Podmienky vyplatenia podpory pri PN v Rakúsku

V dnešnej dobe sa čoraz viac ľudí zaujíma o pracovné príležitosti v zahraničí. Rakúsko patrí medzi obľúbené destinácie pre Slovákov, a preto je dôležité poznať podmienky sociálneho zabezpečenia, vrátane nemocenských dávok, ktoré sú dostupné pre pracujúcich v tejto krajine.

V článku sme spracovali odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa práceneschopnosti v Rakúsku a situácie, ktoré môžu vzniknúť počas tejto doby. Odpovedáme na otázky, aké sú práva zamestnancov, kto je chránený pred výpoveďou a aké postupy by ste mali dodržať, ak sa vám dostala do rúk výpoveď. Poskytujeme jasný prehľad o vašich možnostiach a právach v prípade práceneschopnosti v Rakúsku.

Registrácia a povinnosti cudzincov v Rakúsku

Po príchode do Rakúska sa musia všetci cudzinci do troch dní zaregistrovať na príslušnom obecnom úrade (Gemeindeamt). Tu musia nahlásiť svoju adresu na prihlasovacom lístku (Meldezettel) a dostanú osobné číslo, uvedené v registračnom formulári (Meldebestätigung). Občania Slovenskej republiky síce nepotrebujú povolenie na pobyt, avšak ak sa predpokladá pobyt dlhší ako tri mesiace, je potrebné požiadať na regionálnom správnom úrade o povolenie na pobyt pre občanov Európskej únie (Lichtbildausweis für EWR-Bürger). Právne predpisy v Rakúsku umožňujú uzatvárať pracovné zmluvy aj ústne.

Zdravotné poistenie a jeho význam

Európske právne predpisy stanovujú, že občania SR podliehajú predpisom o zdravotnom poistení len v jednom štáte, a to v štáte, kde vykonávajú zárobkovú činnosť. Všeobecne platí, že osoba cestujúca do akéhokoľvek štátu Európskej únie s cieľom hľadania zamestnania, je slovenským poistencom až do doby, keď získa v cudzine prácu. V okamihu, keď táto osoba začne vykonávať zárobkovú činnosť v inom členskom štáte Európskej únie a EHP, začne podliehať tamojším právnym predpisom. Zdravotné poisťovne v daných krajinách vydávajú vlastné preukazy zdravotného poistenia. Po ukončení pracovnej činnosti v inom členskom štáte je potrebné sa opäť bezodkladne prihlásiť späť k slovenskej zdravotnej poisťovni. Zdravotná poisťovňa potom môže požadovať doklad o priebehu zdravotného poistenia v členskom štáte Európskej únie.

V súčasnosti majú v Rakúsku takmer všetci zamestnanci sociálne zabezpečenie. Výška príspevkov sociálneho zabezpečenia sa odvíja od výšky príjmov. Povinné sociálne poistenie zahŕňa:

• Zdravotné poistenie (Krankenversicherung)
• Úrazové poistenie (Unfallversicherung)
• Dôchodkové poistenie (Pensionsversicherung)
• Poistenie v nezamestnanosti (Arbeitslosenversicherung)

Kompetentnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia je pre väčšinu zamestnaných „Gesundheitskasse“. Registráciu do príslušnej sociálnej poisťovne vykonáva zamestnávateľ a zamestnancovi sa pridelí číslo sociálneho zabezpečenia (Sozialversicherungsnummer). Následne zamestnanec dostane elektronickú kartu, tzv. e-card, ktorá ho oprávňuje požadovať od poisťovne služby týkajúce sa sociálneho poistenia.

Osoby, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok - čiastočný pracovný úväzok „geringfügige Arbeit“ majú pokryté len úrazové poistenie. E-card je lekárska karta vo formáte kreditnej karty pre pacienta. Je kľúčom k systému zdravotnej starostlivosti, slúži ako identifikačný preukaz a zabezpečuje prístup k službám e-governmentu. V lekárňach sa platia poplatky za recepty („Rezeptgebühr“) a tiež za niektoré zdravotné pomôcky.

