Výchovná rehabilitácia a jej komplexné zložky v špeciálnej pedagogike

Výchovná rehabilitácia je kľúčovou zložkou komplexnej rehabilitácie, ktorá sa zameriava na výchovu a vzdelávanie jedincov s telesným postihnutím, chorých a zdravotne oslabených (TPCHZO). Cieľom je zabezpečiť ich optimálny rozvoj a integráciu do spoločnosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výchovnú rehabilitáciu v kontexte špeciálnej pedagogiky TPCHZO.

Čo je rehabilitácia?

Rehabilitácia je komplexný proces, ktorého cieľom je zlepšenie celkového stavu jedinca, minimalizácia zdravotného deficitu a znovu-zaradenie pacienta do pracovného i bežného života. Je to vzájomne prepojený cielený proces. Jeho primárnym cieľom je minimalizácia negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia - či už akútneho alebo chronického.

Rehabilitácia je komplexný proces, ktorý zlepšuje priebeh ochorenia, zmenšuje deficit a urýchľuje znovuzaradenie pacienta do rodinného, príp. pracovného prostredia. Komplexnosť procesu je daná tým, že chápe človeka ako celok, ktorý má ťažkosti telesné, i duševné, tie najmä v závažnejších prípadoch s poškodením pracovného potenciálu a handicapom, majú pracovno-sociálne dopady a navyše ich treba niekedy riešiť i výchovnými postupmi.

Zložky komplexnej rehabilitácie

Základným pilierom rehabilitačného procesu je liečebná rehabilitácia, no v rámci komplexnosti je veľmi dôležitá i pracovná, sociálna či výchovná rehabilitačná zložka. Komplexnosť rehabilitačného procesu je daná telesnou (fyzickou), duševnou (psychickou) a sociálno-pracovnou opaterou jedinca.

Liečebná rehabilitácia

Liečebná rehabilitácia je súbor diagnostických, terapeutických a edukačných opatrení s cieľom maximálneho zlepšenia zdravotného stavu pacienta. V širšom zmysle sa chápe ako celá zdravotnícka starostlivosť o telesne a zdravotne postihnutých. Smeruje k vyliečeniu choroby, k úprave zdravotného stavu, k odstráneniu alebo zmierneniu orgánového alebo funkčného defektu a k vytvoreniu priaznivých somatických podmienok pre spoločenské začlenenie. Zahŕňa diagnostickú činnosť a určenie programu liečby. V užšom zmysle zahŕňa komplex liečebných postupov v oblasti rehabilitácie, ako sú chirurgická, medikamentózna, dietetická, fixačná, protetická a režimová terapia. Medzi najviac prepracované liečebné postupy patrí fyzioterapia, kinezioterapia a ergoterapia.

Metódy a postupy v liečebnej rehabilitácii

Liečebná rehabilitácia využíva rôzne metódy a postupy:

