Mentálne postihnutie: definícia, stupne, príčiny a prístup

Mentálne postihnutie, známe aj ako mentálna retardácia, je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje intelektuálne schopnosti a schopnosť adaptácie jednotlivca. Pochádza z latinských slov „mens“ (myseľ, rozum) a „retardatió“ (oneskorenie), čo presne vystihuje jeho vývinový aspekt. Je dôležité si uvedomiť, že mentálne postihnutie nie je choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká počas vývinu jedinca a je sprevádzaný poruchami adaptácie. Inakosť mentálne postihnutého človeka nespočíva v horšom životnom prežívaní; na jednej strane sa dá hovoriť o oslabenosti niektorých schopností, na druhej strane títo ľudia môžu mať nadpriemerne vyvinuté iné kvality.

Napriek tomu, že sa v minulosti používali dehonestujúce a stigmatizujúce pojmy, dnes sa kladie dôraz na pochopenie a akceptáciu ľudí s mentálnym postihnutím ako plnohodnotných členov spoločnosti. V roku 2009 bola dokonca spustená kampaň za ukončenie používania slova "retard", aby sa zvýšilo povedomie o škodlivých účinkoch tohto slova.

Definícia a charakteristiky mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia sa definuje ako zastavenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Táto porucha sa prejavuje počas vývinovej periódy a charakterizuje ju poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie, ako sú poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne schopnosti. Druhou hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie je znížená schopnosť adaptácie, čo znamená nižšiu schopnosť orientácie v životnom prostredí a samostatného konania na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy.

Intelektová schopnosť sa meria štandardizovanými inteligenčnými testami, ktorých výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Je však dôležité chápať tieto číselné hodnoty len orientačne, pretože vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností a stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, aký je to človek - aké má potreby alebo túžby.

Príčiny vzniku mentálneho postihnutia

Príčiny vzniku mentálneho postihnutia sú rôznorodé a môžu sa kombinovať. Odborníci ich zvyčajne delia do troch hlavných kategórií:

• Endogénne faktory: Tieto vrodené príčiny sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky. Patria sem napríklad chromozómové aberácie (napr. Downov syndróm), ktoré vznikajú náhodne v čase počatia, alebo dedičné faktory pochádzajúce od predkov.
• Exogénne faktory: Ide o rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod počas tehotenstva (prenatálne obdobie). Patria sem napríklad infekčné choroby matky (toxoplazmóza, rubeola), poškodenie plodu počas pôrodu, nedostatok kyslíka alebo užívanie škodlivých látok. Poškodenie mozgu po narodení, napríklad v dôsledku úrazu, infekcie (meningitída) alebo iných ochorení, môže tiež viesť k mentálnemu postihnutiu.
• Sociálne faktory: V niektorých prípadoch môže zaostávanie v mentálnom vývine vzniknúť v dôsledku zanedbávania zo strany sociálneho prostredia, najmä rodiny. Nedostatočné, dlhodobo nevhodné sociálne, výchovné a kultúrne podmienky môžu negatívne ovplyvniť vývin dieťaťa.

Stupne mentálneho postihnutia

Podľa 10. revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb spracovanej Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) sa mentálne postihnutie rozdeľuje do niekoľkých stupňov podľa závažnosti a IQ:

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-69): Toto je najľahší stupeň postihnutia. V ranom detstve sú problémy menej zjavné, ale v školskom veku sú rozdiely výraznejšie. Jedinci s ľahkou mentálnou retardáciou sa môžu naučiť sebaobslužným činnostiam, osvojiť si základné pracovné zručnosti a dosiahnuť určitú mieru nezávislosti v dospelosti.
• Stredne ťažká mentálna retardácia (IQ 35-49): Postihnutie zodpovedá mentálnemu veku 6-9 rokov. V tomto prípade je oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Jedinci si dokážu osvojiť základy samoobsluhy a jednoduché pracovné zručnosti pod vedením. Môžu sa naučiť dorozumievať sa rečou, aj keď ich slovná zásoba a gramatika sú obmedzené. Samostatný život je pre nich zriedkavý.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34): Tento typ zodpovedá mentálnemu veku 3-6 rokov a je často zjavný už pri narodení. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Môžu sa pridružiť aj iné postihnutia. Jedinci sa naučia len pár slov a ich myslenie je veľmi obmedzené. Pri kvalitnej starostlivosti sa dajú rozvinúť aspoň základné schopnosti.
• Hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20): Ide o najťažšie postihnutie, pri ktorom človek nedosiahne mentálny vek viac ako 3 roky. Jedinci sú často imobilní, neovládajú reč, nedokážu jasne prejaviť city a vyžadujú neustálu pomoc a starostlivosť.

Edukácia a prístup k osobám s mentálnym postihnutím

Edukácia osôb s mentálnym postihnutím závisí od stupňa a druhu postihnutia. Cieľom je rozvoj ich schopností a čo najlepšie začlenenie do spoločnosti. Vzdelávanie prebieha buď v špeciálnych školách, špeciálnych triedach v bežných školách, alebo formou školskej integrácie v bežných školách, ak sú vytvorené primerané podmienky.

Pri vzdelávaní je kľúčové nastavenie individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) podľa konkrétneho stupňa mentálneho postihnutia (Variant A, B, alebo C). Ukončením základnej školy získavajú primárne vzdelanie, ale nemôžu pokračovať v bežných stredných školách. Môžu však pokračovať v špeciálnych odborných učilištiach alebo praktických školách, ktoré poskytujú prípravu na nenáročné pracovné činnosti a život.

Je dôležité pristupovať k ľuďom s mentálnym postihnutím individuálne, s citlivosťou a pochopením. Každý človek je jedinečný, má svoje silné stránky, emócie a túžby. Poskytnutie podpory, ktorá im umožní sebarealizáciu a začlenenie do spoločnosti, je kľúčové.

Na Slovensku pôsobí viacero organizácií, ktoré sa venujú pomoci a podpore deťom a dospelým s mentálnym postihnutím a ich rodinám. Tieto organizácie poskytujú odborné poradenstvo, rehabilitačné služby a sociálnu podporu.

Dôležité je tiež uvedomiť si, že autizmus a mentálna retardácia sú odlišné diagnózy, aj keď sa môžu vyskytovať súčasne. Autizmus sa prejavuje najmä problémami v sociálnej interakcii a komunikácii.

Ľudia s mentálnym postihnutím sú výnimočné bytosti plné potenciálu, citov a emócií. Sú nám priateľmi, partnermi a plnohodnotnými členmi našej spoločnosti. Akceptovaním ich individuálnych charakteristík a poskytnutím potrebnej podpory im umožníme viesť zmysluplný a naplnený život.

tags: #pojem #stredne #mentalne #postihnutie