Choroby spôsobujúce práceneschopnosť: Prehľad a riešenia

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je realitou, s ktorou sa stretávajú mnohí zamestnanci. Choroby, ktoré ju spôsobujú, majú výrazný vplyv nielen na jednotlivca, ale aj na celú spoločnosť. V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie príčiny PN na Slovensku, podrobnejšie sa zameriame na endometriózu ako chronické ochorenie ovplyvňujúce pracovný život žien a rozoberieme problematiku chorôb z povolania, ich diagnostiku, odškodnenie a prevenciu.

Najčastejšie príčiny práceneschopnosti na Slovensku

Podľa údajov Sociálnej poisťovne boli v uplynulom období najčastejšou príčinou dočasnej pracovnej neschopnosti choroby dýchacej sústavy. Napríklad, od januára do októbra tohto roka, ako aj v rovnakom období roka 2016, dominovali práve tieto ochorenia.

V roku 2015 evidovala Sociálna poisťovňa 257 688 práceneschopných z dôvodu chorôb dýchacej sústavy z celkového počtu 622 849, čo predstavovalo 41 % všetkých chorých. Oproti roku 2014 bol zaznamenaný nárast ochorení tohto typu, keďže vtedy Sociálna poisťovňa evidovala 223 727 práceneschopných.

Ďalšou významnou skupinou najbežnejších ochorení, ktoré viedli k PN, boli choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva. Sem patria predovšetkým problémy chrbtice a ochorenia kĺbov. Tieto ochorenia často trvali 43 až 91 dní, čo naznačuje ich chronický charakter a dlhodobý vplyv na pracovnú schopnosť.

Okrem chorôb dýchacej sústavy a pohybového aparátu, stúpol aj počet tých, ktorí skončili na PN pre rôzne poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčin mimo výkonu zamestnania. Za prvých desať mesiacov tohto roka to bolo celkom 52 826 poistencov, zatiaľ čo v rovnakom období roka 2015 ich Sociálna poisťovňa v tejto skupine zaznamenala 50 119. V roku 2015 ich bolo 58 721, kým v roku 2014 poisťovňa zaznamenala 57 093 práceneschopných poistencov.

Pľúcne chlamýdie ako častá príčina ochorení dýchacích ciest

Pľúcne chlamýdie sú baktérie, ktoré sú primárne pôvodcom komunitného zápalu pľúc. Až 60 % ľudí má proti týmto baktériám v krvi protilátky, čo znamená, že prekonali nimi vyvolanú infekciu pľúc. Okrem zápalu pľúc môže spôsobiť aj zápal hltanu či prínosových dutín.

Baktéria Chlamydophila pneumoniae, zastaralo aj Chlamydia pneumoniae či TWAR, patrí do čeľade Chlamydiaceae. Je to vnútrobunkový parazit, ktorý potrebuje hostiteľa, aby prežil. Táto baktéria primárne infikuje výstelku dýchacieho traktu a tiež iné bunky, ktoré vystielajú cievy, hladké svaly, ďalej niektoré bunky imunity alebo membránu vystielajúcu pľúcne mechúriky. Po jej napadnutí dochádza k vzniku zápalovej odpovede organizmu.

K prenosu ochorenia dochádza kvapôčkovou cestou alebo priamym kontaktom z človeka na človeka. Inkubačná doba trvá 3 - 4 týždne, čo je dlhšie ako pri väčšine respiračných infekcií. Prenos tejto baktérie je možný vďaka jej schopnosti prežiť v aerosóloch a vlhkom prostredí. Táto infekcia môže byť prítomná endemicky alebo vo forme epidémie a v komunitách sa vyskytuje až v 20 % prípadov.

Príznaky a komplikácie pľúcnych chlamýdií

Pľúcna chlamydióza sa prejavuje infekciou dýchacích ciest a väčšinou spôsobuje zápaly pľúc. Keď sa dostanú len „po priedušky“, hovoríme o bronchitíde. Môže sa objaviť aj ako komplikácia primárneho vírusového ochorenia dýchacích ciest - tento stav označujeme ako sekundárna infekcia chlamydophilou.

Chlamydophila pneumonie sa niekedy dáva do súvisu aj so vznikom chronickej obštrukčnej choroby pľúc, ktorá je okrem dlhotrvajúceho zápalu spojená s rozdutím pľúc. Postupne sa zhoršujú dýchacie pomery a výmena dýchacích plynov v pľúcach, teda kyslíka a oxidu uhličitého. Po prekonaní chlamýdiového pľúcneho ochorenia sa môže objaviť tzv. Reiterova choroba: naraz sa vyskytujúci zápal oka, kĺbu a močovej trubice. Pri ťažkom priebehu infekcie môže dôjsť k zápalu pohrudnice, ospalosti a zmenenému vnímaniu.

