Podpora v nezamestnanosti pre opatrovateľky v Rakúsku: Kompletný sprievodca

Rakúsky systém podpory v nezamestnanosti je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia, ktorý poskytuje finančnú pomoc osobám, ktoré stratili zamestnanie. Tento článok sa zameriava na podmienky a nároky na podporu v nezamestnanosti pre opatrovateľky v Rakúsku, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme.

Úvod do podpory v nezamestnanosti v Rakúsku

Podpora v nezamestnanosti v Rakúsku je zabezpečovaná prostredníctvom fondu poistenia v nezamestnanosti, ktorého právnym základom je zákon o poistení v nezamestnanosti (ALVG). Arbeitsamtservice (AMS Rakúsko), teda rakúske úrady práce, sú inštitúciou, ktorá registruje nezamestnaných a spravuje dávky v nezamestnanosti.

Základné podmienky pre získanie podpory v nezamestnanosti

Na to, aby ste sa mohli prihlásiť na úrade práce (AMS) v Rakúsku, musíte spĺňať určité predpoklady:

• Byť práceschopný.
• Byť ochotný pracovať.
• Byť nezamestnaný.

Okrem toho, nezamestnané osoby sa musia pripraviť na to, akceptovať pracovný pomer s normálnym pracovným časom najmenej 20 hodín týždenne. Osoby, ktoré sa starajú o deti do dovŕšenia ich 10. roku života alebo o postihnuté deti, sa musia pripraviť akceptovať minimálny pracovný pomer s pracovným časom 16 hodín týždenne. Majú však povinnosť čo najrýchlejšie sa postarať o zabezpečenie starostlivosti o dieťa a pripraviť sa akceptovať pracovný pomer s pracovným časom aspoň 20 hodín týždenne. Osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok (Kinderbetreuungsgeld), musia preukázať starostlivosť o dieťa. Občania Európskej únie musia mať oprávnenie k pobytu. Každá osoba prihlásená na úrade práce dostane dohodu o právach a povinnostiach voči úradu práce (Betreuungsvereinbarung).

Druhy finančných dávok z poistenia v nezamestnanosti

Existuje niekoľko druhov finančných dávok, ktoré sú poskytované z poistenia v nezamestnanosti:

• Podpora v nezamestnanosti (Arbeitslosengeld)
• Dávka v hmotnej núdzi (Notstandshilfe)

Okrem toho existujú aj dávky na podporu zamestnanosti, špeciálne dávky pre staršie osoby a pre osoby so zdravotnými problémami. Patria sem: Podpora pri ďalšom vzdelávaní (Weiterbildungsgeld), Dávka pri čiastočnom starobnom úväzku (Altersteilzeitgeld), Dôchodkový preddavok (Pensionsvorschuss), Odchodné (Übergangsgeld) a Podpora pri preškolení (Umschulungsgeld).

Podpora v nezamestnanosti (Arbeitslosengeld) - detailné podmienky

Nárok na podporu v nezamestnanosti má každý, kto preukáže minimálnu dĺžku zamestnania s povinným poistením vrátane poistenia do fondu nezamestnanosti a počas poberania podpory v nezamestnanosti je pripravený prijať prácu, pričom dĺžka poberania nebola vyčerpaná.

Podmienky nároku na dávku z fondu poistenia v nezamestnanosti

• Prvý nárok: 52 týždňov legálneho zamestnania s povinným poistením, vrátane poistenia do fondu nezamestnanosti v období posledných 2 rokov pred podaním žiadosti.
• Opakovaný nárok: 28 týždňov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 12 mesiacov.
• Nezamestnaný/á pred dovŕšením 25. roku života: 26 týždňov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 12 mesiacov.

Žiadosť o dávku v nezamestnanosti

Informácie o postupe pri žiadaní o dávku v nezamestnanosti poskytuje úrad práce AMS Rakúsko. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti je možné podať:

• elektronicky - prostredníctvom účtu e-AMS, pričom použijete online formulár,
• poštou - odoslaním formulára Arbeitslosmeldung miestne príslušnému úradu práce,
• osobne - na miestne príslušnom úrade práce.