Práceneschopnosť (PN) a nemocenské dávky

V súvislosti s prácou v Rakúsku vzniká zamestnancovi počas práceneschopnosti najskôr nárok na výplatu mzdy a následne nárok na výplatu nemocenských dávok. V prvom rade je dôležité bezodkladne informovať zamestnávateľa o práceneschopnosti. Potvrdenie o práceneschopnosti vystavené od lekára je potrebné odovzdať zamestnávateľovi len vtedy, ak to zamestnávateľ vyžaduje. V niektorých prípadoch zamestnávatelia nevyžadujú predloženie potvrdenia od lekára, keďže práceneschopnosť zamestnancov si môžu overiť v online systéme rakúskej zdravotnej poisťovne. Po dohode so zamestnávateľom nemusí zamestnanec navštíviť lekára kvôli vystaveniu potvrdenia o práceneschopnosti, keďže toto potvrdenie nie je potrebné k výplate mzdy, ale až k výplate nemocenskej dávky.

Práceneschopnosť musíte nahlásiť do 7 dní od vzniku PN. Na začiatku PN vyplňte formulár a odošlite ho do 7 dní od začiatku PN. Pri PN trvajúcej dlhšie ako 14 dní je potrebné odoslať tlačivo každých 14 dní. Koniec PN je potrebné hlásiť čo najskôr po jej ukončení. Vždy odosielajte originál s pečiatkou a podpisom lekára. V prípade, že Vaša PN bude trvať dlhšie ako 42 dní, budete mať nárok na sociálnu podporu pri dlhodobej PN. Ak o ňu chcete požiadať, v takom prípade vyplňte druhú stranu tlačiva. Nezabudnite vyplniť číslo Vášho účtu vo forme IBAN a BIC.

Každý, kto ochorie, musí od zamestnávateľa naďalej dostávať náhradu mzdy. Náhrada mzdy nie je iba o mzdách alebo platoch. Zahŕňa aj pravidelné nadčasy alebo prémie vypočítané na základe priemeru. Od začiatku práceneschopnosti začína plynúť trojdňová čakacia lehota. Nemocenské dávky sa zvyčajne začínajú vyplácať od 4. dňa. Ak svoju práceneschopnosť do týždňa nenahlásite, nemocenské dávky sa budú vyplácať až odo dňa oznámenia. Denná výška nemocenských dávok sa vypočíta na základe poslednej mzdy.

Od 43. dňa je výška PN 50 % - 60 % zo mzdy. Ak to stanovy fondu zdravotného poistenia umožňujú, tieto sadzby sa môžu zvýšiť o určité percento za manžela/manželku a/alebo ostatných nezaopatrených rodinných príslušníkov. Zvýšená dávka nesmie presiahnuť 75 % zo mzdy. Zamestnávateľ musí zaplatiť celú sumu, neskôr polovicu. Počas vyplácania 100 % mzdy nemá zamestnanec nárok na výplatu nemocenskej dávky. Tento nárok vzniká až vtedy, keď je zamestnancovi vyplácaných 50 % zo mzdy. V tomto prípade, resp. pri poberaní 50 % mzdy má zamestnanec nárok na 50 % nemocenskej dávky. Ak zamestnancovi klesne nárok na mzdu pod 50 %, vzniká mu nárok na nemocenskú dávku v plnej výške.

Nemocenské dávky sa vo všeobecnosti poskytujú 26 týždňov. Táto doba sa môže predĺžiť na 56 týždňov v prípade, ak bol zamestnanec za posledných 12 mesiacov pred vznikom práceneschopnosti poistený 6 mesiacov. Nemocenské dávky sú vyplácané maximálne 1 rok. Každý, kto je schopný znova odpracovať najmenej 13 týždňov, vzniká mu nový nárok.