K rizikovej skupine obyvateľstva, ktorej môžu pľúcne chlamýdie spôsobiť vážnejšie komplikácie, patria ľudia s oslabenou imunitou. Aj preto sa pľúcna chlamydióza často vyskytuje v domovoch dôchodcov, kde u ľudí vo vyššom veku ide o nebezpečnejšie, niekedy aj fatálne ochorenie.

Popri pľúcnej chlamýdii existuje aj papagájová chlamýdia, ktorej pôvodcom je Chlamydophila psittaci. Toto ochorenie sa prejavuje tiež infekciou dolných dýchacích ciest, avšak na rozdiel od bežných pľúcnych chlamýdií sa na človeka prenáša z vtákov buď priamym kontaktom, alebo pri kontakte s ich perím a trusom. Chorobu nazývame tiež psitakóza.

Diagnostika a liečba pľúcnych chlamýdií

Diagnostika pľúcnych chlamýdií sa opiera o fyzikálny nález, anamnézu a ďalšie vyšetrenia. U pacienta môže byť prítomné zrýchlené dýchanie, horúčka a zvýšené prekrvenie hrtana. K priamemu dôkazu baktérie Chlamydophila pneumoniae je možné použiť PCR test. Vzorka sa odoberá výterom z hrdla alebo nosovej dutiny. K ďalším potrebným vyšetreniam patrí odber krvi a niekedy aj röntgenový snímok pľúc, CT či ďalšie zobrazovacie vyšetrenia.

Keďže sú chlamýdie baktérie, pomôžu na ne antibiotiká. Chlamydophila pneumoniae je citlivá na lieky doxycyklín a klaritromycín. Tieto antibiotiká sú teda prvou voľbou, ako poraziť pľúcne chlamýdie. Ako podporná symptomatická liečba sa podávajú lieky na zníženie horúčky a doplnky na podporu imunity. Liečbu nastavenú lekárom môžete doplniť o bylinnú terapiu, s ohľadom na konkrétne prejavy ochorenia. Pri pľúcnej chlamydióze môžete siahnuť po čaji z kvetu bazy, rumančeka, medovky, mäty, tymiánu, materinej dúšky, ale tiež yzopu či veroniky.

Vo všeobecnosti platí, že pri včas začatej liečbe je prognóza dobrá a pacient s miernymi príznakmi sa zotaví v priebehu 7 - 10 dní. Suchý kašeľ ale môže pretrvávať aj mesiace po infikovaní sa. Je dôležité poznamenať, že aj po prekonaní môže dôjsť k reinfekcii, teda sa ochorenie časom môže vyskytnúť opäť.

Endometrióza: Chronické ochorenie s vážnym dopadom na pracovný život

Predstava, že si každú pol hodinu musíte meniť vložku, alebo že nemôžete premýšľať kvôli neznesiteľnej bolesti, nie je príjemná, no niektoré ženy prežívajú tieto pocity pravidelne. Niet pochýb, že choroba zvaná endometrióza môže vážne škodiť kariérnemu rastu. Toto chronické ochorenie spôsobuje, že sliznica maternice prerastá von.

Endometrióza postihuje 1 z 10 žien, čo znamená, že je podobne častá, ako cukrovka alebo astma. Ženám, ktoré ňou trpia, rastú stavebné bunky sliznice maternice von z tela. Každý mesiac sa aj tieto bunky rozkladajú a krvácajú, až na to, že nie v anatomicky vhodnom prostredí. To spôsobuje neznesiteľnú bolesť, silnú menštruáciu a neplodnosť.

Podľa štúdie uverejnenej v oxfordskom odbornom časopise Human Reproduction trvá zvyčajne 7 rokov, kým sa endometrióza správne diagnostikuje. Ženy s touto poruchou sa často stretávajú s tvrdeniami, že ich symptómy sú „bežné“ a že majú len o niečo silnejšiu a bolestivejšiu menštruáciu. Zhluk buniek je na ultrazvuku veľmi ťažké identifikovať a nie všetci lekári sú o tejto chorobe riadne informovaní. Preto je toto ochorenie najčastejšie diagnostikované až medzi 25 a 35 rokom života.