V prípade, že ste občanom SR, ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt v Rakúsku, po skončení pracovného pomeru v Rakúsku sa môžete prihlásiť na príslušnom úrade práce na Slovensku. O dávku v nezamestnanosti môžete požiadať prostredníctvom formuláru U1 (formulár získate prostredníctvom stránky rakúskeho úradu práce AMS). Príslušná inštitúcia vyplnený formulár U1 pošle na Vašu domácu adresu a tento formulár následne predložíte príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v SR.

Výška podpory v nezamestnanosti

Ak podáte žiadosť pred 30. júnom, vymeriavacím základom pre výpočet je príjem z predchádzajúceho kalendárneho roka. V prípade, že podáte žiadosť po 30. júni, je to príjem zo súčasného kalendárneho roka. Ak nie sú tieto jednoročné vymeriavacie základy k dispozícií, berie sa do úvahy posledný príjem. Základná suma podpory pozostáva z 55 % denného čistého príjmu. S rodinnými dávkami môže byť maximálne 80 %, bez rodinných dávok maximálne 60 % denného čistého príjmu. Po dovŕšení 45. roku života nesmie byť výška podpory v nezamestnanosti nižšia ako bola do dovŕšenia tohto veku. Na web stránke AMS Rakúsko si môžete vypočítať v akej výške vám vychádza podpora v nezamestnanosti. Počas poberania rakúskej dávky v nezamestnanosti je možné privyrobiť si, pričom zárobok nesmie presiahnuť sumu 500,91 € (platné pre rok 2023).

Doba poberania dávky v nezamestnanosti

Minimálna doba poberania dávky je 20 týždňov. Doba poberania sa líši v závislosti od dĺžky zamestnania a veku:

• 30 týždňov - 3 roky legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti pred podaním žiadosti.
• 39 týždňov - 6 rokov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 10 rokov u nezamestnaných po 40. roku života.
• 52 týždňov - 9 rokov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 15 rokov u nezamestnaných po 50. roku života.

Pokračovanie v poberaní zostatku podpory

Pri prerušení poberania podpory v nezamestnanosti môžete poberať zostatok podpory počas nasledujúcich 5-tich rokov (počíta sa od posledného dňa poberania podpory). Pri vzniku nového nároku na poberanie podpory v nezamestnanosti nemôžete pokračovať v poberaní zostatku.

Prerušenie nároku na podporu v nezamestnanosti

Nárok na podporu v nezamestnanosti sa prerušuje počas práceneschopnosti (počas poberania nemocenských dávok), počas vyplácania kompenzácie dovolenky, nároku na odškodné pri výpovedi, úhrady na dovolenku, ďalej počas vojenskej prezenčnej, výcvikovej a civilnej služby, umiestnenia v zariadení opatrovateľskej služby, počas pobytu v cudzine, poberania dávok starostlivosti o dieťa (Kinderbetreuungsgeld).

Výpoveď zo strany zamestnanca

V prípade ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca alebo následkom vlastného zavinenia podpora v nezamestnanosti alebo dávka v hmotnej núdzi nebude vyplatená prvé 4 týždne. Napriek tomu dĺžka nároku nebude skrátená.

Zdravotné a úrazové poistenie

Poberatelia dávok z úradu práce sú podľa všeobecného zákona o sociálnom poistení (ASVG) zdravotne a úrazovo poistení.

Export dávky v nezamestnanosti do inej krajiny EÚ

Po priznaní nároku na dávku v nezamestnanosti v krajine posledného zamestnania by ste mali byť k dispozícii službám zamestnanosti, teda zotrvať v evidencii úradu práce v krajine EÚ, ktorá vám dávku vypláca, najmenej 4 týždne. Túto lehotu je možné skrátiť na základe žiadosti. V rámci Európskej únie (27 členských štátov EÚ, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) máte právo odísť do inej krajiny EÚ a hľadať si tam prácu, pričom budete poberať dávku v nezamestnanosti z krajiny, v ktorej ste sa stali nezamestnaným.