• Fyzioterapia: Predstavuje súbor postupov, v ktorých sa využívajú prírodné prostriedky ako elektrina, teplo, voda, žiarenie, vzduch (elektroterapia, hydroterapia, balneoterapia, fytoterapia, klimatoterapia). Zameriava sa na obnovu a zlepšenie pohybových funkcií, odstránenie bolesti a zlepšenie celkovej kondície. Ponúka komplexný prístup k diagnostike a terapii funkčných porúch, bolestivých ťažkostí a nerovnováh (dysbalancií) v organizme.
• Kinezioterapia: Liečba pohybom, ktorá zahŕňa cvičenia na zlepšenie sily, rozsahu pohybu, koordinácie a rovnováhy. Správne indikovaná a realizovaná kinezioterapia má veľký vplyv na pohybové ústrojenstvo, ale priaznivo ovplyvňuje aj liečbu chorôb srdca, dýchacích orgánov. Patrí sem aj liečebná telesná výchova a hippoterapia.
• Manuálna terapia: Diagnostika a liečba porúch pohybového aparátu pomocou špeciálnych manuálnych techník.
• Fyzikálna terapia: Využíva rôzne fyzikálne modality, ako napríklad elektroliečbu, ultrazvuk, laser, magnetoterapiu a termoterapiu, na zmiernenie bolesti, zápalu a zlepšenie hojenia tkanív.
• Mäkké techniky: Špeciálna metodika manuálnej medicíny, ktorá ovplyvňuje reflexné zmeny v svaloch a podkoží, s cieľom zníženia bolestivosti a svalového napätia a uľahčenia následnej mobilizácie, manipulácie alebo postizometrickej relaxácie.
• Masáže: Pomáhajú uvoľniť svalové napätie, zlepšiť prekrvenie a zmierniť bolesť.
• Hydroterapia: Využíva liečebné účinky vody na zmiernenie bolesti, uvoľnenie svalov a zlepšenie pohyblivosti.
• Psychoterapia: Pomáha pacientovi zvládnuť psychické ťažkosti a adaptovať sa na zmenenú situáciu.
• Logopedická rehabilitácia: Pomáha pacientom s poruchami reči a komunikácie.
• Lymfodrenáž: Ide o tlakovú masáž na špeciálnom prístroji, ktorý aktivuje lymfatický systém, krvný obeh, je prevenciou voči kŕčovým žilám a pôsobí proti syndrómu ťažkých nôh.
• Rašelinové zábaly: Rašelinový zábal je druh tepelného zábalu, ktorý má schopnosť udržania tepla a tepelného pôsobenia na pokožku 5x väčší ako bežný tepelný vodný zábal.
• Relaxácia a regenerácia: Regenerácia je zameraná k plnému a rýchlemu zotaveniu všetkých telesných a duševných procesov, ktorých kľudová rovnováha bola predchádzajúcou činnosťou posunutá do určitého stupňa únavy. Relaxácia je psychická činnosť, pri ktorej dochádza v ľudskom tele k uvoľňovaniu a uvoľneniu telesného (svalového) a duševného (psychického) napätia.

Liečebná rehabilitácia je poskytovaná v rôznych zdravotníckych štátnych i súkromných zariadení: nemocnica, ambulancia, liečebňa, domov seniorov, rehabilitačný ústav, kúpele, lázne a iné. V niektorých prípadoch je liečebná rehabilitácia poskytovaná externe priamo v domácom prostredí pacienta.

Výchovná rehabilitácia

Výchovná rehabilitácia zahŕňa oblasť výchovy a vzdelávania detí s telesným postihnutím. Je súhrnom špeciálno-pedagogických aktivít zameraných na socializáciu jedinca. Spôsobuje pozitívne zmeny v stave vychovanosti a vzdelanosti, podporuje terapeutické aktivity a má psychoterapeutické poslanie. Predstavuje jeden zo základných predpokladov prípravy dieťaťa s telesným postihnutím pre život. Patrí sem špeciálna edukácia, reedukácia, korekcia a stimulácia.

Výchovná rehabilitácia zahŕňa výchovné prístupy, ktoré majú za úlohu kompenzovať psychické, psychosociálne alebo fyzické postihnutie. Tento problém je vždy kľúčovým momentom rehabilitačného procesu, napr. pri kardiovaskulárnych ochoreniach je dôležitá výchova k vylúčeniu rizikových faktorov ako základnému momentu pri predchádzaní recidív. Pre pacientov s poruchami pohybového aparátu (poškodenie centrálneho a periférneho motoneurónu) je po realizácii pohybového programu najdôležitejšia výchova k nezávislosti, sebestačnosti so sebasýtiacimi a sebaobslužnými prvkami. Pri vertebrogénnych ochoreniach je najdôležitejšia výchova k správnej posturálnej aktivite a pohybovej kultúre. Pri pooperačných stavoch na bedrovom kĺbe je dôležité nacvičiť s pacientom správny pohybový režim s dlhodobým čiastočným zaťažovaním operovanej DK.

Výchovná rehabilitácia má viacero podôb a foriem. Jednou z nich je odborná pedagogická činnosť zameraná na socializáciu jednotlivca. Zameriava sa na oblasť výchovy, vzdelávania a prípravy na sebestačný život jedinca. Realizuje sa najmä prostredníctvom dosahovania pozitívnych zmien vo vychovanosti a vzdelanosti jednotlivca, aplikovaním špeciálnych metód edukácie a reedukácie.

Výchova k pohybu

Výchova k pohybu zahŕňa rozvoj jemnej motoriky, hrubej motoriky a motoriky artikulačných orgánov a mimiky. Cieľom je vzbudiť záujem, zvýšiť aktivitu a viesť ich k prežívaniu radosti.

Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa

Základy sa kladú v rodine, predovšetkým sa podieľa matka. Ciele: posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k iným deťom, pestovať lásku a sympatie k človeku.

Výchova k poznaniu, mysleniu, reči

Cieľ: rozvíjať pociťovanie, vnímanie, pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč.

Výchova rozvíjania návykov sebaobsluhy a manipulačných schopností

Cieľom sebaobsluhy je urobiť dieťa nezávislým vo všetkých denných potrebách. Cieľom manipulačných schopností je rozvíjanie úchopu a manipulácie s predmetmi rôzneho tvaru a konzistencie.

Výchova akceptovania telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie

Akceptovanie je motivačná tendencia, ktorá vedie postihnutého k emocionálnemu, poznávaciemu a neskôr i praktickému využitiu všetkých životných možností a obmedzení.

Výchova rozvíjania hudobných a výtvarných schopností

Hudobná výchova detí s DMO má výchovný i zdravotný význam, uvoľňuje svalové napätie a rozvíja hudobnosť. Cieľom výtvarnej výchovy je rozvoj spontánnej tvorivosti a vyvolávanie radosti z výtvarného prejavu.

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách (nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, náuka písania a čítania Braillovho písma a sociálnej komunikácie). Je to metóda zameraná na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti; bez potreby zmeny začleňujeme klienta späť do spoločnosti - klienta SOCIALIZUJEME. Mimo aktívne spoločenské dianie sa ocitli napr. z dôvodu zdravotného postihnutia, nepriaznivej zmeny sociálnej situácie, nariadeného inštitucionálneho pobytu. Sociálna rehabilitácia sa zameriava najmä na oblasti ako: samostatnosť, nezávislosť od pomoci iných, dorozumievanie sa, spoločenské vystupovanie, rodinný život. Cieľom je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie.

Základné princípy sociálnej rehabilitácie:

1. Orientácia na potreby klienta
2. Orientácia na klienta ako individualitu
3. Orientácia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetencií
4. Orientácia na image sociálneho klienta

Sociálnu rehabilitáciu vykonáva vyštudovaný sociálny pracovník. Sociálny pracovník je realizátorom úloh sociálnej práce - pomáha jednotlivcovi vytvárať rovnováhu medzi jeho možnosťami, potrebami a požiadavkami v zmysle sociálneho prostredia.

Pracovná rehabilitácia

Pracovná zložka rehabilitačného komplexu je činnosť, ktorej cieľom je obnova a zlepšenie poškodenej pracovnej zručnosti v dôsledku úrazu (ochorenia). Terapia prácou je odborne nazývaná ako ergoterapia. Jedná sa o zmysluplnú činnosť (prácu), ktorú pacient vykonáva a zlepšuje si tak danú pohybovú zručnosť. Ergoterapia vedie k zlepšeniu fyzického i duševného stavu a vedie pacienta k sebestačnosti (nezávislosti). Špecifická ergoterapia sa zameriava aj na presné pracovné zručnosti, ktoré bude pacient potrebovať pri návrate do pôvodnej či novej práce. Dochádza k zvýšeniu svalovej sily, kondície, zlepšeniu jemnej i hrubej motoriky a celkovej zručnosti jedinca.

Pracovná rehabilitácia zabezpečuje uplatnenie telesne a zdravotne postihnutých v zamestnaní. Smeruje k tomu, aby mohli telesne a zdravotne postihnutí jedinci vykonávať dovtedajšie prípadne iné vhodné zamestnanie. Zahŕňa poradenskú službu, prípravu na prácu a umiestnenie do zamestnania. Náplňou ergoterapie je i testovanie a posudzovanie stavu sebestačnosti pacienta v zmysle bežných denných aktivít, ako je jedenie, varenie, nákupy, osobná hygiena, použitie toalety, presuny z lôžka a iné. Liečba prácou taktiež zmysluplným spôsobom vypĺňa pacientovi čas trávený prípadnou dlhodobou hospitalizáciou. Príkladom sú rôzne dielne v rehabilitačných ústavoch (drevárska, výtvarná, šijacia), kde sa jedinec zabáva a súčasne podporuje liečbu zlepšovaním motoriky pohybového aparátu. Chránená dielňa je zase špecifické zariadenie, ktoré sa uplatňuje ako v pracovnej, tak i sociálnej aj výchovnej rehabilitácii. V chránenej dielni môžu pracovať jedinci so zmenenou pracovnou (ne)schopnosťou. Pracovnú rehabilitáciu vykonáva najmä ergoterapeut, fyzioterapeut či rehabilitačný pracovník v prípadnej spolupráci so sociálnym pracovníkom.

