Sociálny typ postavy v literatúre a psychológii

Literárna postava je základným stavebným kameňom literárneho diela. Prostredníctvom nej autor vyjadruje svoje myšlienky, názory a pocity, a zároveň reflektuje spoločenské javy a medziľudské vzťahy. Medzi rôznymi typmi literárnych postáv zaujíma významné miesto sociálny typ postavy. V tomto článku sa pozrieme na jeho charakteristiku, prejavy a rôzne uhly pohľadu, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť tento typ osobnosti.

Definícia sociálneho typu postavy

Sociálny typ postavy je literárna postava, ktorá stelesňuje výrazné znaky niektorej časti národného spoločenstva a tieto znaky sa stávajú jej živým symbolom. Je to postava, ktorá reprezentuje určitú sociálnu vrstvu alebo skupinu a nesie typické vlastnosti, názory a správanie pre túto skupinu charakteristické. Postava sociálneho typu je nositeľom typických vlastností svojej sociálnej vrstvy.

Na rozdiel od charakterového typu postavy, kde dominuje jedna výrazná charakterová črta, sociálny typ postavy má viaceré vonkajšie aj vnútorné vlastnosti, ktoré sú typické pre danú spoločenskú skupinu, na ktorú autor upriamil svoju pozornosť. Dôležité je, že postava je spätá so svojím sociálnym prostredím a jej konanie je ovplyvnené normami, hodnotami a očakávaniami tejto skupiny.

Hlavné znaky sociálneho románu

Sociálny román je literárny žáner, ktorý zobrazuje spoločnosť, myslenie a konanie postáv v závislosti od sociálnych skupín. Autori sociálnych románov dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktorá sa označuje ako sociálny typ.

Medzi hlavné znaky sociálneho románu patria:

• Zobrazenie spoločnosti: Sociálny román sa zameriava na zobrazenie spoločnosti, jej štruktúry, problémov a konfliktov.
• Sociálne prostredie: Dôraz sa kladie na sociálne prostredie, v ktorom postavy žijú a ktoré ich ovplyvňuje.
• Sociálne problémy: Román sa zaoberá sociálnymi problémami, ako sú chudoba, nerovnosť, vykorisťovanie, útlak a nespravodlivosť.
• Sociálne vzťahy: Zobrazujú sa sociálne vzťahy medzi postavami, ktoré sú ovplyvnené ich sociálnym postavením a spoločenskými normami.
• Kritika spoločnosti: Sociálny román často kritizuje spoločnosť a jej nedostatky, pričom poukazuje na potrebu sociálnych zmien.
• Sociálny typ postavy: Vytvárajú sa sociálne typy postáv, ktoré reprezentujú určité sociálne skupiny a ich charakteristické vlastnosti.

Vývoj sociálneho románu

Sociálny román sa vyvinul v 19. storočí ako reakcia na spoločenské zmeny spôsobené priemyselnou revolúciou a rozvojom kapitalizmu. Autori sa snažili realisticky zobraziť život ľudí v rôznych spoločenských vrstvách, pričom poukazovali na sociálne problémy a nespravodlivosť.

Narastajúca miera industrializácie, rýchlo sa šíriace myšlienky liberalizmu, ale i nacionalizmu, rozmach technických i prírodných vied, vznikajúce nové národné štáty a zjednocovanie krajín ako Taliansko a Nemecko, objavy prvých organizovaných politických strán, stráca pôdu pod nohami absolutistická monarchia. Dochádza k populačnej explózii, veľkej migrácii obyvateľstva, najmä do Ameriky, vzniku kapitalistickej spoločnosti, túžbe po moci a peniazoch, triednym rozdielom a sociálnym problémom, vzniku robotníckej triedy. Rozvoj priemyslu a prírodných vied našiel ohlas vo filozofii pozitivizmu, ktorej zakladateľ August Comte považuje za skutočné to, čo je možné zachytiť zmyslami, pochopiť rozumom a overiť si praxou. S tým súvisia aj Darwinizmus a racionalizmus.

Sociálny typ postavy v slovenskej literatúre

Slovenská literatúra ponúka bohatú galériu sociálnych typov postáv, ktoré verne zobrazujú rôzne vrstvy slovenskej spoločnosti v priebehu dejín.

Martin Kukučín (1860-1928) - slovenský realizmus

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil v rodine slobodných sedliakov v dedine Jaseňová na Orave. Po absolvovaní učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom pôsobil niekoľko rokov ako učiteľ. Neskôr študoval medicínu v Prahe, kde sa zoznámil s darwinizmom, tolstojizmom a ruskou realistickou literatúrou. Dlžoby za štúdium ho donútili prijať miesto lekára na ostrove Brač, kde sa oženil a s manželkou odišiel do Južnej Ameriky. Pôsobil medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Chile až do roku 1922.

