Pravidlá vychádzok a povinnosti počas práceneschopnosti na Slovensku

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) predstavuje obdobie, kedy sa zamestnanec alebo iná osoba stane práceneschopnou z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia je nevyhnutné dodržiavať určité pravidlá a povinnosti, aby bolo zabezpečené riadne liečenie a zotavenie, ako aj nárok na peňažné dávky. Jednou z častých otázok, ktoré v súvislosti s PN vznikajú, sú podmienky vychádzok. Máloktorý Slovák však vie, aké má počas práceneschopnosti práva a povinnosti. Poistenec, ktorého príslušný ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení.

Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti (PN)

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. O dočasnej pracovnej neschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“, komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.

ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte:

• prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
• žiadať o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
• nahlasovať číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
• oznamovať ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.

Finančné zabezpečenie počas PN

Ak je osoba uznaná za práceneschopnú, má nárok na hmotné zabezpečenie. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Nárok na nemocenské

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote.

Výpočet výšky nemocenského

Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. V prípade, že si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.

Zamestnanec:

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO):

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote:

Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Maximálna výška nemocenského

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).

Výplata nemocenského a podporné obdobie

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Liečebný režim počas PN

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas PN-ky by ste nemali požívať alkoholické nápoje, prípadne fajčiť, zdržiavať sa v pohostinských zariadeniach a v stanovenom čase sa musíte dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi.

Povinnosti pacienta počas PN

Medzi základné povinnosti pacienta počas PN patrí:

• Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
• Zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o PN.
• Informovať lekára a Sociálnu poisťovňu o zmene adresy.
• Dostaviť sa na kontrolné prehliadky.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu. V praxi sa vychádzky najčastejšie stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, napríklad od 10:00 do 12:00 a od 14:00 do 16:00. Vypočítajte si náhradu príjmu počas PN-ky na našej kalkulačke. Ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára.

Nakoľko sa zavádza tzv. ePN, lekár pri časovom vymedzovaní vychádzok nie je nijako zákonne obmedzený. Zákon mu neurčuje, na koľko hodín minimálne alebo maximálne môže určiť vychádzky, ani to, či vychádzky môže určiť na viacero úsekov počas dňa alebo len v jednom časovom úseku dňa. S ohľadom na to je určovanie vychádzok plne v kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý potvrdzuje dočasnú práceneschopnosť pacienta. Určené vychádzky dokonca môže lekár počas trvania dočasnej práceneschopnosti meniť alebo zo závažných dôvodov ich môže zrušiť. Čas vychádzok lekár zaznamená na potvrdení o PN alebo v elektronickom zázname o ePN.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúča sa však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad v prípade kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

Zmena miesta pobytu počas PN

Pacient počas PN nemusí byť iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Adresa, na ktorej sa bude zamestnanec zdržiavať počas práceneschopnosti, sa zaznačuje do tlačiva Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmenu adresy je potrebné oznámiť lekárovi a Sociálnej poisťovni.

Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:

• v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
• alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne

Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola sa môže vykonať kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.

Ak poistenec nie je zastihnutý doma, nájde si v schránke oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Čo hrozí pri porušení liečebného režimu?

Ak sa potvrdí porušenie liečebného režimu, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napríklad, ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Pokuta sa väčšinou pohybuje do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

tags: #potrebujem #odist #mimo #pn #vychadzok