Povinnosť zverejňovať príspevky od štátu a transparentnosť verejnej správy

V súčasnom prostredí, kde sa kladie čoraz väčší dôraz na transparentnosť a efektívne hospodárenie s verejnými financiami, je téma povinnosti zverejňovať príspevky od štátu mimoriadne aktuálna. Cieľom tohto článku je analyzovať legislatívny rámec, ktorý túto povinnosť upravuje, a preskúmať jej potenciálne dopady na rôzne subjekty, ako aj na celkové fungovanie verejnej správy.

Legislatívny rámec zverejňovania informácií

Aktuálnou témou v oblasti informatizácie verejnej správy je od začiatku roka 2011 implementácia zákona č. 546/2010 Z.z. - povinné zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr. Zákon je platný od 1. januára 2011 a novelou zákona č. 211/2000 Z.z. Ministerstvá, orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a nimi založené právnické osoby zverejňujú zmluvy v centrálnom registri zmlúv, ktorý vedie úrad vlády SR. Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. namiesto zmluvy sa v určených prípadoch vymedzených v § 5a ods. Informácie, ktoré sa podľa § 8 a nasl. zákona o slobode informácií nesprístupňujú (napr. podľa z. č. 122/2013 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako vydavateľ Obchodného vestníka nezodpovedá za zverejnenie údajov, ktoré sa nesprístupňujú, resp. Povinná osoba, resp. účastník zmluvy, ktorý zasiela zmluvu na zverejnenie v listinnej podobe, vyplní formulár k zmluve, resp. Ak povinná osoba, resp. účastník zmluvy zašle povinne zverejňovanú zmluvu elektronicky, nezasiela ju už v listinnej podobe! V opačnom prípade vydavateľ nezodpovedá za duplicitné zverejnenie tej istej povinne zverejňovanej zmluvy.

Zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr s potrebnou funkčnosťou a obsahom nie je triviálna záležitosť, je na to potrebná internetová aplikácia s databázou.

Znižovanie rozpočtového deficitu a efektívna správa majetku štátu

Snaha o zníženie rozpočtového deficitu je jednou z hlavných priorít v oblasti verejných financií. Jednou z ciest k dosiahnutiu tohto cieľa je efektívnejšia správa majetku štátu, najmä v oblasti verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sféry. Cieľom je dosiahnuť úsporu výdavkov a zároveň zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu.

Centralizácia správy nehnuteľného majetku štátu

V súčasnosti spravuje nehnuteľný majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky veľké množstvo subjektov, ktoré s ním nakladajú samostatne. Tento decentralizovaný prístup znamená, že každý správca je zodpovedný za zabezpečenie všetkých aspektov správy majetku, vrátane evidencie, prevádzky, údržby a nakladania s ním. Navrhované legislatívne zmeny majú za cieľ umožniť správcom, aby sa venovali prioritne svojim hlavným činnostiam a zákonným kompetenciám. Starostlivosť o nehnuteľný majetok štátu by mala byť zverená odborným organizáciám, ktoré sa budú špecializovať na centrálnu správu tohto majetku.

Centralizovaná správa nehnuteľného majetku štátu predstavuje komplexný prístup k starostlivosti o tento majetok, zahŕňajúci jeho prevádzku, opravy, údržbu, zmeny, prenájom alebo predaj. Očakáva sa, že tento prístup prinesie špecializáciu, efektívnejšie využitie a hospodárnosť správy majetku štátu.

Problémy s evidenciou majetku štátu

Napriek opakovaným pokusom o sumarizáciu majetku štátu doposiaľ neexistuje komplexná evidencia nehnuteľného majetku štátu. Existuje len účtovná evidencia vedená jednotlivými správcami, ktorá často nie je úplná. Dôsledkom je absencia komplexnej informačnej základne o rozsahu majetku, ktorý Slovenská republika vlastní. To znemožňuje objektívne posúdiť, či majetok štátu nie je prebytočný a či náklady na jeho správu zbytočne nezaťažujú štátny rozpočet.