Román Dom v stráni

Kukučín v tomto románe zachytil rozmanité prostredia, postavy z ľudu, zvyky a tance. Zobrazil dobré vlastnosti statkárov i sedliakov, ich pracovitosť. Smrť Mateho Beraca v zime symbolizuje pominuteľnosť všetkých starostí, radostí a životných perspektív, ako aj zánik patriarchálneho zriadenia. Hlavná myšlienka románu spočíva v rozpore medzi težarmi (statkármi, zemianstvom) a sedliakmi. Kukučín tu podal pre neho netypický záver - nie je harmonický.

• Sedliactvo: Predstavuje ho rodina Mate Beraca, kde je ukázaný rozklad ich myslenia. Mladšia generácia sedliakov je zhýčkaná a už nechce tvrdo pracovať na poli.
• Mate Berac: Klasický sedliak, silno pripútaný k pôde, pretože v nej vidí jedinú obživu. Je to zidealizovaná postava, má všetky znaky kladného hrdinu. Vyznačuje sa múdrosťou, je hlava rodiny, tvrdo dodržiava tradície a nevie pochopiť mladú generáciu, že odchádza za prácou do mesta. Je presvedčený, že medzi ľuďmi sa nedajú zotrieť spoločenské rozdiely. Tvrdí, že každý človek si má nájsť seberovného: „Nie sme rovnakí, ani nebudeme. Boh dal, že sú mocní, ktorí rozkazujú a sú nízki, ktorí poslúchajú." Nesúhlasí so vzťahom svojej dcéry s Nikom Dubčičom. Celá rodina si ho váži pre múdrosť a otvorenosť.
• Niko Dubčič: Mladý statkár, syn šory Anzuly. Zaujíma sa o jednoduchý ľud, ale neskôr pochopí, že nie je možné zobrať ženu z nižšej spoločenskej vrstvy a berie si za ženu statkárku Doricu.
• Katica Beracová: Najmladšia a najmilšia dcéra Mate Beraca. Je roztopašná, samopašná, márnivá. V láske k Nikovi vidí možnosť, ako preniknúť do sveta pánov. Oplýva závisťou a hnevom, čo ju vedie k nešťastiu.

Dej románu je rozdelený do štyroch častí:

1. Vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou.
2. Katino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa sedliactvu.
3. Nikov rozchod s Katicou.
4. Smrť Mateho Beraca, ktorá tvorí symbolický epilóg.

Časové rozpätie deja sa zhoduje so striedaním ročných období. Jazyk diela obsahuje srbsko-chorvátske výrazy, veľmi veľa talianskych a francúzskych slov, ako aj nárečové slová.

Aduš Domanický a Ondrej Tráva z poviedky Keď báčik z Chochoľova umrie

Aduš Domanický predstavuje typického zemana, ktorý žije z dedičstva svojich predkov a nie je schopný prispôsobiť sa novým ekonomickým podmienkam. Ondrej Tráva je naopak príkladom podnikavého a ambiciózneho človeka, ktorý sa snaží presadiť v novom kapitalistickom prostredí. Tieto postavy reprezentujú dva odlišné prístupy k životu a spoločenským zmenám.

Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak

V románe Jozef Mak zobrazil psychiku prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie. Jozef Mak je symbolom obyčajného človeka, ktorý trpí a pasívne prijíma svoj osud. Dielo "Jozef Mak" je psychologický román, ktorý zobrazuje boj človeka s osudom. Jozef Mak, "človek milión", predstavuje obyčajného človeka, ktorý prežije všetko navzdory osudu.

