Odchod zo zamestnania je dôležitým míľnikom v živote každého zamestnanca. Či už ide o ďalší krok vo vašej kariére, zmenu oblasti práce alebo novú životnú etapu, je dôležité rozlúčiť sa s kolegami a nadriadenými dôstojne a profesionálne.
Odchod z práce, či už ide o vysnívanú príležitosť, stratu zamestnania alebo útek z toxického pracoviska, môže byť významnou udalosťou vo vašej kariére. Pálenie mostov nikdy nie je múdre.
S kolegami ste pravdepodobne strávili značnú časť času, takže si zaslúžia trochu vášho času. Je to príležitosť na nadviazanie kontaktov. Aj keď tento bod môže znieť veľmi vypočítavo, nikdy neviete, ktoré vzťahy na pracovisku budú opäť užitočné, či už o päť alebo desať rokov. Čo ak si váš spolupracovník v budúcnosti založí úspešný podnik a bude potrebovať zamestnancov?
Je to súčasť zmysluplného prechodu. Existuje dôvod, prečo sa ľudia lúčia. Rozlúčky sú rituály. Pomáhajú nám uzavrieť jednu kapitolu a otvoriť ďalšiu. Srdečný rozlúčkový list kolegom môže byť poslednou úlohou, ktorú urobíte na svojom súčasnom pracovisku.
Je to informatívne. Nahradí vás niekto z tímu a bude teraz plniť všetky vaše aktuálne úlohy? Ideálne je urobiť tak deň alebo dva pred posledným dňom v práci. Kolegovia majú ešte priestor osobne sa rozlúčiť, prípadne sa dohodnúť na odovzdaní agendy.
Dôležitosť načasovania
Načasovanie listu je takmer rovnako dôležité ako jeho obsah. Z tohto dôvodu je lepšie, ak sa pred verejným oznámením svojho odchodu dvakrát poradíte so svojimi nadriadenými. Poslať ho príliš skoro môže byť rovnako zlé ako neposlať ho vôbec.
Čo by mal obsahovať rozlúčkový list?
Čokoľvek poviete, situáciu nevyrieši ani nepovedie k nejakému riešeniu. Rovnako ako vaše emócie by ste mali držať počet slov na uzde. Väčšina vašich kolegov vám pravdepodobne aspoň raz pomohla. Aj keď odchádzate, neznamená to, že by ste mali svoje povinnosti len tak hodiť za hlavu ako horúci zemiak. Pravdepodobne však vo vašej spoločnosti pracujú ľudia, ktorí vám boli blízki. Máte vzácnu spomienku na teambuilding s vaším najlepším kolegom v práci? Na druhej strane nezabudnite, že ste stále v profesionálnom prostredí.
Kľúčové body pre úspešný rozlúčkový list:
- Uistite sa, že načasovanie je správne.
- Zachovajte ľahkosť a pozitívnosť.
- Buďte struční.
- Vyjadrite vďačnosť.
- Zahrňte doň aj svoj posledný deň.
- Uveďte meno osoby, ktorá prevezme vaše povinnosti.
- Urobte to osobné.
- Zahrňte do nich aj svoj nový kontakt. Nikdy neviete, či vás niekto nebude chcieť v budúcnosti opäť osloviť.
- Na záverečných slovách záleží.
Profesionálny tip: Nezabúdajte na svojich klientov. Aj oni majú právo vedieť o vašom odchode. Urobte svoj odchod hladký a čistý a odkážte ich na novú osobu, ktorá bude zodpovedná za jednanie s nimi. Môžete im tiež poskytnúť svoj nový kontakt, ak chcú zostať v kontakte.
Ako sa rozlúčiť s kolegom (a čo NEPOVEDAŤ!) | Kariérne tipy Indeed
Príklady rozlúčkových správ:
Niektorí ľudia sa lúčia osobne počas mítingu, iní si pripravia individuálne správy pre najbližších kolegov.
- „Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodol/a pre tento krok, ktorý pre mňa znamená novú životnú etapu. Bola to pre mňa nesmierne príjemná skúsenosť spolupracovať s takým talentovaným tímom ako ste Vy. Spoločne sme dosiahli veľké úspechy a prežili mnoho nezabudnuteľných chvíľ. Aj keď odchádzam, mám srdce plné pekných spomienok a som presvedčený/á, že naše cesty sa opäť stretnú aj v budúcnosti. Ešte raz Vám všetkým ďakujem za všetko a želám Vám do budúcnosti len to najlepšie.“
- „Rada by som vám oznámila, že moja cesta v spoločnosti sa blíži ku koncu. Ďakujem vám všetkým za spoluprácu a prajem veľa úspechov do budúcnosti.“
- „Ďakujem za všetky spoločné obedy, brainstormingy aj kávové prestávky. Bolo mi cťou pracovať s vami a verím, že naše cesty sa ešte stretnú.“
- „Rada by som vás informovala, že od [dátum] už nebudem súčasťou spoločnosti [Názov]. Po tomto dátume vás bude zastupovať moja kolegyňa [meno, kontakt].“
Žiadosť o vyplatenie odchodného
Na odchodné má zamestnanec nárok len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie dôchodku je potrebné pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Minimálna výška odchodného je zvyčajne v sume priemerného mesačného zárobku, ak nebolo dohodnuté inak. Podľa Zákonníka práce, nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Súvisiace tlačivá:
- Žiadosť o vyplatenie odstupného
- Dohoda o skončení pracovného pomeru
Príbehy odchádzajúcich do dôchodku
Stalo sa už milou tradíciou, že so zamestnancami odchádzajúcimi do dôchodku sa dôstojným spôsobom rozlúči, ale predovšetkým poďakuje za ich dlhoročnú svedomitú prácu aj rektor Prešovskej univerzity v Prešove prof. Nebolo tomu inak ani v mesiaci jún, keď sa priateľského stretnutia zúčastnili štyria končiaci zamestnanci našej univerzity, doc. PaedDr. Viera Bebčaková, PhD., PhDr. Marta Jakubíková, PhD., PhDr. Alena Longauerová, PhD. a RNDr.