Cieľ a obsah navrhovaného zákona

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť pri správe nehnuteľného majetku štátu. Z dlhodobého hľadiska sa javí ako nevyhnutné podporovať informačné technológie pri správe majetku štátu, aby sa zabezpečila efektívna a transparentná správa.

Navrhovaná centrálna evidencia majetku by mala zabezpečiť prehľad o majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, jeho skutočnom stave, množstve a štruktúre, ako aj o majetku vo vlastníctve iných vlastníkov, ktorý využívajú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie alebo štátne fondy. Na základe týchto zistení a odôvodnených potrieb správcov by sa mal zaviesť nový model správy nehnuteľného majetku štátu, ktorý by mal zabezpečiť nižšie výdavky a vyššie príjmy do štátneho rozpočtu.

Register ponúkaného majetku štátu a Centrálna evidencia majetku

Navrhovaná úprava predpokladá doplnenie existujúceho registra prebytočného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní (www.ropk.sk), ktorý bude premenovaný na Register ponúkaného majetku štátu, a vytvorenie nového informačného systému - Centrálnej evidencie majetku. Očakáva sa negatívny dopad na štátny rozpočet z titulu vytvorenia a následných nákladov na prevádzku registra ponúkaného majetku štátu, vytvorenia a prevádzky centrálnej evidencie majetku štátu a elektronickej aukcie.

Na druhej strane sa predpokladajú pozitívne dôsledky na štátny rozpočet z titulu efektívnejšej správy nehnuteľného majetku štátu, ktoré však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať.

Súlad s právom Európskej únie

Návrh zákona je v súlade so sekundárnym právom Európskej únie, konkrétne s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde a nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde.

Subjekty spravujúce majetok štátu

Zákon definuje subjekty, ktoré spravujú majetok štátu využívaný vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Navrhuje sa zlúčiť doteraz rozlišovaných správcov majetku štátu, ktorými sú verejnoprávne inštitúcie, ak na základe zákona spravujú majetok štátu alebo iné právnické osoby, ak na základe zákona spravujú majetok štátu.

Zároveň sa explicitne priznáva postavenie správcu majetku štátu aj štátnemu orgánu bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona (dočasný správca) alebo osobitného predpisu (napr. colný zákon) spravuje majetok štátu. Takéto štátne orgány sú preddavkové organizácie podľa § 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré nie sú právnické osoby. Reaguje sa tým na prebiehajúcu reformu miestnej štátnej správy, kedy prevažná časť miestnej štátnej správy splynula do okresných úradov ako preddavkových organizácii.

Za správcov, ktorí majú postupovať podľa tohto zákona, sa naďalej nepovažujú štátne podniky a ani subjekty, ktoré popri (prevládajúcej) podnikateľskej činnosti plnia aj verejnoprospešné úlohy, ak nemajú postavenie štátnej príspevkovej organizácie alebo štátnej rozpočtovej organizácie, napr. Železnice Slovenskej republiky.

Nadobúdanie majetku štátnymi organizáciami

Zákon neumožňuje štátnym rozpočtovým organizáciám, štátnym príspevkovým organizáciám, štátnym fondom a správcom, ktorí sú štátnym orgánom bez právnej subjektivity, nadobúdať majetok do ich vlastníctva. Vzhľadom na charakter týchto organizácií, finančné hospodárenie, vzťah k štátnemu rozpočtu, dôvody vzniku a zániku týchto organizácií, všetok majetok, ktorý získajú v rámci svojej činnosti, nadobúdajú zásadne do štátneho vlastníctva. Možnosť zákonom obmedziť spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti vyplýva z § 19a ods.