• Jozef Mak: Jednoduchý človek, ktorý mal už od narodenia smutný a ťažký život. Narodil sa ako nemanželské dieťa, celý život sa musel prebíjať životom, avšak svoj osud prijímal pasívne a nesnažil sa ho zmeniť k lepšiemu.
• Jano Mak: Jozefov nevlastný brat, ktorý sa o Joža staral. Jozef ho spočiatku mal rád, ale postupne sa prejavila Janova nedobrá povaha - bol bitkár, často Joža bíjaval, často sa bil aj s ostatnými ľuďmi, neskôr často pil, stále Jožovi vyhadzoval na oči, že je nemanželské dieťa a že nemá právo na rodičovský dom.
• Eva Makovka: Janova a Jozefova matka.
• Gregor Biaľoš: Jozefov otec, dobrý človek, pracovali spolu s Jozefom v hore ako drevorubači.
• Maruša Meľošovie: Dcéra Jozefovej krstnej matky Hany. Jozef bol do nej zaľúbený a plánoval si s ňou spoločnú budúcnosť. Maruša mu svoju lásku opätovala, avšak keď Jozef odišiel na vojnu, Maruša sa vydala za Jozefovho brata Jana. S ním nemá ľahký život a preto prepadá alkoholu.
• Jula Petrisková: Jožova žena. Hoci si ju Jožo vzal len zo súcitu, ona ho veľmi ľúbila a Jozef bol zmyslom jej života. Jula bola ku každému dobrá a každému pomáhala. Bola skromná, pracovitá, hoci mala chorú ruku.

Milo Urban: Živý bič

Jeho román Živý bič je sociálno-expresionistický román, ktorý zobrazuje vzburu dedinského ľudu proti vojne a vrchnosti. Román zobrazuje živelnú vzburu dedinského kolektívu proti vojne a vrchnosti. Využívajú sa silné emócie, vnútorné monológy a lyrizácia slovesného prejavu.

• Notár Okolický: Je typickým predstaviteľom mocenského aparátu v slovenskej dedine počas 1. svetovej vojny. Uvedomuje si svoje postavenie a zneužíva ho na uspokojovanie svojich osobných potrieb, čoho dôkazom je znásilnenie Evy. Táto postava symbolizuje morálny úpadok a korupciu v spoločnosti.

Peter Jilemnický: Chlieb a Pisár Gráč

V románe Chlieb reaguje na pálčivé spoločenské a sociálne problémy poprevratového dedinského života. Jeho román Pisár Gráč je experimentálnym dielom, ktoré kombinuje expresionizmus, existencializmus a impresionizmus.

Sociálny typ postavy vo svetovej literatúre

Honoré de Balzac (1799 ~ 1850) - realizmus

Honoré de Balzac pochádzal z dedinskej rodiny. Otec zbohatol počas Francúzskej revolúcie ako vojenský zásobovateľ. Vyštudoval právo, ale venoval sa písaniu poviedok a románov. Aby bol nezávislý, kúpil si tlačiareň a chcel vydávať klasikov, no nedarilo sa mu. Ženy zohrávali dôležitú úlohu v jeho živote. Niekoľko mesiacov pred smrťou sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou, s ktorou sa poznal skoro 20 rokov. Avšak práca a dlžoby mu podlomili zdravie.

Ľudská komédia

Jeho rozsiahly cyklus románov Ľudská komédia zobrazuje francúzsku spoločnosť v 19. storočí. Dielo je prierezom spoločnosti od najnižších vrstiev po najvyššie. Balzac vytvoril cyklus asi sto románov, ktorý zobrazuje život Francúzska v období ponapoleonskom až do polovice 19. storočia. Majstrovsky vystihol psychológiu najmä ženských postáv alebo ľudí posadnutých nejakou vášňou.

Otec Goriot

Román Otec Goriot je obrazom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti a osudov ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti. Dej sa odohráva v penzióne pani Vauquerovej, ktorý je symbolom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti (od šľachty cez buržoáziu až k zločincovi). Čím vyššie otec Goriot postupuje v budove penziónu, tým je chudobnejší, tým nižšie sa sociálne zaradí. Posledná veta románu: „A teraz uvidíme, kto z koho."

Osudy postáv sa odohrávajú v penzióne vdovy Vauguerovej. Otec Goriot zomiera za prítomnosti cudzích ľudí. Pochovaný je na trovy študentov. Dcéry na pohreb pošlú koč so služobníctvom. Otec Goriot na smrteľnej posteli hovorí: „Človek musí umierať, aby spoznal, čo sú detí." Vautrén plánuje odísť do Ameriky, kde chce zbohatnúť na obchode s otrokmi.

Émile Zola: Germinal a Nana

Predstaviteľ naturalizmu, ktorý sa snažil vedecky analyzovať spoločnosť a jej problémy. Jeho romány Germinal a Nana zobrazujú život robotníkov a prostitútok.

Charles Dickens: Oliver Twist a David Copperfield

Jeho romány Oliver Twist a David Copperfield zobrazujú život v Anglicku v 19. storočí, pričom poukazujú na chudobu, sociálnu nespravodlivosť a pokrytectvo spoločnosti. Dickens sa vo svojich dielach venoval problematike výchovy detí. Jeho diela často obsahujú autobiografické črty, rozprávkové črty (šťastný koniec, mystické postavy) a láskavý humor.