Trvanie a výška základného nároku na dávku a ďalšieho - následného nároku závisia od počtu odpracovaných rokov. Počas pracovnej neschopnosti nesmú byť zamestnanci na tom finančne horšie. V prípade osôb, ktorých mzda neprekračuje minimálnu úroveň pre povinné poistenie a ktoré sú zároveň dobrovoľne poistené, je výška stanovená. Ak sa mzda zamestnanca mení z mesiaca na mesiac, má nárok na pokračovanie výplaty mzdy vo výške priemerného zárobku za posledných 13 celých odpracovaných týždňov. Do úvahy treba brať aj nadčasy, prémie, provízie či mzdové odmeny, nie však diéty či iné náhrady výdavkov.

Zamestnanci zamestnaní na čiastočný úväzok so samopoistením podľa § 19a ASVG - Zákona o sociálnom poistení zamestnancov - dostávajú dávku vo výške 5,51 EUR za deň (165,44 EUR mesačne).

Tabuľka: Dĺžka náhrady mzdy v závislosti od odpracovaných rokov

Pracovný rok sa vždy začína dátumom prihlásenia do poisťovne.

Výška nemocenskej dávky:

• 50 % z vymeriavacieho základu, resp. z hrubej mzdy: ak práceneschopnosť trvá 42 a menej dní.
• 60 % z vymeriavacieho základu, resp. z hrubej mzdy: ak práceneschopnosť trvá 43 a viac dní.

Nemocenská dávka z dôvodu pracovného úrazu

Zamestnanci majú navyše nárok na úplnú výplatu mzdy za pracovný úraz počas 8 týždňov (alebo 10 týždňov po 15 rokoch práce). Počas PN nesmú byť zamestnanci v Rakúsku na tom finančne horšie. Musia dostať plat, ktorý by dostali, keby nedošlo k úrazu (Ausfallsprinzip = princíp úbytku/straty).

Všeobecne platí, že peňažné nemocenské dávky (t. j. dávky určené na náhradu straty príjmu v dôsledku choroby) sa vždy vyplácajú na základe právnych predpisov krajiny, v ktorej ste poistení. A to bez ohľadu na to, kde sa zdržiavate alebo kde máte pobyt. Pri získaní nároku na nemocenské dávky pri presťahovaní do inej krajiny (Európskej únie, na Island, do Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska), musí príslušná inštitúcia (t. j. inštitúcia v krajine, v ktorej ste poistení) zohľadniť obdobia poistenia, pobyt alebo zamestnanie podľa právnych predpisov každej zo spomínaných krajín. Tým sa zabezpečí, že ľudia pri zmene zamestnania alebo pri presťahovaní do iného štátu neprídu o svoje zdravotné poistenie. Niektoré osobitné nepríspevkové peňažné dávky sa poskytujú výhradne v krajine, v ktorej má príjemca trvalý pobyt a preto sú neprenosné.

Často kladené otázky ohľadom práceneschopnosti a výpovede

Môžem dostať výpoveď počas trvania práceneschopnosti?

Áno, zamestnávateľ môže zamestnanca prepustiť aj počas trvania práceneschopnosti, ak zamestnanec nepatrí do skupiny osôb chránených pred výpoveďou. Dôvod výpovede nemusí uvádzať. Výpoveď však nesmie byť neopodstatnená. To znamená, že zamestnávateľ by nemal prepustiť zamestnanca napr. kvôli jednorazovej chrípke. Zamestnanec by sa voči takej výpovedi mohol odvolať. Zamestnávateľ nemusí uviesť dôvod výpovede, ale v prípade súdneho sporu musí preukázať jej opodstatnenosť.

Kto je chránený pred výpoveďou?

Pred výpoveďou počas práceneschopnosti sú chránené tieto osoby:

• tehotné ženy,
• osoby na materskej a rodičovskej dovolenke,
• osoby so zdravotným postihnutím (s mierou invalidity viac ako 50 %),
• vojaci.

Zamestnávateľ ma prepustil počas práceneschopnosti. Je v poriadku, ak mi výpoveď oznámil telefonicky?

Písomná forma výpovede sa nevyžaduje, odporúča sa však z dôvodu prípadného dokazovania a určenia dĺžky výpovednej lehoty. Pri telefonickej forme výpovede (prostredníctvom hovoru) sa oznámenie výpovede ťažko dokazuje. Zamestnanec môže dať výpoveď rovnakou formou ako zamestnávateľ, teda osobne, písomne aj telefonicky.