Odňatie správy majetku štátu

Ďalším dôvodom odňatia správy je potreba vo verejnom záujme využívať tento majetok štátu na iné účely alebo ak je vo verejnom záujme využívať tento majetok štátu iným správcom (napr. na umiestnenie ústredného orgánu štátnej správy). Pri rozhodovaní o odňatí správy sa musí prioritne prihliadať na záujem štátu (verejný záujem) a až následne prihliadať na práva doterajšieho správcu. Keďže v tomto prípade nejde o konanie o obmedzení práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nie je potrebné verejný záujem zisťovať v správnom konaní a ani ho deklarovať zákonom. V danom prípade dochádza k odňatiu práva správy, a nie vlastníckeho práva.

Dopady na mimovládne organizácie

Novela zákona o neziskových organizáciách, ktorá nadobudla účinnosť 1. júna, zaviedla nové povinnosti pre mimovládne organizácie, vrátane povinného zverejňovania zmlúv, faktúr a objednávok každý mesiac, ale aj povinnosť reagovať na žiadosti o informácie či vytvárať nové systémy na evidenciu darcov. Tieto administratívne nároky majú za následok financovanie úväzku osoby zabezpečujúcej tieto úlohy z vlastných zdrojov. Viaceré mimovládne organizácie uviedli, že zápasia s personálnym a finančným preťažením. Zvýšená administratíva môže odradiť odborné kapacity od pôsobenia v mimovládnom sektore a zhoršiť tak v dlhodobom horizonte kvalitu služieb. Náročná administratíva môže odradiť aj dobrovoľníkov, od ktorých fungovanie niektorých organizácií závisí.

Komora MNO pre zmapovanie dopadov novely zákona oslovila organizácie rôznej veľkosti, s rôznym zameraním a rôznymi zdrojmi financovania. Po dohode s predsedom Komory MNO Marcelom Zajacom vzniká k novelizácii pracovná skupina, do ktorej nominuje zástupcov Komora MNO.

Súlad so zákonom o správe majetku štátu

V súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu v znení neskorších predpisov a poslednej novelizácie č. 368/2021 Z. z., ktorou sa menil zákon č. 374/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade so zákonom a osobitnými predpismi. Rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje.

Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca pohľadávky štátu je povinný v registri zverejniť pohľadávky štátu najneskôr do 30 dní od dátumu splatnosti pohľadávky štátu. Údaje v registri sa aktualizujú do 30 dní odo dňa, keď sa správca dozvedel o zmene niektorej skutočnosti (napr. zánik pohľadávky štátu jej zaplatením, zmena obchodného mena dlžníka, uhradenie časti pohľadávky štátu atď.). Neaktualizuje sa nárast príslušenstva pohľadávky štátu, napr. úroky z omeškania, poplatky z omeškania, penále. V registri sa nezverejňujú dlžníci, ak správca s nimi uzavrel dohodu o splátkach pohľadávky štátu. O povolení splátok môže rozhodnúť len štatutár/riaditeľ.

Zákon o príspevkoch z fondov Európskej únie

Zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje právne vzťahy pri poskytovaní príspevku a príspevku na finančný nástroj a pri vykonávaní finančného nástroja z fondov Európskej únie v programovom období 2021 - 2027. Tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie príspevku, pomoci alebo podpory podľa osobitných predpisov.

Na účely tohto zákona fondy Európskej únie, z ktorých je poskytovaný príspevok a príspevok na finančný nástroj, sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond plus, Kohézny fond, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť, Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku a Fond na spravodlivú transformáciu. Pri poskytovaní príspevku a príspevku na finančný nástroj je uplatňovaný princíp partnerstva a viacúrovňového riadenia; princíp nediskriminácie, princíp transparentnosti, princíp hospodárnosti, princíp efektívnosti, princíp účelnosti a princíp účinnosti; uplatňovaný je aj zákaz konfliktu záujmov.

