Na väčšinu živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) číhajú v lete zmeny, ktoré súvisia s ich odvodovými povinnosťami voči Sociálnej poisťovni. Tieto zmeny môžu mať významný vplyv na ich súčasné finančné záväzky aj na budúci dôchodok.
Sociálna poisťovňa sama oznámi vznik, trvanie alebo zánik povinného sociálneho poistenia a výšku ich novej odvodovej povinnosti, ktorá sa na nich bude vzťahovať od 1. júla 2025. Dobrou správou je, že živnostníci nemusia v tejto chvíli o nič žiadať. Sociálna poisťovňa všetko pripraví automaticky a písomne informuje každého, koho sa zmena týka, najneskôr do 21. júla 2025.
Informácie dostanú buď klasickou poštou, alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú. Z oznámenia sa dozvedia všetky potrebné informácie o výške ich nového vymeriavacieho základu, o výške poistného na sociálne poistenie, vrátane informácie o dátume splatnosti a spôsobu úhrady.
Povinné sociálne poistenie pre SZČO
Povinné sociálne poistenie vzniká od 1. júla 2025 tým fyzickým osobám, ktoré za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania vyšší ako 8 580 eur a majú k 1. júlu platné oprávnenie na vykonávanie činnosti. Tým, ktorí zarobili menej, táto povinnosť nevznikne, prípadne im k 30. júnu zanikne.
Prvýkrát zaplatia SZČO poistné v novej výške do 8. augusta 2025 (za mesiac júl). Toto sa týka tých, ktorí podali daňové priznanie v riadnom marcovom termíne. Tí, ktorí mali odklad, dostanú informácie do 21. októbra a prvú novú platbu uhradia do 10. novembra.
Na účely sociálneho poistenia sa za SZČO považuje fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov a v rozhodujúcom kalendárnom roku dosahovala príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý jej príjem z podnikania presiahol 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Naopak, povinnosť zaniká 30. júna.
Pre rok 2025 to znamená, že povinnosť platiť poistné má SZČO, ktorej príjem za rok 2024 bol vyšší ako 8 580 eur.
Výška odvodov
V kalendárnom roku 2025 platí pre povinne poistenú SZČO minimálny mesačný vymeriavací základ 715 eur, z čoho vyplýva minimálne mesačné poistné vo výške 237,02 eura. Maximálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2025 je 15 730 eur.
Špeciálna, nižšia sadzba vo výške 194,12 eura platí pre živnostníkov, ktorí sú už poberateľmi starobného, predčasného alebo výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, keďže neplatia poistné na invalidné poistenie.
Výška odvodov sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý sa odvíja od základu dane za rok 2024.
Koľko dostanem zo sociálneho zabezpečenia? (Vysvetlenie bodov Bend)
Podľa údajov Sociálnej poisťovne platilo v roku 2024 odvody priemerne 210 922 živnostníkov, pričom až 167 558 z nich, teda 79 percent, odvádzalo len minimálnu sumu. Tento podiel pritom stúpa, ešte v roku 2018 to bolo 75 percent.
| Rok | Priemerný počet živnostníkov platiacich odvody | Počet živnostníkov platiacich minimálnu sumu | Podiel platiacich minimálnu sumu |
|---|---|---|---|
| 2018 | Neuvedené | Neuvedené | 75% |
| 2024 | 210 922 | 167 558 | 79% |
Riziká neplatenia sociálneho poistenia
Ak živnostník nebude platiť sociálne poistenie, ktoré má podľa zákona povinné, hrozí mu séria vážnych, navzájom prepojených rizík.
Narastanie dlhu a finančné sankcie
Najbezprostrednejším dôsledkom je narastanie dlhu a finančné sankcie. Sociálna poisťovňa si za každý deň omeškania účtuje penále vo výške 0,05 percenta z dlžnej sumy. Tento dlh sa tak každým dňom zvyšuje. Ak živnostník na výzvy nereaguje a dlh neuhradí, Sociálna poisťovňa začne dlžnú sumu aktívne vymáhať.
Strata nároku na dávky
Druhým, veľmi citeľným rizikom, je strata nároku na nemocenské dávky. Ak má živnostník voči Sociálnej poisťovni podlžnosť (zvyčajne nad 5 eur), v prípade choroby mu nevzniká nárok na vyplatenie nemocenskej dávky, teda PN-ky. Rovnako stráca nárok aj na materské alebo ošetrovné na člena rodiny.
Vplyv na budúci dôchodok
Najzávažnejším dlhodobým následkom je však priamy vplyv na budúci dôchodok. Výška starobného dôchodku sa počíta na základe toho, ako dlho a z akej sumy si človek platil odvody počas celého svojho pracovného života. Obdobia, za ktoré živnostník odvody nezaplatil, sa mu do dôchodku nezarátajú.
