky je spôsobilý pre riešenie zložitých problémov v oblasti špeciálnej edukácie v rámci zvolených špecializácií. Ovláda etiológiu a symptomatológiu postihnutí, narušení a ohrození so zreteľom na interpretáciu špeciálnopedagogických javov a procesov. Teoreticky a prakticky ovláda metódy diagnostiky a výskumu, vie aplikovať metódy výchovnej rehabilitácie s osobitným zreteľom na príslušnú špeciálnu didaktiku a v príslušnom študijnom programe na poradenskú činnosť. Vie účinne usmerňovať a pomáhať rodičom a ostatným zúčastneným odborníkom pri riešení výchovných problémov a pri úsilí dosahovať vyššiu efektívnosť. Je pripravovaný aj pre koncipovanie špeciálnych edukačných, korekčných a stimulačných programov.

Študijný program 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahuje pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2. Absolvent ovláda vedecké metódy výskumu, pomocou ktorých sa môžu vysvetliť špeciálnopedagogické javy a procesy a zákony, ktorými sa riadia. Ovláda jednotlivé metódy na zostavovanie programov, čo sa týka požiadaviek špeciálnej edukácie. Navrhuje nové, prípadne inovované programy výchovnej rehabilitácie, spôsoby, ako ich realizovať.

Špeciálna starostlivosť a výchova detí s mentálnym postihnutím

Výchova dieťaťa s mentálnym postihnutím smeruje rovnako ako u ich rovesníkov, k tomu, aby podnecovala a napomáhala sebarealizáciu v sociálnej integrácii. Dieťa treba naučiť, aby bolo schopné včleniť sa vždy podľa práve dosiahnutých predpokladov do sociálneho a materiálneho prostredia, aby sa s ním dokázalo citlivo a činorodo vyrovnať a aby zvládlo nároky, ktoré sú naň kladené. Aj plánovitú výchovu je potrebné robiť nenásilne, najlepšie pri voľnej hre alebo v situáciách, ktoré sú dieťaťu známe (blízke životné situácie). Výuka môže byť individuálna alebo skupinová. Výchovné metódy v skupine treba čo najviac približovať k životu. Výchova v skupine sa má realizovať primerane veku, vyvážene, s náležitým zaťažením a striedaním hry a cvičenia.

Spolupráca s rodičmi je integrálnou súčasťou optimálneho procesu výchovy.

tags: #specialna #starostlivost #specialna #pedagogika