Politici po celom svete opäť objavili starý recept - zdaníme bohatých a zachránime ľud. Slovensko nie je výnimkou. Minister financií Ladislav Kamenický predstavil vyššie sadzby pre ľudí s vyšším príjmom - až 35 %. No ako ukazuje história aj súčasná realita, majetkové dane nefungujú. Brzdia rast, odháňajú kapitál a napokon najviac za ne zaplatia tí, ktorí sa ich mali domnele „zastať“ - stredná a chudobná trieda.
Keď dane prekročia hranicu únosnosti
Dane sú nevyhnutné ako smrť, hovorí klasický bonmot. Štát ich vždy potreboval a bude potrebovať. Problém však nastáva, keď sa zdaňovanie zmení na ideológiu a z morálnej povinnosti sa stane nástroj pomsty. Príklady absurdných daní - z okien, brád či dverí - ukazujú, že ľudia vždy hľadali spôsoby, ako ich obísť. Dnes je to presúvanie majetku do krajín s nižšou daňou či do iných foriem vlastníctva.
Zdaňovanie bohatých sa stáva začiatkom bludného kruhu - menej úspešných ľudí, menší rast, menšie dane a nakoniec ešte väčší deficit.
Francúzsky experiment a jeho dôsledky
Francúzsko, ktoré zaviedlo daň pre bohatých, stratilo viac, než získalo. Každoročne vybralo okolo päť miliárd eur, no sedem miliárd mu odišlo spolu s bohatými a ich kapitálom. Čistý výsledok: mínus dve miliardy eur. Napriek tomu sa dnes Paríž chystá dani pre majetných opäť otvoriť - aj pod tlakom ekonóma Gabriela Zucmana, ktorý presadzuje celosvetovú 2-percentnú daň z majetku nad 100 miliónov eur.
Vo Francúzsku už 60 % populácie dostáva od štátu viac, než doň prispieva. Ak sa tento podiel zvýši, systém skolabuje. Ľudia si zvykli, že „štát sa postará“, čím vzniká neudržateľná kultúra nárokovateľnosti. Populisti tento pocit ešte posilňujú - namiesto zodpovednosti ponúkajú nové dávky, namiesto práce istoty. No to, čo sa tvári ako solidarita, sa v skutočnosti mení na systém, ktorý odmeňuje pasivitu a trestá iniciatívu.
Do tax cuts stimulate the economy? - Jonathan Smith
Slovensko: vyššie dane, menšia motivácia
Aj slovenská vláda smeruje týmto smerom. Slovensko je totiž jedinou krajinou V4, kde zamestnanec s vysokým platom dostane menej než polovicu z celkových nákladov, ktoré naňho vynakladá zamestnávateľ. Kvalifikovaní odborníci preto logicky odchádzajú do Poľska či Česka, kde im zostane viac.
Tento trend sa prejavuje aj v oblasti dôchodkov, kde diskusie o zdaňovaní "bohatých" dôchodcov odrážajú rovnakú mentalitu. Ak sa štát rozhodne "prerozdeľovať" prostriedky od tých, ktorí si počas života na dôchodok sporili, môže to mať za následok demotiváciu pre budúce generácie a odchod kapitálu.
Zbojnícka mentalita a jej dopady
Juraj Jánošík, obľúbený hrdina Roberta Fica, sa stal symbolom „spravodlivej pomsty“. V skutočnosti však zbojníci nebrali od boháčov, ale od poctivých remeselníkov a obchodníkov. Dnešní politickí zbojníci robia to isté - vezmú tým, ktorí tvoria, aby rozdali tým, ktorí čakajú. Takto sa nerodí spravodlivosť, ale úpadok.
Tento prístup je obzvlášť škodlivý v kontexte dôchodkového systému, kde je dôležitá stabilita a predvídateľnosť. Pokusy o dodatočné zdaňovanie už zarobených a našetrených prostriedkov narúšajú dôveru v systém a odrádzajú od dlhodobého sporenia.
Poučenie z Thatcherovej éry
Britská premiérka Margaret Thatcherová kedysi ukázala, že cesta k prosperite vedie opačným smerom. Nie cez štátne prerozdeľovanie, ale cez zníženie štátnej moci, efektívnosť a podporu tých, ktorí vytvárajú hodnoty. Štát nie je dobrý vlastník - jeho úlohou je vytvoriť prostredie, v ktorom sa oplatí pracovať, podnikať a investovať.
Skutočné riešenie preto neleží v zvyšovaní daní, ale v efektívnom štáte, ktorý míňa len toľko, koľko dokáže zarobiť, a v prostredí, ktoré odmeňuje aktivitu namiesto závisti. To platí aj pre dôchodkový systém, kde by sa mali hľadať riešenia, ktoré podporujú individuálnu zodpovednosť a udržateľnosť, namiesto krátkodobých populistických opatrení.