Vymáhanie dlhov Sociálnou poisťovňou
Sociálna poisťovňa vymáha dlžné poistné a penále tromi spôsobmi: v tzv. správnom konaní, prostredníctvom mandátnej správy alebo exekútora, avšak vždy až po tom, ako dlžníka najskôr vyzve na uhradenie dlhu písomne originálnym rozhodnutím. Voči nemu sa dlžník môže do 15 dní odvolať.
Banky sú povinné oznamovať Sociálnej poisťovni čísla účtov povinných osôb (dlžníkov) a zostatky na nich. Dlžník sa vždy môže obrátiť na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o povolenie splátok dlžných súm (splátkový kalendár), a to až do začatia vymáhania.
Pokiaľ je vyhlásený konkurz, vrátane oddlženia fyzickej osoby alebo povolená reštrukturalizácia, Sociálna poisťovňa si uplatňuje pohľadávky aj v týchto konaniach. Rovnako postupuje v prípade, ak právnická osoba vstúpi do likvidácie. Po úmrtí dlžníka, fyzickej osoby, Sociálna poisťovňa prihlasuje svoje pohľadávky v dedičskom konaní.
Osobný bankrot
Pojem osobný bankrot sa používa na označenie zákonom upraveného procesu, ktorým sa fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ môže zbaviť svojich dlhov - v rámci toho aj dlhov v Sociálnej poisťovni. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov pod týmto pojmom rozumie oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
Ak je vyhlásený konkurz s oddlžením na fyzickú osobu, Sociálna poisťovňa si prihlási pohľadávku. Ak počas konkurzu dôjde k čiastočnému uspokojeniu prihlásených pohľadávok, v zostatku neuspokojenej časti sa pohľadávky stávajú nevymáhateľné. Nevymáhateľnosť pohľadávky neznamená jej zánik, znamená to len toľko, že Sociálna poisťovňa ju už nemôže ďalej vymáhať.
Z kolotoča dlhov sa len ťažko zoskakuje. Človek s finančnými problémami nevie riešiť svoju situáciu, starú podlžnosť platí novou a živí tak obrovský balvan, ktorý vlastnou pomocou nedokáže odhodiť. V takýchto bezvýchodiskových situáciách dokáže ľuďom v kríze pomôcť osobný bankrot. Zákonný proces, vďaka ktorému sa môže fyzická osoba alebo podnikateľ zbaviť svojich dlhov, má dve podoby.
Prvou je vyhlásenie konkurzu. Podmienkou v tomto prípade je, že žiadateľ bude ochotný vzdať sa svojho majetku v prospech veriteľov. Druhý spôsob je splátkový kalendár, ktorý je výhodnejšou alternatívou pre dlžníkov, ktorí si chcú svoj majetok ponechať a sú schopní splácať súdom stanovené splátky.
Kto môže o osobný bankrot požiadať? Človek, ktorý má minimálne jednu exekúciu staršiu ako jeden rok. Ku konaniu uvedie zoznam všetkých veriteľov, teda fyzických osôb a spoločností, ktorým dlhuje peniaze, a to aj prípady, keď voči nemu ešte nebola začatá exekúcia. Žiadateľ ďalej vyhlási, že za posledných desať rokov nebol voči nemu vyhlásený konkurz. V životopise uvedie informácie o jeho živote, práci, zdravotnom stave.
Práve na tieto informácie často prihliada súd pri rozhodovaní o osobnom bankrote, pretože objasňujú, či má žiadateľ čestný zámer. Napokon priloží čestné vyhlásenie, že všetky informácie sú pravdivé. Súd má o takto skompletizovanej žiadosti rozhodnúť do dvoch týždňov. Voči vyhlásenému konkurzu sa môžu ešte odvolať veritelia, teda ľudia a subjekty, voči ktorým mal žiadateľ o osobný bankrot podlžnosť. Ak sa tak nestane, žiadateľ sa zbavuje všetkých podlžností.
Finančné záväzky, na ktoré sa osobný bankrot nevzťahuje:
- Výživné na dieťa
- Zabezpečená pohľadávka (napríklad hypotéka)
- Pohľadávka, ktorú musí žiadateľ o osobný bankrot uhradiť za spôsobené škody
- Pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi
- Peňažný trest podľa trestného konania
- Nepeňažné pohľadávky
- Pohľadávka z pôžičky poskytnutej Centrom právnej pomoci
Koľko dostanem zo sociálneho zabezpečenia? (Vysvetlenie bodov Bend)
Kde hľadať pomoc?
