Stavebné konanie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozsiahleho administratívneho procesu, často prináša so sebou rôzne výzvy a potenciálne prieťahy. Tieto prieťahy môžu mať pre účastníkov konania závažné negatívne dôsledky, najmä finančného charakteru. Slovenský právny systém však poskytuje možnosť domáhať sa náhrady škody spôsobenej nečinnosťou alebo nesprávnym postupom orgánov verejnej správy v stavebnom konaní.
Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základným ústavným právom, ktoré je garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Napriek tomu patria prieťahy v súdnom konaní medzi najčastejšie problémy slovenského justičného systému. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je zabezpečiť efektívne a včasné vybavovanie záležitostí. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) opakovane konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zo strany Slovenskej republiky podľa článku 6 ods.
Tento článok sa zameriava na analýzu nároku na náhradu škody v stavebnom konaní s osobitným dôrazom na relevantnú judikatúru a novú právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť v apríli 2024.
Právny rámec náhrady škody a zodpovednosť štátu
Základným právnym rámcom pre náhradu škody spôsobenej prieťahmi v konaní je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy.
Prieťahy v konaní sú definované ako nečinnosť alebo neodôvodnené predlžovanie konania zo strany štátneho orgánu, najčastejšie súdu. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre konštatoval, že obdobie nečinnosti súdu v dĺžke viac ako 6 mesiacov spravidla zakladá prieťahy v konaní (napr. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 43/04). Význam konania pre účastníka je pri posudzovaní prieťahov kľúčový. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, vrátane prieťahov v konaní.
Nečinnosť stavebného úradu, definovaná ako situácia, keď úrad nekoná alebo nevydá rozhodnutie v zákonnej lehote, predstavuje závažný problém, ktorý môže poškodiť práva občanov a investorov.
Lehoty v správnom a stavebnom konaní
V zmysle § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania. V zložitejších prípadoch sa táto lehota predlžuje na 60 dní. Ak ani táto lehota nestačí, odvolací orgán ju môže primerane predĺžiť. Nedodržanie týchto lehôt môže viesť k nečinnosti správneho orgánu a potenciálnemu nároku na náhradu škody.
Činnosť stavebných úradov sa riadi primárne Stavebným zákonom (aktuálne zákon č. 25/2025 Z. z., účinný od roku 2025) a subsidiárne (podporne) Správnym poriadkom (zákon č. 180/2014 Z. z.). Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov. Stavebný zákon stanovuje špecifické lehoty, napríklad stavebný úrad má rozhodnúť o stavebnom povolení do 30 dní, resp. 60 dní v zložitejších veciach, s povinnosťou odôvodnenia predĺženia.
Fikcia súhlasu ako nástroj ochrany
V určitých prípadoch slovenský právny poriadok predpokladá tzv. fikciu súhlasu. Ak stavebný úrad v stanovenej lehote nereaguje na žiadosť o stavebný zámer, považuje sa to za súhlas zo zákona. Lehota je 30 dní pri jednoduchých stavbách (pri zložitejších 60 alebo 90 dní). Fikcia súhlasu výrazne posilňuje pozíciu občana, pretože umožňuje pokračovať v zámere aj bez formálneho rozhodnutia úradu. Tento inštitút bol aplikovaný aj v českej právnej úprave, kde pre vydanie súhlasu s uskutočnením ohlásenej stavby platí, že súhlas musí stavebný úrad vydať tak, aby mohol byť stavebníkovi doručený do 40 dní odo dňa doručenia ohlásenia stavebnému úradu. Ak nebude v stanovenej lehote stavebníkovi doručený písomný súhlas a nebude mu zároveň v tejto lehote doručené ani uznesenie o odložení podania či rozhodnutie o zákaze ohlásenej stavby, považuje sa súhlas za udelený.
Podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej prieťahmi v stavebnom konaní je potrebné kumulatívne splnenie viacerých podmienok:
- Nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup: Musí existovať nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Za nesprávny úradný postup sa považuje postup súvisiaci s rozhodovacou činnosťou.
- Škoda: Musí vzniknúť škoda, ktorá je majetkovou ujmou vyjadriteľnou v peniazoch. Nestačí len nemajetková ujma.