Intenzita symptómov a fakt, že otvorená diskusia o menštruácii v práci je stále tabu, majú za následok, že mnoho žien nemôže pracovať efektívne, prípadne vôbec. Portál Endometriosis.net uvádza, že ženy s endometriózou vymeškajú až 20 pracovných dní ročne.

Príbehy žien s endometriózou a ich boj na pracovisku

Ešte pred získaním magisterského titulu mala Anaïs Koopmanová problém s prácou. Získala stáž v Londýne, kde mala pracovať v marketingovom tíme pre kozmetickú značku, no musela po šiestich týždňoch odísť. „Vyhorela som. Kvôli chorobe som príliš trpela,“ priznáva. Šla domov k rodičom na 6 mesiacov, aby si oddýchla. V tom čase Koopmanová krvácala každý deň už rok. „Krvácala som veľa. Priveľa. Niekedy som sa musela chodiť prebaliť každú pol hodinu… Je to také zlé, že kalíšok spolu so špeciálnymi menštruačnými nohavičkami nestačia,“ vysvetľuje.

Koopmanová mala odjakživa silnú menštruáciu. V puberte od bolesti omdlievala a občas zvracala. Po dlhšom čase ju v roku 2017 diagnostikovali s endometriózou. Mala 23 rokov a symptómy sa u nej prvýkrát prejavili pred šiestimi rokmi. „Bola som šokovaná, pretože som sa práve dozvedela, že mám neliečiteľnú chorobu. Zároveň sa mi uľavilo, že konečne viem, čo mi je.“ V júli 2019 podstúpila operáciu na odstránenie buniek a otvorene prehovorila o svojej chorobe. Nanešťastie pre Koopmanovú a iné ženy, ktoré trpia touto chorobou, operácia nie je dlhodobým riešením, keďže bunky dorastajú a rozširujú sa. Telu sa však po operácii aspoň na chvíľu uľaví.

Príčina endometriózy je neznáma a neexistuje na ňu liek. Operácie, hormonálna liečba, antikoncepcia a analgetiká symptómy len tlmia. Ženy sú preto v práci odsúdené na časté PN, musia požadovať flexibilnú pracovnú dobu alebo hľadať všemožné riešenia, ako sa čo najlepšie vysporiadať s bolesťou na pracovisku.

Pomoc v práci a finančné dôsledky

Helen McLaughlinová, ktorej symptómy začali v šestnástich, musela z práce odísť a pracovať menej. „Toto svinstvo mám v živote od roku 2011,“ tvrdí. Pred deviatimi rokmi si McLaughlinová musela vziať 9-mesačnú PN. V tej dobe pracovala ako manažérka klientov. „Práca pre mňa v tom čase nebola prioritou. Prioritou bolo prežitie.“ Jej vtedajší zamestnávateľ mal pre túto situáciu pochopenie, ale keď sa zamestnala o 4 roky neskôr v Londýne, nemala také šťastie. „Môj zamestnávateľ ma šikanoval a nechápal, v akej som situácii. Potrebovala som pracovať menej hodín denne, avšak bolo mi povedané, že práca proste musí byť hotová,“ vysvetľuje. „Rozplakala som sa v práci. Nikdy som predtým v práci neplakala.“

McLaughlinová dala výpoveď, nedokončila skúšku z účtovníctva a ocitla sa bez práce od mája do júla 2015. O pár rokov neskôr, v roku 2017, získala svoju súčasnú prácu finančnej správkyne v postprodukčnej spoločnosti. „Pracujem 4 dni v týždni. Je to to najlepšie rozhodnutie, aké som v živote urobila. Cítim sa sviežejšie, viem sa sústrediť… V piaty deň sa môžem venovať schôdzkam. Poskytuje mi to flexibilitu účtovníka, ktorú potrebujem, aby som prácu mohla skĺbiť so životom s chronickým ochorením,“ vysvetľuje. V roku 2018 sa jej konečne podarilo absolvovať skúšky z účtovníctva, ktorému sa teraz venuje s plnou kvalifikáciou.

McLaughlinová tiež vníma, ako ju endometrióza finančne ovplyvnila. „Pre práceneschopnosť, deväť mesiacov nezamestnanosti a štvordňový pracovný týždeň som nezarobila viac než 50 000 libier za rok (55 000 eur). To je vzhľadom na miestne životné štandardy veľmi málo.“ Endometrióza, v dôsledku vymeškanej práce, liečebných terapií a ceny liekov, stojí Britskú ekonomiku až 8,2 miliárd libier ročne a nevplýva teda len na finančnú situáciu jednotlivých žien.