Soňa Pobiecka ako špecializovaná sociálna poradkyňa Trnavskej arcidiecéznej charity pomáha žiadateľom pri oddlžovaní. Prepája ich s Centrom právnej pomoci (CPP), ktoré je jedinou inštitúciou zriadenou ministerstvom spravodlivosti, kompetentnou poskytovať právnu pomoc občanom žiadajúcim o osobný bankrot. Všetky služby spojené s osobným bankrotom sú v CPP pre žiadateľov bezplatné.
Prvou vecou, ktorú musí žiadateľ o osobný bankrot urobiť, je objednať sa v Centre právnej pomoci na konzultáciu. Najlepší spôsob je zavolať na číslo 0650 105 100, kde žiadateľa objednajú do jednej z kancelárií alebo konzultačných pracovísk. Po rozhovore v centre musí žiadateľ doložiť viaceré dokumenty, ktoré dosvedčujú jeho životnú situáciu. Práve s dokladovaním potrebných podkladov vedia žiadateľom o osobný bankrot veľmi pomôcť špecializovaní poradcovia.
„Určite nemá význam vyhlasovať osobný bankrot u človeka, ktorý žije na ulici, pretože v jeho životnej situácii je viac ako pravdepodobné, že by sa mu dlhy kopili ďalej,“ hovorí Soňa Pobiecka. Práve v tomto je úloha sociálnych pracovníkov pri asistencii o osobný bankrot dôležitá. Situáciu ľudí v núdzi veľmi dobre poznajú a vedia tak rozoznať, komu osobný bankrot pomôže, u koho by jeho vyhlásenie ovocie neprinieslo a koho zámery pri využití oddlženia nie sú poctivé.
Po vyhlásení konkurzu odpadne človeku veľké bremeno, o to viac by sa však mal snažiť zapracovať na svojej budúcnosti. Dlhy na sociálnej poisťovni síce splatiť nemusí, no pokiaľ to neurobí, nemôže počítať s dôchodkom. Skutočnosť, že voči nemu bol vyhlásený konkurz, je tiež uvedená v registri úpadcov, ku ktorému majú prístup aj banky. Žiadna z nich mu tak v budúcnosti už nebude ochotná poskytnúť úver, pretože by to bolo príliš veľké riziko. Šesť rokov po vyhlásení konkurzu nebude môcť ďalej vlastniť majetok, ani vyhrať či zdediť peniaze.
Na čo si dať pozor
Podvodné oznámenia
Nie všetky listy, ktoré v týchto dňoch chodia Slovákom do schránok, skutočne pochádzajú od štátu či legitímnej organizácie. Odkazujeme tým na listy, ktoré na prvý pohľad pripomínajú úradné dokumenty a snažia sa od ľudí vylákať peniaze. Podvodný dokument nesie názov „Platobný predpis - na úhradu poplatku za digitálnu infraštruktúru (PDI)“ a má tak vyvolať dojem, že ide o povinnú platbu voči štátu.
Sociálna poisťovňa vyzýva poistencov, aby po doručení zásielky o vymáhaní nedoplatku poistného boli pozorní a nedali sa oklamať podvodníkmi. Princíp podvodu je v týchto prípadoch podobný: firma, ktorá je poistencovi neznáma, mu zašle upozornenie v listovej podobe o tom, že má uhradiť svoj nedoplatok v Sociálnej poisťovni. Informáciu o reálnom dlhu čerpá zo zoznamu dlžníkov, ktorý je zverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne, preto upozornenie pôsobí dôveryhodne. Dlh, ktorý firma žiada zaplatiť ešte navýši o určitú sumu (penále) a žiada ho zaplatiť na číslo účtu, ktoré však nepatrí Sociálnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa vyzýva poistencov, aby si v takýchto prípadoch a pri akýchkoľvek iných pochybnostiach overili vymáhanie dlhu.
Podvodné spoločnosti
Aj v tomto prípade sa nájdu spoločnosti, ktoré chcú nekalým spôsobom zarobiť na zúfalej situácii ľudí. Prezentujú sa ako tí, ktorí pomôžu s vyhlásením osobného bankrotu, za takéto poradenstvo pritom pýtajú aj šesťsto eur. Keďže v posledných rokoch záujem o vyhlásenie konkurzu rastie, spoločnosti sa masovo prezentujú na internete, kde ľudia vyhľadávajú informácie.
„Ľudia by v žiadnom prípade nemali využívať služby takýchto spoločností,“ varuje Soňa Pobiecka. Na žiadateľov apeluje, aby prišli do Centra právnej pomoci. „Oni sú jediní, ktorí môžu žiadateľa o osobný bankrot zastupovať. Pomoc od pofidérnych spoločností navyše nie je stopercentná. Preto, ak žiadateľ potrebuje asistenciu s vyplnením dokumentácie, obrátiť by sa mal na špecializovaných sociálnych poradcov. Za poradenstvo k vyhláseniu konkurzu by za žiadnych okolností nemal nikomu nič platiť,“ dodáva Soňa Pobiecka.