„Dovoľte mi, aby som sa Vám poďakoval za roky, desaťročia strávené na našej univerzite, za Vašu prácu, aj vďaka ktorej mohla univerzita prosperovať a posúvať sa vpred,“ zneli slová rektora, ktorý pri odovzdaní ďakovného listu zaželal všetkým predovšetkým pevné zdravie a zaslúžený oddych.
Marta Jakubíková, FZO:
„Veľmi si vážim pozvanie pána rektora, beriem to ako zadosťučinenie za našu prácu. Morálne ocenenie je pre mňa omnoho viac ako nejaká iná odmena,“ uviedla dr. Jakubíková z Fakulty zdravotníckych odborov (FZO). Ako dodala, na FZO pracuje od jej založenia a nikdy to neoľutovala. „Bolo to moje vysnívané povolanie a považujem to za najlepšiu skúsenosť v mojom živote, preto sa mi ťažko odchádza,“ poznamenala Jakubíková. Ako prezradila, po odchode do dôchodku sa plánuje venovať predovšetkým svojej rodine, ktorej je podľa jej slov dlžná za pomoc a podporu počas celého obdobia.
Alena Longauerová, FZO:
Na FZO od jej založenia pôsobila aj dr. Longauerová. „Keď v akademickom roku 2002/2003 prišla na Prešovskú univerzitu malá nadšená skupina kolegov, aby tu začali písať históriu novej fakulty, bola som jednou z nich. Mali sme guráž. Prijali sme náročnú výzvu dokázať, že vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek na akademickej pôde má svoje opodstatnenie i perspektívu,“ zaspomínala si Longauerová, ktorá dodala, že to nebola jednoduchá úloha. „V tomto duchu sa niesli aj moje osobné kroky. Pracovala som, študovala, publikovala, „vyhodila“ som zo skúšky prvého študenta (a Boh mi je svedkom, že to bolo pre mňa naozaj ťažké), zapojila som sa do prvého projektu, prihlásila som sa na angličtinu, absolvovala som prvú konferenciu, zahraničný študijný pobyt, zvládla som IKT, napísala prvú učebnicu... V rámci klinických cvičení som so študentmi prešla takmer všetky oddelenia prešovskej nemocnice a naučila som sa pokore voči životu ale aj voči prírode v nás. Viedla som katedru aplikovaných humanitných vied, pomáhala som rozbehnúť katedru dentálnej hygieny, bola som členkou akademického senátu. Pribúdali študijné odbory, predmety, kolegovia, študenti, denní aj externí... Pätnásť rokov. Veľa? Málo? Straty? Nálezy? Bol to predovšetkým čas, v ktorom sa pôvodná neistota menila na skúsenosti, sebavedomie ale aj na radosť a spokojnosť, že sme obstáli, že sme nesklamali. A na vďaku. Vďaku za všetkých, ktorí sa dotkli môjho srdca, za študentov a kolegov. A za moje skvelé kolegyne z katedry ošetrovateľstva, ktoré ma podržali v časoch najťažších,“ vyjadrila svoje pocity Longauerová a zároveň prezradila, svoje ďalšie plány. „Chcem sa slobodne venovať sebe a svojej rodine, chcem konečne dočítať Perzský oheň... Nechcem sa nudiť. Preto sa učím po francúzsky, absolvujem kondičné jazdy v autoškole, snažím sa minimalizovať prípadné zdravotné obmedzenia.“
Viera Bebčaková, Pedagogická fakulta:
Na svoje pôsobenie na Prešovskej univerzite si zaspomínala aj doc. Babčaková, ktorá na univerzitu, vtedy ešte na Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika nastúpila 1. decembra 1970. „Do Prešova som prišla ako hráčka basketbalu do družstva TJ Slávia UPJŠ Prešov, ktoré v roku 1970 postúpilo do 1. československej basketbalovej ligy a nepretržite v nej hralo do roku 1979. Okrem toho, že som sa dostala medzi vynikajúce basketbalistky, aj na katedre som spoznala vynikajúcich kolegov - učiteľov, ktorí ako učitelia a zároveň vrcholoví športovci, do značnej miery ovplyvnili môj športový i profesijný život. Práca so študentmi na katedre telesnej výchovy splnila moje očakávania. Boli to naozaj krásne a nezabudnuteľné zážitky,“ zaspomínala si Babčáková. Po odchode do dôchodku plánuje aj ďalej spolupracovať s teraz už bývalými kolegami, najmä na poli olympijskej výchovy, „na ktorom som určite ako členka Slovenskej olympijskej akadémie a čestná členka Slovenského olympijského výboru vyorala aspoň malú brázdu medzi učiteľmi - kolegami i medzi študentmi, z ktorých už mnohí mali možnosť prežiť nezabudnuteľné chvíle priamo v kolíske olympijských hier v gréckej Olympii,“ doplnila úspešná športovkyňa.