- Príčinná súvislosť: Medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí existovať príčinná súvislosť.
Prostriedky nápravy proti nečinnosti stavebného úradu
Slovenský právny poriadok poskytuje viacero stupňov ochrany proti nečinnosti stavebného úradu. Ak sa stretnete s nečinnosťou, môžete podniknúť viaceré kroky:
- Pripomenutie uplynutia zákonnej lehoty: Hoci nejde o formálny právny prostriedok, urgencia často vedie k náprave, ak išlo o administratívne opomenutie. Je vhodné zaslať písomnú výzvu stavebnému úradu, v ktorej upozorníte na uplynutie zákonnej lehoty a žiadate o urýchlené konanie.
- Podanie sťažnosti: Ak urgencia nepomôže, občan podáva formálnu sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Sťažnosť musí riešiť nadriadený orgán (napr. prednosta úradu alebo starosta obce), pretože nesmie byť prešetrovaná osobou, proti ktorej smeruje. Sťažnosť by mala identifikovať konanie, ktoré považujete za nečinnosť, a uviesť, aké kroky už boli podniknuté. Podanie sťažnosti je zákonom považované za jeden z riadnych prostriedkov nápravy, ktorý musí občan vyčerpať, než sa obráti na správny súd. Orgán verejnej správy vybaví sťažnosť do 60 pracovných dní, pričom v náročných prípadoch môže lehotu predĺžiť o ďalších 30 pracovných dní.
- Podnet prokuratúre: Tento krok vyvíja na nečinný úrad značný tlak, aby si udržal kontrolu nad prípadom. Fyzické a právnické osoby sa môžu obracať na prokurátora s podnetom, ak sa domnievajú, že došlo k porušeniu zákona. Prokuratúra SR je oprávnená preskúmavať dodržiavanie zákonov orgánmi verejnej správy, vrátane prípadov nečinnosti. Prokurátor je povinný podnet vybaviť do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený. Najčastejším opatrením prokurátora v takýchto prípadoch je upozornenie prokurátora (§ 21 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre). Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona.
- Žaloba proti nečinnosti na správnom súde: Žaloba je subsidiárny prostriedok. K podaniu je možné pristúpiť až vtedy, keď žalobca neúspešne vyčerpal dostupné prostriedky nápravy, ktorými sú sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach alebo podnet prokurátorovi. Samotné podanie žaloby často vedie k tomu, že úrad urýchlene vydá rozhodnutie. Žaloba proti nečinnosti je finančne prístupná (poplatok 100 €) a nevyžaduje povinné právne zastúpenie advokátom. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol.
Ústavná sťažnosť a náhrada škody
Právo na prerokovanie veci v primeranej lehote je základné právo garantované Ústavou SR (čl. 48 ods. 2). Ak občan nedosiahol nápravu bežnými prostriedkami, vrátane žaloby na správnom súde, môže využiť ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR. Ústavný súd SR nekoná ako ďalšia inštancia stavebného konania (nevydá povolenie), ale zabezpečuje, aby štátne orgány konali zákonne a bez prieťahov. Nezákonná nečinnosť je podľa zákona č. 514/2003 Z. z. považovaná za formu nesprávneho úradného postupu, za ktorú zodpovedá štát (alebo obec). Občan, ktorý utrpel preukázateľnú majetkovú ujmu (napr. ušlý zisk z dôvodu omeškania projektu), môže žiadať o náhradu škody. Nárok sa uplatňuje najprv na príslušnom orgáne (napr. ústrednom úrade pre výstavbu). Ak do 6 mesiacov nedôjde k dohode, možno podať žalobu na všeobecný súd o náhradu škody.
Slovenský právny poriadok poskytuje viacero stupňov ochrany. Prvým krokom je podanie sťažnosti na prieťahy predsedovi súdu, na ktorom konanie prebieha. Tento prostriedok upravuje § 62 - 70 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. Ak sťažnosť predsedovi súdu neprinesie výsledok, môžete podať ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR. Ústavný súd SR v Košiciach preskúma, či bolo porušené vaše právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavná sťažnosť musí byť podaná prostredníctvom advokáta (povinné právne zastúpenie). Naša advokátska kancelária má bohaté skúsenosti so zastupovaním klientov pred Ústavným súdom SR.