Daniela Isa mala šťastie a našla si flexibilnú prácu. V roku 2018, kedy ju diagnostikovali, mala 24 rokov a už dva roky pracovala ako projektová koordinátorka pre veľký podnik v Paríži. Jeho zamestnanci môžu pracovať z domu, ak to uznajú za vhodné. „Panuje tu veľká dôvera a to je fajn,“ tvrdí. Posledné dva mesiace Isa užíva hormonálne lieky, ktoré výrazne zmiernili bolesti a krvácanie. „Pred začatím s hormónmi som väčšinou pracovala z domu, ale mala som pocit, že podvádzam, pretože som potajomky ležala paralyzovaná v posteli,“ vysvetľuje. Keď sa jej symptómy zhoršili v kancelárii, pomohla si fľašou s horúcou vodou. „Uvarím vodu v kanvici, naplním fľašu a položím si ju do lona keď si sadnem. Ľudia si myslia, že je to sranda a ja tvrdím, že je to preto, lebo mi je chladno.“

Ako diskutovať o chronickom ochorení na pracovisku

Aj keď sa Isa niektorým kolegom zverila, otvorene hovoriť o endometrióze v práci nie je jednoduché. Vysvetľovať šéfovi alebo kolegom, že máte chronické ochorenie, ktoré ovplyvňuje vaše reprodukčné orgány, môže byť zložité, a zamestnávatelia neberú vždy ohľad na zdravotné potreby svojich zamestnancov. Je dôležité nájsť dôveryhodnú a empatickú osobu, ktorej sa zveríte a vysvetlíte, ako vás toto ochorenie ovplyvňuje. Ak je to možné, požadujte tiež flexibilnú pracovnú dobu.

V roku 2018 sa Koopmanová zamestnala v Parížskom rádiu, kde pracovala na rannom programe od 6:00 do 9:00. Napriek tomu, že hovorila o svojom ochorení otvorene, nestretla sa s veľkou dávkou empatie. „Nikdy som nevymeškala ani jeden prenos. Keď som mala bolesti a musela som v programe ľudí vítať do nového dňa, kolega, ktorý so mnou pracoval, ma požiadal, aby som bola žoviálnejšia. Žiadala som ho, aby mal pre mňa viac pochopenia, ale nedostalo sa mi ho,“ dodáva smutne. „Boli to všetko muži. V dni, kedy som sa cítila hrozne, sa to snažili dokonca použiť proti mne. Tvrdili, že len preto, že sa cítim zle, nemôžem odísť z práce skôr.“

Z rádia odišla krátko pred operáciou v júli 2019, po ktorej skúsila ešte dve ďalšie zamestnania, než sa na jar 2020 rozhodla stať živnostníčkou. Momentálne pracuje ako manažérka obsahu pre značku menštruačnej spodnej bielizne a založila si vlastnú TV stanicu, kde plánuje vysielať obsah týkajúci sa ženského zdravia. „Začala som dostávať pracovné ponuky vďaka tomu, že otvorene hovorím o endometrióze,“ vysvetľuje.

McLaughlinovej sa tiež podarilo prelomiť ľady v práci a prehovoriť o svojom ochorení so zamestnávateľmi. „Vždy som bola otvorená, poviem o tom komukoľvek,“ tvrdí. V roku 2015 sa stala dobrovoľníčkou pre nadáciu Endometriosis UK a na túto skúsenosť je vo svojom CV veľmi hrdá. „Je potom jednoduchšie tému otvoriť,“ dodáva. „Pracujem tvrdo a nikdy nič neberiem ako samozrejmosť. Myslím, že je dôležité zamestnávať ženy s endometriózou…“

Bez lieku musia ženy ako Koopmanová, McLaughlinová a Isa nájsť spôsob, akým sa vyrovnať s endometriózou na pracovisku. Veľmi dobre si uvedomujú, aké je to pre nich a pre ženy po celom svete ťažké. „Musíte mať obrovské šťastie, aby ste získali prácu, mali okolo seba priateľov a ľudí, ktorí vám rozumejú a pomôžu vám vyrovnať sa s týmto ochorením,“ vysvetľuje Koopmanová. Vníma žitie s endometriózou ako neustále budovanie sily.