Pre povolenie exportu dávky v nezamestnanosti sa po návrate na Slovensko musíte zaevidovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v lehote určenej príslušnou inštitúciou členského štátu EÚ, kde ste získali nárok na dávku v nezamestnanosti. Následne predložíte Sociálnej poisťovni formulár PD U2. Dávku v nezamestnanosti bude naďalej vyplácať príslušná inštitúcia členského štátu, kde ste získali nárok na dávku v nezamestnanosti. Budete mať však povinnosti voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku. Ak sa vyskytnú akékoľvek okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na dávku v nezamestnanosti, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne o tom informuje inštitúciu členského štátu, ktorá dávku v nezamestnanosti vypláca. Takýmito okolnosťami sú napr. vykonávanie činnosti zamestnanca alebo práceneschopnosť. Prenosný formulár PD U2 je oprávnením na pokračovanie poberania dávky v nezamestnanosti počas hľadania práce v inej krajine EÚ.

Špecifické aspekty pre opatrovateľky

Väčšina opatrovateľov ale vykonáva v Rakúsku opatrovateľskú činnosť - Personenbetreuung- na živnosť. Živnostník si odmenu za svoje služby dohaduje so svojím klientom. Opatrovateľ musí samozrejme dodržať zákonom stanovené povinnosti pri poskytovaní opatrovateľských služieb. Z tohto dôvodu majú opatrovateľky, ktoré vykonávajú opatrovateľskú činnosť na živnosť v Rakúsku, špecifické podmienky a možnosti v súvislosti s podporou v nezamestnanosti.

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti pre SZČO

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) v Rakúsku majú možnosť dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Tento model bol zavedený 1.1.2009. Toto poistenie umožňuje získať nárok na všetky plnenia z poistenia v nezamestnanosti, ako sú dávka v nezamestnanosti a pomoc v hmotnej núdzi. Poistné na poistenie v nezamestnanosti vyberá SVS (Sozialversicherung der Selbständigen).

Podmienky pre dobrovoľné poistenie

• Osoby, ktoré mali otvorenú živnosť pred 1. januárom 2009 a mali záujem o toto poistenie, sa museli poistiť do 31. decembra 2009.
• V prípade otvorenia živnosti po 1. januári 2009 sa musí záujemca o toto poistenie poistiť do 6 mesiacov od prihlásenia živnosti.
• Ak sa SZČO osoba neprihlási k uvedenému poisteniu v stanovených lehotách, má ďalšiu možnosť poistiť sa v prípade nezamestnanosti až po 8, 16, 24… rokoch.

Výška poistného sa vypočítava z maximálneho vymeriavacieho základu pre penzijné poistenie, čo je pre rok 2024 suma 7 525,00€. Existujú tri stupne vymeriavacieho základu, od ktorých sa odvíja výška dávok v nezamestnanosti. Dávky v nezamestnanosti sa poberajú spravidla po dobu 20 týždňov. Ukončenie poistenia je možné až po 8 rokoch.

Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov

Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov sú zakotvené vo viacerých zákonoch. Je dôležité rozlišovať medzi opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe závislej pracovnej činnosti (zamestnanec) a nezávislej pracovnej činnosti (živnostník).

Závislá pracovná činnosť

• Zamestnávateľ musí dodržiavať podmienky zákona týkajúce sa pracovného času.
• Zamestnávateľ odvádza odvody do sociálneho a zdravotného poistenia.

Nezávislá pracovná činnosť

• Pracovná doba a odmena sú určované dohodou medzi opatrovateľom a pacientom/rodinou.
• Opatrovateľ si musí sám zostaviť ročné zúčtovanie príjmu (Einnahme-Ausgaben-Rechnung).

Živnostníci sa nemôžu odvolávať na zákonom stanovený pracovný čas, pracovné voľno, prípadne nejaké príplatky.