Oliver Twist je sociálny román, obžaloba anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach.

Lev Nikolajevič Tolstoj: Vojna a mier a Anna Karenina

Jeho romány Vojna a mier a Anna Karenina zobrazujú ruskú spoločnosť v 19. storočí, pričom sa zaoberajú sociálnymi, politickými a morálnymi problémami.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest a Bratia Karamazovci

Jeho romány Zločin a trest a Bratia Karamazovci sa zaoberajú psychologickými a morálnymi dôsledkami sociálnych problémov a nespravodlivosti. Dielo "Zločin a trest" je považované za zakladateľské dielo psychologického románu. Hlavnou témou je vnútorný svet postáv, pričom autor sa zaoberá príčinami konania postáv a ich morálnymi dilemami.

Expresionizmus a existencializmus v sociálnom románe

V slovenskej literatúre sa v sociálnom románe často využívajú prvky expresionizmu a existencializmu.

Expresionizmus

Snaží sa zobraziť realitu cez silné emócie. V sociálnom románe sa expresionizmus prejavuje v zobrazení extrémnych situácií, silných vášní a vnútorných konfliktov postáv.

Existencializmus

Zaoberá sa problémami bytia, existencie človeka, najmä jeho pocitmi, psychologickými reakciami na podnety zvonku. V sociálnom románe sa existencializmus prejavuje v zobrazení pocitov beznádeje, úzkosti, strachu a v prežívaní hraničných situácií medzi životom a smrťou.

Sociálny vs. Psychologický román

Sociálny román zobrazuje spoločnosť, myslenie a konanie postáv v závislosti od sociálnych skupín. Tvorbou sociálnych románov autori dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktorá sa označuje ako sociálny typ. Sociálny typ postavy stelesňuje výrazné znaky niektorej časti národného spoločenstva, znaky sa stali jeho živým symbolom, stelesňuje obyvateľstvo. Sociálne rozdiely medzi postavami sa zvýraznili v socialistickom realizme, kde každý robotník musel byť kladnou postavou a napríklad bohatší gazda či fabrikant bol záškodník a vykorisťovateľ.

Sociálny román sa zameriava na vplyvy spoločenských okolností na myslenie a konanie postáv. Postavy sú teda ovplyvňované spoločenskou situáciou a tým, čo sa momentálne deje vo svete. Na druhej strane, psychologický román sa zameriava na vnútorný svet postáv, ich motivácie, myšlienky a pocity, ktoré formujú ich konanie.

Typológia literárnych postáv: Sociálny, charakterový a idealizovaný typ

V literárnych dielach sa stretávame s rôznymi typmi postáv, ktoré plnia odlišné funkcie a prispievajú k celkovému vyzneniu príbehu.

Sociálny typ osobnosti v psychológii

V psychológii sa sociálny typ osobnosti definuje ako človek, ktorý má skvelé komunikačné schopnosti, stará sa o ostatných a iní mu dôverujú. Tento typ osobnosti sa vidí ako pomáhajúci a vzbudzujúci dôveru. Študuje diela z psychológie, číta sociologické články a životopisy známych vedcov a učiteľov. Pomáha v škole pri doučovaní spolužiakov, vysvetľuje kamarátom učivo a dokáže poradiť druhým pri rozhodovaní.

Hollandova typológia osobnosti a sociálny typ

V roku 1960 John Holland začal využívať metódu RIASEC na predpovedanie vhodného zamestnania. Táto metóda rozdeľuje osobnosti do šiestich typov, pričom každý typ má svoje charakteristické črty. Sociálny typ je jedným z týchto typov a vyznačuje sa predovšetkým silnými interpersonálnymi zručnosťami a túžbou pomáhať druhým.

Charakteristiky sociálneho typu

Sociálny typ osobnosti je charakteristický týmito vlastnosťami:

• Komunikatívnosť: Ľudia s týmto typom osobnosti majú skvelé komunikačné schopnosti a dokážu efektívne komunikovať s rôznymi ľuďmi.
• Empatia: Sú schopní vcítiť sa do pocitov druhých a prejavovať im porozumenie.
• Ochota pomáhať: Radi pomáhajú druhým a snažia sa im uľahčiť život.
• Dôveryhodnosť: Iní im dôverujú a často sa na nich obracajú s prosbou o radu alebo pomoc.
• Sociálna inteligencia: Majú vysokú úroveň sociálnej inteligencie, čo im umožňuje efektívne sa orientovať v sociálnych situáciách.