Choroby z povolania: Definícia, štatistika a práva zamestnancov

Choroby z povolania sú ochorenia, ktoré vznikajú v priamej súvislosti s výkonom práce alebo pracovnými podmienkami, ktorým je zamestnanec vystavený. Oficiálny zoznam chorôb z povolania sa nachádza v prílohe č. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. Vznikajú však aj kvôli dlhodobému preťaženiu organizmu, ako napr. chronickému preťaženiu pohybového aparátu pri fyzicky náročnej práci. Faktorom vzniku choroby z povolania môže byť aj dlhodobá monotónna práca, ktorá vedie k svalovým a šľachovým problémom. Z oblasti psychosociálnych faktorov vznikajú choroby z povolania následkom stresu, vysokých pracovných nárokov alebo zlej organizácie práce. Niektoré zamestnania sú viac ohrozené chorobami z povolania kvôli špecifickým pracovným podmienkam a rizikovým faktorom, ktorým sú zamestnanci vystavení.

Štatistiky chorôb z povolania na Slovensku

V Slovenskej republike bolo hlásených od roku 2000 do roku 2015 spolu 7 529 chorôb z povolania. V roku 2023 vykonávalo v SR rizikovú prácu 96 418 zamestnancov (z toho 22 411 žien). Najväčší podiel na prešetrovaných podozreniach na profesionálne ochorenia mali tradične choroby z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín, ale aj podozrenia na profesionálne prenosné choroby, t. j. najmä ochorenie COVID-19 u zamestnancov zdravotníckych povolaní.

V roku 2023 boli najčastejšie chorobou z povolania postihnutí pracujúci medzi 50. - 59. rokom života.

Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností bol najvyšší výskyt chorôb z povolania v odvetví priemyselná výroba - 172 hlásených chorôb z povolania (38,2 % uznaných chorôb z povolania) a v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc - 149 hlásených chorôb z povolania (33,1 % uznaných chorôb z povolania).

Podľa sídla organizácie, kde choroba z povolania vznikla, bol najvyšší počet chorôb z povolania v roku 2023 hlásený v Košickom kraji - 160 chorôb z povolania (35,6 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania). V Banskobystrickom kraji bolo hlásených 107 chorôb z povolania (23,8 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania). V Žilinskom kraji bolo hlásených 50 chorôb z povolania (11,1 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania); rovnako v Trenčianskom kraji bolo hlásených 50 chorôb z povolania (11,1 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania). V Bratislavskom kraji bolo hlásených 29 chorôb z povolania (6,4 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania), v Trnavskom kraji 27 chorôb z povolania (6,0 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania) a v Prešovskom kraji bolo hlásených 18 chorôb z povolania (4,0 % zo všetkých uznaných chorôb z povolania).

Príznaky chorôb z povolania

Príznaky choroby z povolania sa líšia v závislosti od povahy ochorenia a rizikových faktorov, ktorým je zamestnanec vystavený. Môžu zahŕňať:

• Problémy s dýchacím systémom (napr. kašeľ, dýchavičnosť, bolesť na hrudi).
• Poškodenie kože (napr. svrbenie, začervenanie alebo suchú pokožku, prípadne vyrážky).
• Bolesť pohybového aparátu (napr. bolesť chrbta, kĺbov alebo svalov).
• Nervové a cievne príznaky (napr. mravčenie, necitlivosť, slabosť alebo poruchy prekrvenia).
• Príznaky infekčných chorôb (napr. horúčka, únava, bolesti tela, ktoré súvisia s expozíciou patogénom na pracovisku).
• Iné špecifické príznaky, napr. strata sluchu (najmä v hlučnom prostredí), závraty alebo migrény.

Diagnostika a uznanie choroby z povolania

Ak máte podozrenie, že trpíte chorobou z povolania, je dôležité postupovať systematicky, aby ste zabezpečili správnu diagnostiku, uznanie choroby a nárok na prípadné odškodnenie. V prvom rade treba identifikovať príznaky a ich spojenie s prácou.

Uznanie choroby z povolania je proces, ktorý zahŕňa posúdenie zdravotného stavu zamestnanca a pracovných podmienok a je potrebný na oficiálne uznanie choroby ako choroby z povolania a na uplatnenie nárokov na odškodnenie.