Sachbezug (vecná dávka) pre opatrovateľov na živnosť

Sachbezug je vecný (nepeňažný) príjem zamestnanca. Ak zamestnancovi poskytne zamestnávateľ napr. bezplatné ubytovanie a stravu, zamestnanec získa isté zvýhodnenie. Peňažnú výšku týchto poskytnutých výhod stanovuje v Rakúsku zákon - Sachbezugswerteverordnung. Je teda jasné, že ak si živnostník v Rakúsku dohaduje svoju odmenu za svoju prácu sám, nie je povinný automaticky priznávať do príjmu niečo, čo sa naň nevzťahuje, keďže zákon o vecných príjmoch - Sachbezugswerteverordnung sa týka zamestnaneckého pomeru a nie živnostenskej činnosti. Sachbezug teda nie je príjmom opatrovateľa, pracujúceho v Rakúsku na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom. Všetky platové podmienky si opatrovateľ dohaduje s pacientom resp. klientom. V prípade, že si to niekto nevie obhájiť pred finančným úradom a chce si to dať radšej do príjmu, má možnosť si uviesť namiesto plnej sumy 196,20 Eur, len sumu za stravu, čo predstavuje 8/10 z celkovej sumy, teda - 156,96 Eur.

Aktuálne zmeny a úpravy v systéme

Rakúsky systém sociálneho zabezpečenia prešiel v posledných rokoch niekoľkými zmenami, ktoré ovplyvňujú aj opatrovateľky.

Zlúčenie zdravotných poisťovní

Od 1. januára 2020 došlo v Rakúsku k zlúčeniu viacerých poisťovní. Pre živnostníkov bola vytvorená nová poisťovňa SVS - Sozialversicherung der Selbständigen a to zlúčením živnostenskej poisťovne SVA der gewerblichen Wirtschaft a poisťovne pre poľnohospodárov - Sozialversicherungsanstalt der Bauern. U zamestnancov došlo k zlúčeniu deviatich poisťovní a bola vytvorená jedna Österreichische Gesundheitskasse - ÖGK.

Zmena štruktúry finančného úradu

Od 1. januára 2021 sa zmenila štruktúra finančného úradu v Rakúsku. Jednotlivé finančné úrady boli do 31.12.2020 rozdelené podľa územných celkov a každý fungoval samostatne. Od 1. januára 2021 je už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko, s jednotlivými pobočkami zachovanými ako predtým. Finančný úrad od 4. júla 2020 zmrazil všetky daňové čísla v Rakúsku. Pre daňovníkov to znamená, že všetky daňové čísla, ktoré boli v daný deň aktuálne platné, zostávajú navždy v platnosti a už sa nebudú meniť.

Zmena výšky dane

V júli 2020 bola v Rakúsku odhlasovaná zmena výšky dane pri príjme medzi 11 000 eur a 18 000 eur. Daň sa znížila z 25 % na 20 %. Zamestnancom bola ale do júla 2020 sťahovaná daň vo výške 25 %. Zamestnávatelia mali povinnosť, najneskôr do septembra 2020 rozdiel v dani poukázať na účet zamestnanca prostredníctvom jeho mzdy. Ak niekto medzitým prácu v Rakúsku ukončil, bude mu daň nanovo prepočítaná, ak podá za rok 2020 daňové priznanie.

Úprava rodinných prídavkov a daňových bonusov

Od 1. januára 2019 pristúpilo Rakúsko k úprave rodinných prídavkov a daňových bonusov podľa životnej úrovne krajiny, v ktorej dieťa žije resp. zdržiava sa. Zavedenie tohto nariadenia nepostihlo len rodinné prídavky - Familienbeihilfe, ale aj daňové bonusy ako Alleinverdiener- a Alleinerzieherabsetzbetrag, Familienbonus Plus, Unterhaltsabsetzbetrag, Kindermehrbetrag, Kinderabsetzbetrag. Dávky sa prispôsobili resp. znížili na základe indexu životnej úrovne, ktorý je pre jednotlivé krajiny pravidelne určovaný štatistickým úradom Európskej únie. Štatistický úrad európskej únie vydal 1. júna 2020 nové indexy ohľadom výšky životnej úrovne krajín EU. Podľa toho sa mení opätovne od 1. januára 2020 aj výška daňových bonusov v Rakúsku a tiež výška rodinných prídavkov, ktoré sa upravujú podľa zákona - Anpassungsverordnung z roku 2019, podľa životnej úrovne krajiny, kde dieťa žije. Životná úroveň na Slovensku je momentálne na úrovni 79,9 % (pred rokom to bolo 68,00 %) priemeru európskej únie. Na rok 2021 sa teda upravuje koeficient na 0,711 (predtým 0,641) t.z. že pre Slovákov sa budú vyplácať dávky a bonusy vo výške 71,10 % z celkovej výšky dávok. Slováci si týmto polepšili o niekoľko percent. Zákon platí od 1. januára 2021 pre rodinné prídavky a aj daňové bonusy. Rakúsko vydalo uznesenie o úprave dávok 29. decembra 2020. Príplatok pre značne postihnuté dieťa (stupeň postihnutia musí byť min. 50 %) zostáva nezmenený. Znižuje sa aj daňový bonus na dieťa, ktorý je vo výške 58,40 Eur. Mesačné zníženie dane o 125,00 Eur sa znižuje na 80,13 Eur.