Ústavný súd SR pravidelne priznáva finančné zadosťučinenie. Výška závisí od závažnosti prieťahov, dĺžky konania a významu veci pre sťažovateľa. Ústavný súd SR priznáva primerané finančné zadosťučinenie spravidla v rozsahu 1 000 - 10 000 EUR. ESĽP priznal v slovenských prípadoch sumy od 1 500 do 25 000 EUR.
Ak vnútroštátne prostriedky nápravy zlyhajú alebo sú nedostatočné, zostáva možnosť obrátiť sa na ESĽP v Štrasburgu. Sťažnosť sa podáva pre porušenie článku 6 ods. Dodržanie lehoty - 4 mesiace od právoplatného vnútroštátneho rozhodnutia (od 1. 2. 2022).
ZHODNÝ A NEZHODNÝ PRÍVLASTOK: Jasný prehľad a rozdiely ✍️
Premlčanie nároku na náhradu škody
Nárok na náhradu škody sa premlčí uplynutím piatich rokov od splnenia podmienok pre jeho vznik. Plynutie premlčacej doby sa preruší, ak orgán hospodárskej súťaže vykoná úkony na účely vyšetrovania alebo konania v súvislosti s porušením práva hospodárskej súťaže, ktorého sa týka žaloba o náhradu škody.
Ustanovenia tohto zákona sa použijú na nároky na náhradu škody vzniknuté po 26. decembri 2014 a na konania o náhradu škody začaté po 26. decembri 2014. Zákon nadobúda účinnosť 27. decembra 2014.
Disciplinárne a trestnoprávne dôsledky
Nečinnosť z nedbanlivosti môže byť dôvodom na disciplinárne postihy voči zamestnancom úradu (napr. podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o sociálnom zabezpečení, v spojení s internými predpismi). Vo výnimočných prípadoch môže úmyselná nečinnosť verejného činiteľa, s úmyslom spôsobiť inému škodu alebo získať neoprávnený prospech, napĺňať znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona.
Reforma stavebnej legislatívy od apríla 2024
Od 1. apríla 2024 nadobudla účinnosť reforma stavebnej legislatívy, ktorá má zásadný vplyv na úpravu pravidiel týkajúcich sa stavebného procesu. Táto reforma zakotvuje dva nové právne predpisy: Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe, ktoré majú nahradiť aktuálne existujúci Stavebný zákon. Prioritným účelom reformy je zrýchliť a zefektívniť procesy, upraviť kompetencie a zároveň vniesť do stavebných procesov elektronizáciu.
Zatiaľ čo účinnosť Zákona o územnom plánovaní nastala v apríli 2024, nový Zákon o výstavbe, ktorý má nahradiť proces povoľovania stavieb, bude účinný až v roku 2025. Preto bude povoľovanie stavieb do konca roku 2024 naďalej prebiehať podľa úpravy obsiahnutej v Stavebnom zákone.
Od 1. apríla 2024 sa pri tvorbe územného plánu či pri vyhlasovaní stavebnej uzávery postupuje v zmysle nového Zákona o územnom plánovaní. Zriadené boli aj regionálne úrady pre územné plánovanie a výstavbu, ktoré vykonávajú štátnu stavebnú správu v II. stupni a dohľad nad dodržiavaním legislatívy v oblasti stavebného práva.
Zavedenie jedného integrovaného konania znamená, že sa odstránilo viacstupňové povoľovacie konanie. Územné konanie sa spája so stavebným konaním a konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie do jedného konania o stavebnom zámere. Výsledkom bude rozhodnutie o povolení stavby, ktoré bude zároveň overením projektu stavby.
Dodatočná legalizácia čiernych stavieb
Stavby zhotovené a užívané bez stavebného povolenia, tzv. čierne stavby, je možné od 1. apríla 2024 dodatočne skolaudovať, avšak len existujúce čierne stavby postavené do tohto dátumu. Konanie na dodatočné skolaudovanie môže začať len na žiadosť vlastníka čiernej stavby. Musia byť splnené určité podmienky: stavba musí stáť na pozemku vlastníka, nesmie byť v ochrannom pásme či na cudzom pozemku, nesmie byť pri nej začaté konanie o odstránení či dodatočnom zlegalizovaní a musí byť nepretržite využívaná na účel, na ktorý bola postavená. Stavebný úrad vydá rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie s účinkami kolaudačného rozhodnutia.