Príklady povolaní pre sociálny typ

Sociálny typ osobnosti sa dobre uplatní v povolaniach, ktoré vyžadujú interakciu s ľuďmi a pomoc druhým. Medzi takéto povolania patria:

• Učiteľ
• Sociálny pracovník
• Psychológ
• Poradca
• Lekár
• Sestra
• Manažér ľudských zdrojov

DISC typológia a sociálny typ

DISC typológia je ďalší systém, ktorý sa používa na pochopenie rôznych typov osobnosti. V tomto systéme sa sociálny typ často spája s typom "S" (Stabilný), ktorý je charakteristický sociálnou orientáciou, pomocou iným, zodpovednosťou a potrebou istoty. Ľudia typu S sú trpezliví, spoľahliví a zodpovední, ale ťažko znášajú zmeny a výzvy.

Ďalšie typológie osobnosti v psychológii

Štruktúra osobnosti je usporiadanie vlastností osobnosti do určitého celku, pričom vlastnosti vzájomne spolu súvisia a vytvárajú jednotu. Pozostáva z aktivačno-motivačných, vzťahovo-postojových, sebaregulačných, dynamických, vôľových a výkonových vlastností.

Typológia podľa Hippokrata a Galéna

Podľa prevládajúcich telesných tekutín rozdelili starovekí filozofi Hippokrates a Galénos ľudí do 4 skupín:

• Sangvinik (krv): Priateľský, otvorený, povrchný, ovplyvniteľný.
• Cholerik (žlč): Iniciatívny, podnikavý, impulzívny, panovačný.
• Flegmatik (hlien): Samostatný, vytrvalý, pomalý, uzavretý.
• Melancholik (čierna žlč): Svedomitý, usilovný, pesimistický, roztržitý.

Typológia podľa Sprangera

Spranger vytvoril typológiu, ktorej základom je delenie ľudí do typov podľa toho, aké hodnoty a postoje v živote uprednostňujú a o čo sa v živote usilujú:

• Teoretický: Individualista, teoretik s abstraktným myslením.
• Ekonomický: Prioritou sú úžitkové hodnoty, osobný prospech, uprednostňuje blahobyt a pôžitky.
• Estetický: Uvažuje viac citovo ako teoreticky.
• Sociálny: Prioritou je pomáhanie ľuďom.
• Mocenský: Má rád moc a neznáša konkurenciu.
• Náboženský: Ľahostajný k materiálnym hodnotám, všetko podriaďuje vyšším cieľom.

Typológia podľa Sheldona

Sheldonova typológia vychádza z telesnej stavby a priraďuje jej vlastnosti:

• Endomorfný: Postava mäkká, zaoblená, typ uvoľnený, zameraný na ľudí.
• Mezomorfný: Postava svalnatá, atletická, typ energetický, odvážny.
• Ektomorfný: Postava vysoká, chudá, typ umelecky založený.

Typológia podľa Kretschmera

Kretschmer rozdeľuje ľudí na 3 typy:

• Piknický: Nízka tučná postava, guľaté formy, krátke končatiny s ochabnutým svalstvom, sklon k ukladaniu tuku. Vlastnosti: dobrosrdečnosť, naivita.
• Astenický: Chudá postava, nízka telesná váha, úzke ramená, dlhé kostnaté končatiny, šľachovité svalstvo, úzky plochý hrudník, upadnuté brucho a čelná časť tváre mimoriadne vyvinutá (vysoké čelo). Vlastnosti: dráždivosť, chladnosť.
• Atletický: Súmerne stavaná postava, dobre vyvinutá kostra s pevným svalstvom, široké ramená.

Význam sociálneho typu postavy pre čitateľa

Sociálny typ postavy má pre čitateľa niekoľko významných funkcií:

• Spoznávanie spoločnosti: Prostredníctvom sociálnych typov postáv môže čitateľ lepšie spoznať rôzne vrstvy spoločnosti, ich problémy a radosti.
• Empatia a identifikácia: Čitateľ sa môže s niektorými sociálnymi typmi postáv stotožniť a prežívať ich osudy. To vedie k rozvoju empatie a pochopeniu pre iných ľudí.
• Kritické myslenie: Sociálne typy postáv môžu čitateľa podnietiť k zamysleniu sa nad spoločenskými problémami a k hľadaniu riešení.
• Estetický zážitok: Dobre vykreslený sociálny typ postavy môže čitateľovi priniesť estetický zážitok a obohatiť jeho vnímanie sveta.

tags: #pojem #socialny #typ #postavy