Základné ustanovenia zákona o príspevkoch z fondov EÚ

• Príspevok: Finančné prostriedky poskytované z fondov Európskej únie a finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie alebo finančné prostriedky poskytované z fondov Európskej únie; príspevok je poskytovaný vo forme nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
• Príspevok na finančný nástroj: Finančné prostriedky poskytované z fondov Európskej únie a finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie alebo finančné prostriedky poskytované z fondov Európskej únie; príspevok na finančný nástroj je poskytovaný vo forme návratného finančného príspevku alebo vo forme kombinácie návratného finančného príspevku a nenávratného finančného príspevku na základe zmluvy o financovaní.
• Projekt: Súhrn aktivít na dosiahnutie určených cieľov a výsledkov, na ktoré sa vzťahuje poskytnutie príspevku, ktoré predkladá žiadateľ v žiadosti o poskytnutie príspevku a ktoré realizuje prijímateľ sám alebo s partnerom v súlade so zmluvou alebo rozhodnutím.
• Systém riadenia: Pravidlá, postupy a činnosti súvisiace s poskytovaním príspevku a príspevku na finančný nástroj vrátane finančného riadenia.
• Finančné riadenie: Súhrn pravidiel, postupov a činností financovania príspevku, ktorý zahŕňa finančné plánovanie a rozpočtovanie, riadenie, overovanie a realizáciu toku finančných prostriedkov, účtovanie, výkazníctvo a monitorovanie finančných tokov a vysporiadanie finančných vzťahov voči Slovenskej republike a voči Európskej komisii.
• Finančný nástroj: Mechanizmus podľa osobitného predpisu, prostredníctvom ktorého sa poskytujú finančné prostriedky konečným prijímateľom; finančné prostriedky poskytované pri vykonávaní finančného nástroja sú návratnou formou podpory alebo kombináciou návratnej a nenávratnej formy podpory, pričom ak sa kombinuje návratná a nenávratná forma podpory, mechanizmus jej poskytovania sa riadi pravidlami poskytovania návratnej formy podpory.
• Vykonávanie finančných nástrojov: Súhrn činností na základe zmluvy o financovaní smerujúci k poskytnutiu finančných prostriedkov z finančného nástroja konečnému prijímateľovi.
• Poskytovateľ príspevku na finančný nástroj: Riadiaci orgán, ktorý poskytne príspevok na finančný nástroj alebo sprostredkovateľský orgán, ktorý poskytne príspevok na finančný nástroj, ak ho tým riadiaci orgán poverí.
• Orgán vykonávajúci finančné nástroje: Prijímateľ príspevku na finančný nástroj alebo finančný sprostredkovateľ.
• Prijímateľ príspevku na finančný nástroj: Právnická osoba, ktorej bol poskytovateľom príspevku na finančný nástroj poskytnutý príspevok na finančný nástroj na základe zmluvy o financovaní.
• Finančný sprostredkovateľ: Právnická osoba, ktorú prijímateľ príspevku na finančný nástroj poveril vykonávaním finančného nástroja na základe zmluvy s finančným sprostredkovateľom.
• Konečný prijímateľ: Osoba, ktorá dostáva finančné prostriedky z finančného nástroja prostredníctvom orgánu vykonávajúceho finančné nástroje.
• Platba: Prevod príspevku alebo jeho časti, alebo príspevku na finančný nástroj alebo jeho časti.
• Pohľadávka z príspevku: Pohľadávka štátu v správe poskytovateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia; táto pohľadávka vzniká na základe porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov zisteného postupom podľa osobitného predpisu alebo zisteného porušenia zmluvy alebo rozhodnutia zo strany prijímateľa, partnera alebo užívateľa.
• Pohľadávka z príspevku na finančný nástroj: Pohľadávka štátu v správe poskytovateľa príspevku na finančný nástroj na vrátenie príspevku na finančný nástroj alebo jeho časti, na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia; táto pohľadávka vzniká na základe porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov zisteného postupom podľa osobitného predpisu alebo zisteného porušenia zmluvy o financovaní zo strany prijímateľa príspevku na finančný nástroj.

tags: #povinnost #zverejnovat #prispevok #od #statu