Dostal som výpoveď počas trvania práceneschopnosti. Kedy mi začína plynúť výpovedná lehota?

Výpovedná lehota začína plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, oznámenia alebo odovzdania výpovede. To znamená, ak zamestnanec obdrží výpoveď napr. 20. júna, výpovedná lehota začína plynúť 21. júna. Práceneschopnosť nemá vplyv na výpovednú lehotu a nepredlžuje ju.

Aké sú výpovedné lehoty pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa?

Doba trvania výpovednej lehoty závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca. Zákonom stanovené výpovedné lehoty sú:

• 6 týždňov - pri odpracovaní 1 až 2 rokov,
• 2 mesiace - pri odpracovaní 3 až 5 rokov,
• 3 mesiace - pri odpracovaní 6 až 15 rokov,
• 4 mesiace - pri odpracovaní 16 až 25 rokov,
• 5 mesiacov - pri odpracovaní 26 rokov a viac.

Zamestnávateľ musí dodržať zákonom stanovené lehoty, ak kolektívna zmluva neurčuje iné výpovedné lehoty. Po dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť výpovedná lehota predĺžená až o 6 mesiacov. Platí to pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa aj zo strany zamestnanca.

Aké sú výpovedné lehoty pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca?

Zamestnanec je povinný dodržať zákonom stanovenú výpovednú lehotu, ktorá je 1 mesiac (ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak). Pracovný pomer musí skončiť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. To znamená, ak má pracovný pomer skončiť napr. 31. júla, zamestnanec musí dať výpoveď mesiac vopred, a to 30. júna.

Dostal som výpoveď počas trvania práceneschopnosti. Bude mi zamestnávateľ vyplácať mzdu aj naďalej?

Áno, zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu (vo výške 100 % a následne vo výške 50 %) aj naďalej. Výplata mzdy pokračuje aj po skončení pracovného pomeru, ak nárok na výplatu mzdy ďalej trvá. Dĺžka vyplácania plnej a polovičnej mzdy závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak práceneschopnosť trvá aj po skončení pracovného pomeru a po ukončení výplaty mzdy od zamestnávateľa, zamestnancovi bude vyplácaná nemocenská dávka zo zdravotnej poisťovne. Nemocenská dávka sa vypláca max. 52 týždňov, ak sú splnené podmienky nároku.

Dôležité: Zamestnávateľ nepokračuje vo výplate mzdy po skončení pracovného pomeru, ak zamestnanec dostal výpoveď pred začatím práceneschopnosti.

S výpoveďou počas práceneschopnosti nesúhlasím, môžem sa voči nej odvolať?

Áno, zamestnanec sa voči výpovedi môže odvolať. Musia byť však splnené uvedené požiadavky:

• zamestnanec je v pracovnom pomere min. 6 mesiacov,
• výpoveď poškodzuje základné záujmy zamestnanca,
• zamestnanecká rada s výpoveďou nesúhlasila. Ak sa zamestnávateľ chystá ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, vopred o tom musí informovať zamestnaneckú radu.

Ako mám postupovať, ak sa chcem voči výpovedi odvolať?

Ak zamestnanec nesúhlasí s výpoveďou, o podanie odvolania musí požiadať zamestnaneckú radu. Tá má na podanie odvolania jeden týždeň od oznámenia výpovede. Ak však zamestnanecká rada nesúhlasí so zamestnancom a nepodá odvolanie, zamestnanec sa môže obrátiť na pracovný súd a podať odvolanie sám. Na podanie odvolania má dva týždne od uplynutia termínu pre zamestnaneckú radu.

Môžem odcestovať do domovskej krajiny, ak mi práceneschopnosť vznikla v Rakúsku?

Áno, ale len so súhlasom ošetrujúceho lekára a zdravotnej poisťovne.