1. Návšteva všeobecného lekára: Pri podozrení na chorobu z povolania je potrebné v prvom rade navštíviť všeobecného lekára a povedať mu o svojich príznakoch a pracovných podmienkach.
2. Odoslanie k špecialistovi: Lekár posúdi, či by mohlo ísť o chorobu z povolania a odošle vás k špecialistovi na pracovné lekárstvo.
3. Analýza zdravotného stavu a pracovných podmienok: Tento odborník zanalyzuje vašu zdravotnú históriu, vykoná podrobné vyšetrenie a posúdi, či sú vaše príznaky spôsobené vašou prácou. Vykoná špecifické testy, kde posudzuje typ pracovnej činnosti, dĺžku expozície rizikovým faktorom a zhodnosť príznakov s uznávaným zoznamom chorôb z povolania.
4. Informovanie zamestnávateľa: Zamestnávateľa je potrebné informovať o zdravotných problémoch a požiadať ho o záznam v súvislosti s rizikovými faktormi na vašom pracovisku.
5. Šetrenie regionálnym úradom verejného zdravotníctva: Úrad preskúma dokumentáciu od lekára, zanalyzuje pracovné podmienky a rizikové faktory na pracovisku a ak je to potrebné, skonzultuje zistenia alebo si vyžiada dodatočné informácie od zamestnávateľa.
6. Rozhodnutie o uznaní/neuznaní: Na základe výsledkov šetrenia vydá rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní choroby z povolania. Ak regionálny úrad verejného zdravotníctva chorobu neuzná, máte možnosť podať odvolanie.

Právo na odškodnenie a ochranu zamestnancov

Právo na odškodnenie má zamestnanec podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v aktuálnom znení. Ide o náhradu za stratu zárobku (pri obmedzení schopnosti vykonávať doterajšiu prácu), pričom pri trvalých následkoch ide o jednorazové odškodnenie za poškodenie zdravia. Ak zdravotný stav zamestnanca obmedzuje jeho bežný život, ide o náhradu za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie. Zamestnanec má taktiež nárok na úhradu liečebných nákladov, ktoré sú spojené s diagnostikou a liečbou choroby z povolania.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať svoju pôvodnú prácu, má právo na pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu, pričom náklady na tieto služby hradí zamestnávateľ alebo príslušná inštitúcia sociálneho poistenia. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi také pracovné podmienky, ktoré neohrozujú jeho zdravotný stav. Ak to nie je možné, zamestnanec má právo na preradenie na iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho zdravotnému stavu, s rovnakou alebo porovnateľnou mzdou. Zamestnávateľ pritom nesmie dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, že mu bola diagnostikovaná choroba z povolania. Ak mu choroba z povolania spôsobí zníženie pracovnej schopnosti o viac ako 40 %, má nárok na invalidný dôchodok. Výška dôchodku závisí od miery zníženia schopnosti pracovať.

Prevencia chorôb z povolania

V prvom rade je potrebné poznamenať, že zamestnávateľ je povinný predchádzať chorobám z povolania, a to najmä prijatím opatrení na ochranu zdravia zamestnancov a zlepšením pracovných podmienok. Túto povinnosť mu ukladá zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v aktuálnom znení.

Na to, aby zamestnávateľ vedel predchádzať chorobám z povolania je potrebné, aby na pracovisku identifikoval pracovné riziká (napr. fyzikálne, chemické, biologické či ergonomické) a škodlivé faktory a pravidelne vykonával ich hodnotenia. V nadväznosti na to potom zabezpečil ochranné opatrenia na zlepšenie pracovného prostredia (napr. vetranie, zníženie hluku, zlepšenie osvetlenia).

Zamestnávateľ je tiež povinný zaviesť také organizačné opatrenia, ktoré skrátia čas expozície rizikovým faktorom (napr. zaviesť prestávky alebo rotáciu pracovníkov) a zabezpečiť vhodný rozvrh práce. Dôležité je tiež vzdelávanie a školenie zamestnancov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, kedy sú zamestnanci informovaní a poučení o rizikách spojených s ich pracovnou činnosťou a v prípade používania ochranných pomôcok realizácia nacvičiť ich správne používanie. Potrebná je aj osveta v súvislosti so zvyšovaním povedomia o prevencii chorôb z povolania a podpora zdravého životného štýlu zamestnancov.

Pracovné prostredie by malo byť prispôsobené potrebám zamestnancov (napr. výška pracovných stolov, nastaviteľné stoličky), aby nedochádzalo k fyzickému preťaženiu a zároveň by mali byť zavedené pravidelné prestávky. Nie je to všetko však iba o fyzickom zdraví. Dôležitá je aj podpora psychického zdravia formou prevencie stresu na pracovisku, napr. prostredníctvom efektívneho riadenia a komunikácie.

Všetci zamestnanci totiž majú právo na pracovné prostredie, v ktorom sú riziká ohrozujúce ich zdravie a bezpečnosť riadne kontrolované.

tags: #aku #chorobu #praceneschopnost