Strata zamestnania je nepríjemná situácia, ktorú ešte zhoršuje choroba, úraz alebo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, na aké dávky má nezamestnaný nárok a ako postupovať. Tento článok sa zameriava na nárok na dávku v nezamestnanosti a nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN), pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.
Nemocenské dávky pre nezamestnaných
Na to, aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí mať splnenú všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia. Dôležitým faktorom je aj čas, kedy sa nezamestnaný stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, platí tzv. ochranná lehota.
Ochranná lehota
Ochranná lehota je 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť je potrebné nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo Žiadosť o nemocenské, ktoré vystaví lekár. Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte.
Výška a dĺžka nemocenskej dávky
Samotná nemocenská je druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) alebo dobrovoľnému poistencovi. Ich práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz ale musí potvrdiť ošetrujúci lekár. Dočasnú PN musí lekár potvrdiť na oficiálnom tlačive. Nemocenská dávka sa určuje pri zamestnancoch z hrubej mzdy, z ktorej za nich platí sociálne odvody zamestnávateľ. Pri SZČO a dobrovoľne poistených sa nemocenská dávka určuje z vymeriavacieho základu.
Výška dávky sa počíta aj podľa toho, ako dlho je niekto na PN. Za prvé tri dni sa vypláca 25 percent denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého dňa už má každý nárok na 55 percent. Nemocenská dávka sa vypláca maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade dlhodobej práceneschopnosti dostane poistenec v roku 2025 pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci nemocenskú dávku maximálne vo výške 1 337,64 eura. V prípade PN počas 31-dňového mesiaca bude maximálna dávka na úrovni 1 384,80 eura. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Náhrada príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti
V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské. Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia. Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Čo robiť, keď ste porušili vychádzky počas PN? Dostanete pokutu a prídete o celú dávku PN?
Elektronická PN (ePN)
Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca v eSlužbách. Môže sa však stať, že lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vydá potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.
Miesto pobytu a vychádzky počas PN
S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. hodiny. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. s vedomím niektorého z jeho rodinných príslušníkov. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.
Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň môže Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Dávka v nezamestnanosti
Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podporu v nezamestnanosti nezískate, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.
Výpočet a maximálna výška dávky v nezamestnanosti
Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Dávka môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Dávka v nezamestnanosti a PN
Obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky dávky v nezamestnanosti. Z uvedeného teda vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca nemá vplyv na výšku dávky v nezamestnanosti.
Ako požiadať o podporu v nezamestnanosti
Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.
Povinnosti počas poberania dávky v nezamestnanosti
Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne hlásiť na úrade práce. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Evidencia na úrade práce a jej vplyv na dôchodok a zdravotné poistenie. Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa do odpracovaných rokov. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.
Čo robiť, keď ste porušili vychádzky počas PN? Dostanete pokutu a prídete o celú dávku PN?
Daňové priznanie a dávka v nezamestnanosti
Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.
Dôležité aspekty pre nezamestnaných
Informovanie Úradu Práce: V prípade práceneschopnosti je nevyhnutné informovať príslušný úrad práce o tejto skutočnosti. Lehoty: Dodržiavanie lehôt (napr. ochranná lehota) je kľúčové pre uplatnenie nároku na dávky. Podmienky: Splnenie podmienok pre nárok na nemocenské dávky a dávky v nezamestnanosti je nevyhnutné.