Nový Kinderzuschlag v Rakúsku od júla 2025

Rakúsko pokračuje v rozširovaní sociálnych opatrení zameraných na boj proti chudobe detí. Od 1. júla 2025 vstupuje do platnosti nová úprava príspevku známeho ako Kinderzuschlag für Geringverdiener (Príplatok k prídavkom na deti pre nízkopríjmové skupiny). Ide o dodatočný finančný príspevok, ktorý sa vypláca nad rámec bežných rodinných prídavkov (Familienbeihilfe). Slováci pracujúci v Rakúsku majú na tento príspevok nárok rovnako ako domáci. Výška príspevku je fixne stanovená na 60 EUR mesačne na každé dieťa. Daňový výmer slúži ako základ pre živnostníkov, keďže nemajú výplatnú pásku. Úrad vychádza z posledného dostupného daňového výmeru. Pre rodiny žijúce v SR sa odporúča sledovať schránku v portáli FinanzOnline. Ak matka v SR nepracuje, Rakúsko je primárne zodpovedným štátom.

Zmeny v daňovom bonuse na dieťa v SR od 1. januára 2025

Slovenských rodičov čaká od 1. januára 2025 nová realita. V rámci konsolidácie verejných financií vláda schválila zásadné škrty v daňovom bonuse na dieťa. Toto je najtvrdšie opatrenie balíčka, ktoré zasiahne tisíce pendlerov a ľudí s kombinovanými príjmami. Doteraz si mohli rodičia pracujúci v zahraničí (napr. v Rakúsku, Česku) uplatniť daňový bonus aj na Slovensku. Ak pracujete pre zahraničného zamestnávateľa a tam odvádzate dane, nespĺňate podmienku 90 % príjmov zo SR. Výnimkou sú vyslaní zamestnanci slovenskej firmy, ktorých príjem je stále považovaný za "zdroj v SR". Boli nastavené aj nižšie stropy pre daňový bonus. Nárok na bonus 50 € zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov. Na vysokoškolákov už bonus nedostanete. V rokoch 2025 aj 2026 prestáva platiť, že bonus dostane každý v rovnakej výške.

Zmeny v paušálnych výdavkoch v rokoch 2025 a 2026

Rakúsko v rámci balíka opatrení na podporu strednej vrstvy (Mittelstandspaket) a boja proti byrokracii zavádza v rokoch 2025 a 2026 zásadné zmeny v oblasti paušálnych výdavkov. Základné paušálne zdanenie je obľúbené u podnikateľov, ktorí nechcú viesť zložité účtovníctvo a preukazovať každý jeden bloček. Tento model je určený pre najmenšie firmy a živnostníkov. Dochádza k zjednoteniu hranice s oslobodením od DPH. Sadzby výdavkov zostávajú na úrovni 45 % (pre výrobu a obchod) a 20 % (pre služby). Maximálna hranica obratu (predchádzajúci rok) je 220 000 EUR. Max. paušálna čiastka výdavkov je 13 200 EUR (45 %) a 8 800 EUR (20 %). Paušál je určený pre fyzické osoby (živnostníkov). Spôsob určovania zisku vyžaduje viesť evidenciu príjmov a výdavkov (Einnahmen-Ausgaben-Rechnung).

Praktické rady a odporúčania

Registrácia a povinnosti cudzincov

Po príchode do Rakúska je potrebné sa do troch dní zaregistrovať na príslušnom obecnom úrade a nahlásiť svoju adresu. Občania Slovenskej republiky nepotrebujú povolenie na pobyt, ale ak plánujú pobyt dlhší ako tri mesiace, musia požiadať o povolenie na pobyt pre občanov Európskej únie.