Podpora pri dlhodobej chorobe pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

Od 1.1.2013 pre samostatne zárobkovo činné osoby (ako aj pre podnikateľov s max. 25 zamestnancami) vzniká pri dlhodobo pretrvávajúcej chorobe nárok na podporu, ak pracovná neschopnosť pretrváva dlhšie ako 42 dní. Podpora sa vzťahuje iba na pracovnú neschopnosť zapríčinenú jednou a tou istou chorobou počas celej doby prac. neschopnosti. Podpora nemá vplyv na riadne nemocenské dávky vyplývajúce z nemocenského pripoistenia. Podpora sa vypláca spätne od 4. dňa pracovnej neschopnosti až do 20. týždňa. Žiadosť je potrebné podať najneskôr do 4 týždňov od vzniku prac. neschopnosti. Podáva sa na tlačive KRANKENMELDUNG, ktorý potvrdí ošetrujúci lekár. Musí sa doručiť do SVS najneskôr do 2 týždňov od jeho vystavenia lekárom. Pokračovanie choroby sa musí oznámiť poisťovni každých 14 dní na tlačive Krankenmeldung. Ak poistenec už poberá nemocenské dávky, je mu podpora automaticky vyplácaná k nemocenským dávkam.

Ak živnostníčka podáva daňové priznanie a jej mesačný vymeriavací základ pre zdravotné poistenie činí napr. 1800 €, denná dávka PN je 30,69 € od 4. dňa trvania PN. Pri dlhodobej PN je od 43. dňa vyplácaná podporná dávka (Unterstützungsleistung) v nezmenenej výške 29,23 € na deň.

Doplnkové zdravotné poistenie (Zusatzversicherung bei Krankenversicherung)

Pri bežnom zdravotnom poistení, ktoré si platí živnostník v Rakúsku, má nárok na výplatu dávky v chorobe po uplynutí 42 dní. Doplnkové zdravotné poistenie zabezpečuje vyplácanie dávky od 43. dňa choroby. Pri doplnkovom pripoistení je dávka v chorobe vyplácaná od 3. dňa choroby.

Doplnkové zdravotné pripoistenie je možné uzavrieť do 60. roku života. Ak si niekto uzavrie pripoistenie pred 60. rokom života, platí mu doživotne. Pripoistenie začína od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po podpísaní zmluvy. Pripoistenie sa platí spolu s mesačným poistením. Minimálna výška pre rok 2020 je 30,77 € mesačne. Ukončiť pripoistenie je možné kedykoľvek.

Výplata dávky - ak opatrovateľka nepodáva daňové priznanie, dávka je vypočítaná z minimálneho vymeriavacieho základu v sume 9,21 € na deň. Po uplynutí 43. dňa sa vypláca dávka. Výplata dávky je maximálne 26 týždňov. Po uplynutí tohto obdobia sa výplata dávky ukončí.

Práceneschopnosť sa oznamuje tlačivom Krankenmeldung - odosiela sa do 7 dní od začiatku práceneschopnosti na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v Rakúsku (SVS). Ak oznámite ukončenie ku koncu príslušného mesiaca napr. 30.06., dávka bude vyplatená do tohto dňa.

Aká je výška odvodov za dobrovoľné nemocenské pripoistenie (Zusatzversicherung)? 2,5% z vymeriavacieho základu, mesačne minimálne 30,77 Euro.

Aká je výška nemocenskej dávky? 60% z vášho vymeriavacieho základu.

Krankengeld (vyplatenie PN) sa počíta ako príjem a treba ho započítať do príjmu pri daňovom priznaní pre rakúsky Finanzamt. Pre slovenské daňové priznanie sa nepočíta. Od 43. dňa po 20. týždeň je možná podpora pre dlhodobú PN. Ak mal žiadateľ pripoistenie v PN “Zusatzversicherung“ nemusí žiadať o ďalšiu podporu. Je vyplácaná automaticky k PN. Táto podpora je vyplácaná aj tomu, kto nemá pripoistenie v prípade PN ale musí si o ňu požiadať najneskôr do 4. týždňov od vzniku PN.