Pre novovzniknuté čierne stavby, teda zhotovené po 1. apríli 2024, zavádza reforma stavebnej legislatívy prísnejší režim. Nebude možné požiadať o dodatočné povolenie stavby a stavebný úrad nariadi jej odstránenie. V prípade neodstránenia stavby v určenej lehote stavebný úrad sám zabezpečí výkon rozhodnutia na náklady vlastníka. Okrem pokút nariadi aj odpojenie stavby od sietí. Nová právna úprava zavádza aj inštitút prepadnutia stavby do vlastníctva štátu a rozšírenie sankcií, pričom najvyššia peňažná sankcia môže dosiahnuť 250 000 EUR.
Je dôležité si uvedomiť, že stavať bez stavebného povolenia alebo ohlásenia je v rozpore so zákonom a takáto stavba sa považuje za nepovolenú tzv. čiernu stavbu.
Stavebné povolenie vs. ohlásenie stavby: Rozhodujúca správna úvaha
Rozhodnutie, či na realizáciu stavby je potrebné stavebné povolenie alebo postačí ohlásenie, je často predmetom diskusií a nesprávnych interpretácií. Základným predpokladom je, že stavebník sa rozhoduje, či bude stavať alebo rekonštruovať nehnuteľnosť. Podľa § 55 ods. 2 písm. b) a c) Stavebného zákona, pre drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce sa nevyžaduje územné rozhodnutie. Územné konanie ako osobitný druh správneho konania vedeného podľa Stavebného zákona predchádza stavebnému konaniu. Písomné ohlásenie stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác stavebnému úradu tzv. ohlásením, je zjednodušeným procesom.
Kedy je potrebné stavebné povolenie?
Stavebné povolenie budete potrebovať vtedy, ak Vašu stavbu nemožno zaradiť ani pod jednu z vyššie uvedených kategórií. To znamená, že nejde o drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, pri ktorých postačí ohlásenie alebo bežné udržiavacie práce (tieto sa stavebnému úradu neohlasujú). Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 Stavebného zákona ide o zákonom stanovený predpoklad - zmena stavby, kedy sa v každom prípade stavebné povolenie vyžaduje. Stavebný zákon nehovorí o ich minimálnej ploche, príp. výške. Zmeny dokončených stavieb - prístavby, nadstavby a vstavby si vždy vyžadujú stavebné povolenie.
Stavebné úpravy, pri ktorých sa síce zachová vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby (podstata pojmu stavebných úprav), a ktoré sú však zároveň aj stavebnými úpravami, ktorými sa podstatne mení vzhľad stavby, zasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, mení sa spôsob užívania stavby alebo sa ohrozujú sa záujmy spoločnosti - nemožno tu aplikovať § 55 ods. 2. Typickým príkladom sú “prerábky”, resp. obnovy bytových jadier v bytových domoch so zásahom do nosných stien alebo zmena tvaru strechy (dochádza k zásahu do nosných konštrukcií stavby, prípadne aj k podstatnej zmene vzhľadu stavby).
Čo je drobná stavba a ako sa posudzuje?
Drobné stavby sú podľa Stavebného zákona (§ 139b SZ) definované ako stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. garáž, prístrešok pri rodinnom dome) a zároveň nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Obe kritériá musia byť splnené súčasne. Predmetné ustanovenie však skôr upresňuje pojem drobné stavby a to tak, že ich vymedzuje ako prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, a podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m. Ďalšie upresnenie obsahuje aj ustanovenie § 139b ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého za drobné stavby môžeme považovať aj napr. oplotenie, reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy atď.
Doplnková funkcia pre hlavnú stavbu znamená, že drobná stavba je postavená ako akýsi doplnok k hlavnej stavbe. Pokiaľ by stavba spĺňala kritériá drobnej stavby, ale nepredstavovala by doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, napr. pokiaľ je garáž jedinou stavbou na pozemku alebo pokiaľ oplotenie stojí na pozemku, kde sa žiadna stavba nenachádza, išlo by o stavbu, na ktorú je potrebné stavebné povolenie.