Zdravotné poistenie

Európske právne predpisy stanovujú, že občania SR podliehajú predpisom o zdravotnom poistení len v jednom štáte, a to v štáte, kde vykonávajú zárobkovú činnosť. Po ukončení pracovnej činnosti v inom členskom štáte je potrebné sa opäť bezodkladne prihlásiť späť k slovenskej zdravotnej poisťovni.

Práceneschopnosť (PN) a nemocenské dávky

V súvislosti s prácou v Rakúsku vzniká zamestnancovi počas práceneschopnosti najskôr nárok na výplatu mzdy a následne nárok na výplatu nemocenských dávok. V prvom rade je dôležité bezodkladne informovať zamestnávateľa o práceneschopnosti, a to napr. telefonicky, emailom, SMS. Potvrdenie o práceneschopnosti vystavené od lekára je potrebné odovzdať zamestnávateľovi len vtedy, ak to zamestnávateľ vyžaduje. Pri vzniku práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancovi mzdu vo výške 100 % a následne vo výške 50 %. Dĺžka vyplácania plnej a polovičnej mzdy je závislá od dĺžky trvania pracovného pomeru:

Počas vyplácania 100 % mzdy nemá zamestnanec nárok na výplatu nemocenskej dávky. Tento nárok vzniká až vtedy, keď je zamestnancovi vyplácaných 50 % zo mzdy. Ak zamestnancovi klesne nárok na mzdu pod 50 %, vzniká mu nárok na nemocenskú dávku v plnej výške. Nemocenské dávky sa vo všeobecnosti poskytujú 26 týždňov. Táto doba sa môže predĺžiť na 56 týždňov v prípade, ak bol zamestnanec za posledných 12 mesiacov pred vznikom práceneschopnosti poistený 6 mesiacov. Výška nemocenskej dávky je 50 % z vymeriavacieho základu (hrubej mzdy) ak práceneschopnosť trvá 42 a menej dní, a 60 % z vymeriavacieho základu ak práceneschopnosť trvá 43 a viac dní.

Práceneschopnosť je potrebné nahlásiť do 7 dní od jej vzniku. Na začiatku PN je potrebné vyplniť formulár a odoslať ho do 7 dní od začiatku PN. Pri PN trvajúcej dlhšie ako 14 dní je potrebné odoslať tlačivo každých 14 dní. Koniec PN je potrebné hlásiť čo najskôr po jej ukončení. Vždy odosielajte originál s pečiatkou a podpisom lekára.

Podpora pri dlhodobo pretrvávajúcej chorobe pre SZČO

Od 1. januára 2013 pre samostatne zárobkovo činné osoby (ako aj pre podnikateľov s max. 25 zamestnancami) vzniká pri dlhodobo pretrvávajúcej chorobe nárok na podporu, ak pracovná neschopnosť pretrváva dlhšie ako 42 dní. Podpora sa vzťahuje iba na pracovnú neschopnosť zapríčinenú jednou a tou istou chorobou počas celej doby prac. neschopnosti. Podpora nemá vplyv na riadne nemocenské dávky vyplývajúce z nemocenského pripoistenia. Podpora sa vypláca spätne od 4. dňa pracovnej neschopnosti až do 20. týždňa. Žiadosť je potrebné podať najneskôr do 4 týždňov od vzniku prac. neschopnosti. Podáva sa na tlačive KRANKENMELDUNG, ktorý potvrdí ošetrujúci lekár. Musí sa doručiť do SVA najneskôr do 2 týždňov od jeho vystavenia lekárom. Pokračovanie choroby sa musí oznámiť poisťovni každých 14 dní na tlačive Krankenmeldung. Ak poistenec už poberá nemocenské dávky, je mu podpora automaticky vyplácaná k nemocenským dávkam.