Rakúsky fond zdravotného poistenia - ÖGK a SVS

Zamestnanec musí požiadať ÖGK o polovicu a aj o plnú nemocenskú dávku - nedostane ju „automaticky“. Trvanie a výška základného nároku na dávku a ďalšieho - následného nároku závisia od počtu odpracovaných rokov. Učni dostávajú úplnú kompenzáciu za učňov po dobu 8 týždňov a čiastočnú mzdu počas ďalších 4 týždňov.

Od 01.01.2020 došlo v Rakúsku k zlúčeniu viacerých poisťovní. Pre živnostníkov bola vytvorená nová poisťovňa SVS - Sozialversicherung der Selbständigen a to zlúčením živnostenskej poisťovne SVA der gewerblichen Wirtschaft a poisťovne pre poľnohospodárov - Sozialversicherungsanstalt der Bauern. U zamestnancov došlo k zlúčeniu deviatich poisťovní a bola vytvorená jedna Österreichische Gesundheitskasse - ÖGK. Pobočky ale ostávajú v každej spolkovej republike a volajú sa podľa miesta svojho pôsobenia ako napr. Österreichische Gesundheitskasse Wien, Tirol, NÖ, OÖ….

Zmeny v daňových zákonoch a zákonoch sociálneho zabezpečenia prebehli v Rakúsku v posledných rokoch. Aktuálne všetky údaje na stránke zodpovedajú aktuálnemu zneniu rakúskych daňových zákonov.

Povinnosti poistencov pri odchode do zahraničia

Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine, spravidla tam, kde žijete a pracujete. Pre rôzne prípady platia rôzne pravidlá.

Dovolenka alebo štúdium:

Vo väčšine prípadov ste naďalej poistený na Slovensku. Nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť máte na základe európskeho preukazu, ak ide o krajinu EÚ, prípadne si pred odchodom môžete vybaviť komerčné poistenie liečebných nákladov. Ak idete do zahraničia študovať, môže vám vzniknúť v zahraničí aj poistenie (napríklad ak budete prihlásený ako rezident danej krajiny). Vznik poistenia je potrebné oznámiť do 8 dní.

Práca v zahraničí:

Ak v zahraničí pracujete, vo väčšine prípadov tam budete aj poistený a zamestnávateľ bude za vás platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si vyberiete vy alebo vám ju určí zamestnávateľ. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde vykonávate prácu.

Podnikanie v zahraničí:

Ak v zahraničí podnikáte a nemáte v inej krajine EÚ žiadnu inú ekonomickú aktivitu, vo väčšine prípadov budete v zahraničí aj poistený a budete si platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si spravidla vyberá poistenec, v niektorých krajinách je určená. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde podnikáte.

Dôležité povinnosti:

• Do 8 dní oznámte, že vám vzniklo poistenie v zahraničí.
• Oznámte, v ktorej poisťovni v zahraničí ste poistený (údaj nájdete na preukaze poistenca alebo v sprievodnom liste k preukazu).
• Ak ním disponujete, predložte nám doklad o poistení v zahraničí (doklad vydáva zdravotná poisťovňa alebo príslušná inštitúcia v krajine, kde pracujete alebo podnikáte).
• Ak takéto doklady nemáte k dispozícii, predložte nám pracovnú zmluvu od zahraničného zamestnávateľa.
• Na základe doručených dokladov vás odhlásime z verejného zdravotného poistenia na Slovensku.
• V prípade návratu sa nezabudnite opäť prihlásiť na Slovensku, a to do 8 dní od ukončenia poistenia v zahraničí.

Nárok na zdravotnú starostlivosť v krajine bydliska (S1/E106)

Ak pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ (ste cezhraničným zamestnancom alebo SZČO a bydlisko máte na Slovensku) a chcete navštevovať svojich lekárov na Slovensku, stačí si požiadať o nárokový doklad S1/E106. Žiadosť o nárokový doklad podávate prioritne vo svojej zahraničnej poisťovni. Ak otec dieťaťa nepracuje na Slovensku, je potrebné si dieťa poistiť k sebe do SVS.

Nezamestnanosť po práci v Rakúsku

V prípade, že ste občanom SR, ktorý má trvalý alebo prechodný pobyt v Rakúsku, po skončení pracovného pomeru v Rakúsku sa môžete prihlásiť na úrade práce AMS elektronicky. Ak ste stratili prácu a chcete sa zaregistrovať ako nezamestnaný, použite ako prioritu účet eAMS.

V prípade, že ste občanom SR, ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt v Rakúsku, po skončení pracovného pomeru v Rakúsku sa môžete prihlásiť na príslušnom úrade práce na Slovensku. O dávku v nezamestnanosti môžete požiadať prostredníctvom formulára U1 (formulár získate prostredníctvom stránky rakúskeho úradu práce AMS). Príslušná inštitúcia vyplnený formulár U1 pošle na Vašu domácu adresu a tento formulár následne predložíte príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v SR.

Podpora v nezamestnanosti (Arbeitslosengeld)

Nárok na podporu v nezamestnanosti má každý, kto preukáže minimálnu dĺžku zamestnania s povinným poistením vrátane poistenia do fondu nezamestnanosti a počas poberania podpory v nezamestnanosti je pripravený prijať prácu, pričom dĺžka poberania nebola vyčerpaná.

Podmienky nároku:

• prvý nárok na dávku z fondu poistenia v nezamestnanosti - 52 týždňov legálneho zamestnania s povinným poistením, vrátane poistenia do fondu nezamestnanosti v období posledných 2 rokov pred podaním žiadosti.
• opakujúci nárok - 28 týždňov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 12 mesiacov.
• nezamestnaný/á pred dovŕšením 25. roku života - 26 týždňov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 12 mesiacov.

Výška podpory v nezamestnanosti

Ak podáte žiadosť pred 30.6. je vymeriavacím základom pre výpočet príjem z predchádzajúceho kalendárneho roka. V prípade, že podáte žiadosť po 30.6. je to príjem zo súčasného kalendárneho roka. Ak nie sú tieto jednoročné vymeriavacie základy k dispozícií, berie sa do úvahy posledný príjem.

Základná suma podpory pozostáva z 55% denného čistého príjmu. S rodinnými dávkami môže byť max. 80%, bez rodinných dávok max. 60% denného čistého príjmu. Po dovŕšení 45. roku života nesmie byť výška podpory v nezamestnanosti nižšia ako bola do dovŕšenia tohto veku. Pre výpočet presnej výšky dávky v nezamestnanosti je možné použiť kalkulačku na web stránke AMS Rakúsko.

Počas poberania rakúskej dávky v nezamestnanosti je možné privyrobiť si, pričom zárobok nesmie presiahnuť sumu 500,91 €. Uvedená čiastka je platná pre rok 2023 (v roku 2022 bola povolená suma zárobku vo výške 485,85 €).

Doba poberania dávky v nezamestnanosti

Minimálna doba je 20 týždňov.

• 30 týždňov - 3 roky legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti pred podaním žiadosti
• 39 týždňov - 6 rokov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 10 rokov u nezamestnaných po 40. roku života
• 52 týždňov - 9 rokov legálneho zamestnania s povinným poistením v nezamestnanosti v období posledných 15 rokov u nezamestnaných po 50. roku života

Prerušenie nároku

Nárok na podporu v nezamestnanosti sa prerušuje počas práceneschopnosti (počas poberania nemocenských dávok), počas vyplácania kompenzácie dovolenky, nároku na odškodné pri výpovedi, úhrady na dovolenku, ďalej počas vojenskej prezenčnej, výcvikovej a civilnej služby, umiestnenia v zariadení opatrovateľskej služby, počas pobytu v cudzine, poberania dávok starostlivosti o dieťa (Kinderbetreuungsgeld).

V prípade ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca alebo následkom vlastného zavinenia podpora v nezamestnanosti alebo dávka v hmotnej núdzi nebude vyplatená prvé 4 týždne. Napriek tomu dĺžka nároku nebude skrátená. Poberatelia dávok z úradu práce sú podľa všeobecného zákona o sociálnom poistení (ASVG) zdravotne a úrazovo poistení.

tags: #podmienky #vyplatenia #podpory #pri #pn #v