Prídavky na deti (Familienbeihilfe)

Prídavky na deti sú jednou zo základných dávok, na ktoré majú nárok rodičia pracujúci v Rakúsku. Podmienku nároku spĺňate tým, že ako pracujúca osoba ste automaticky sociálne poistená. Žiadosť o prídavky na deti je možné podať buď v papierovej forme (miestne príslušnému daňovému úradu), alebo elektronicky prostredníctvom FinanzOnline, pričom sú potrebné nasledovné tlačivá: žiadosť Beih 100 - ak na dieťa nepoberáte prídavky v inej krajine EÚ, žiadosť Beih 38 - ak na dieťa poberáte prídavky v inej krajine EÚ, formulár E 411.

Rodičovský príspevok (Kinderbetreuungsgeld, resp. KBG)

Podmienky nároku na rodičovský príspevok:

• spoločná a dlhodobá domácnosť s dieťaťom,
• centrum životných záujmov v Rakúsku,
• legálny pobyt v Rakúsku,
• poberanie rakúskych prídavkov na deti,
• potvrdenie o absolvovaní tehotenských prehliadok matky a dieťaťa,
• dodržanie hranice príjmu,
• rozhodnutie o zverení dieťaťa jednému z rodičov (v prípade rodičov žijúcich odlúčene).

Žiadosť o rodičovský príspevok je možné podať buď elektronicky prostredníctvom FinanzOnline, alebo osobne v miestne príslušnej zdravotnej poisťovni. K žiadosti o rodičovský príspevok budete potrebovať nasledovné dokumenty: žiadosť, resp. formulár.

Príspevok na opatrovanie

Príspevok na opatrovanie môže v zásade za určitých podmienok poberať osoba v akomkoľvek veku, ak v dôsledku choroby, úrazu, postihnutia alebo obmedzenia podmieneného vekom existuje predpoklad, že počas minimálne 6 mesiacov bude vyžadovať opateru v rozsahu viac než 65 hodín mesačne. V Rakúsku existuje 7 stupňov príspevkov na opatrovanie. Klasifikácia sa zakladá na určení rôznej výšky výdavkov na starostlivosť mesačne. 1. najnižší stupeň príspevku na opatrovanie sa vzťahuje na potrebu opatery viac než 65 hodín mesačne, stupeň 3 sa vypláca pri viac než 120 hodinách opatrovania. Počet hodín mesačnej potreby opatery sa určuje v rámci posudku zo strany lekára/ky alebo kvalifikovaného/ej ošetrovateľa/ky. Príspevok na opatrovanie sa vypláca dvanásťkrát za rok mesačne pozadu.

Náklady na takzvanú „24-hodinové opatrovanie“, ako sú napríklad náklady na nezávislého/ú opatrovateľa/ku, sprostredkovanie opatrovateľských služieb, lieky a prostriedky na ošetrovanie, sa môžu daňovo odpočítať v nasledujúcom roku ako mimoriadne výdavky. Poskytované nezdaniteľné príspevky a finančná podpora, ako sú príspevky na starostlivosť alebo finančná podpora na 24-hodinové opatrovanie, sa však odpočítajú. Mimoriadne výdavky si môže opatrovaná osoba uplatniť sama alebo jej partner/ka považovaný za samoživiteľa/ku, s určitým obmedzením aj ďalšie osoby s vyživovacou povinnosťou. Pre poberateľov plného dôchodku z úrazového poistenia, ak potreba opatrovania vyplynie z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, preberá kompetencie pre uznanie a vyplatenie príspevku príslušná pobočka úrazovej poisťovne. Žiadosti na priznanie nároku a vyplatenie príspevku je potrebné podať na príslušnom úrade, príslušné formuláre sa dajú stiahnuť na domovských stránkach. Kontaktné miesto v prípade otázok týkajúcich sa podpory 24-hodinovej opatery je príslušný krajinský úrad rakúskeho Ministerstva sociálnych vecí. Okrem možnosti daňového odpočtu je za určitých podmienok a finančných okolností možné poskytnúť ešte finančné príspevky na podporu opatrujúceho rodinného príslušníka. Tieto príspevky slúžia na dočasné odľahčenie opatrujúcich rodinných príslušníkov pomocou profesionálnych náhradných podnikateľských subjektov.

tags: #podpora #v #nezamestnanosti #pre #opatrovatelsky #v