Špeciálna pedagogika: Základný rámec výchovnej rehabilitácie

Špeciálna pedagogika je vedná oblasť, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania detí, mládeže a dospelých, ktorí vyžadujú špeciálnu starostlivosť. Táto starostlivosť je potrebná z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia, narušených komunikačných schopností, psychosociálneho narušenia, špecifických porúch učenia alebo správania.

V špeciálnej pedagogike sa uplatňujú špeciálne metódy výchovy a vyučovania, modifikovaný obsah vzdelávania a modifikované organizačné formy výchovy a vyučovania. Dôsledne sa pritom uplatňuje požiadavka individuálneho prístupu k vychovávanému. V záujme dosiahnutia určených cieľov sa má špeciálna výchovná starostlivosť začať čo najskôr, ideálne už od narodenia alebo čo najskôr po vyskytnutí sa defektu, poruchy alebo narušenia. Poradenské aktivity sa rozširujú aj na učiteľov a vychovávateľov, aby im sprostredkovali potrebné informácie a podporu.

Cieľ špeciálnej pedagogiky

Cieľom špeciálnej pedagogiky je v rámci starostlivosti vychovávať, vyučovať a vzdelávať jedincov s inými špecifickými možnosťami, motiváciami špeciálnych aktivít (napr. špecifický nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže mať orgánovú alebo funkčnú formu a vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej alebo somatickej). Jedinec je trvale vystavený nepriaznivým spoločenským, ekologickým, výchovným vplyvom. Prejavuje sa ťažkosťami v učení a sociálnom správaní sa a pri včasnej diagnostike a pomoci je reverzibilný.

Humánna defektológia

Vychádzajúc z uceleného chápania človeka ako jednoty bio-psycho-sociálnych faktorov, možno vedný odbor o defektnom (postihnutom, narušenom) jedincovi vymedziť ako súhrn poznatkov z oblasti patobiológie, patopsychológie a sociálnej patológie. Tieto poznatky spoločne vytvárajú komplexný vedný odbor multidisciplinárneho charakteru, označovaný ako humánna defektológia.

Systém špeciálnej pedagogiky

Systém špeciálnej pedagogiky v užšom zameraní sa delí podľa druhu postihnutia, narušenia alebo špecifickej potreby:

• Psychopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním osôb s mentálnym postihnutím.
• Tyflopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním osôb so zrakovým postihnutím.
• Surdopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním osôb so sluchovým postihnutím.
• Logopédia: Zaoberá sa prevenciou, diagnostikou a terapiou narušenej komunikačnej schopnosti.
• Etopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním sociálne narušených alebo ťažko vychovávateľných detí a mládeže. Sleduje príčiny a prejavy správania človeka mimo spoločenské normy a hľadá možnosti reedukácie.
• Somatopédia: Zaoberá sa výchovnými, vzdelávacími a všeobecne spoločenskými súvislosťami telesne postihnutých, s chorými deťmi a mládežou, telesne oslabenými, jedincami s obmedzenou pohyblivosťou alebo neschopnosťou pohybu vôbec.

Všetky dielčie špeciálnopedagogické disciplíny sledujú jednotlivé handicapy a poruchy, jednak z hľadiska ich prejavov a rozsahu, jednak z hľadiska dopadu na osobnostný a sociálny rozvoj človeka. Nie vždy je ťažké postihnutie tou najväčšou záťažou pre život jedinca. Vlastne rozsah handicapu nie vždy znamená väčšiu mieru defektivity (postihnutie sociálnych vzťahov a poruchu integrity osobnosti). Mnoho závisí od typu osobnosti handicapovaného, na jeho schopnosti vyrovnať sa s náročnou a krízovou situáciou (ktorou handicap je), a na postoji blízkeho i širšieho prostredia.

Definícia jedincov TPCHZO

Pre účely špeciálnej pedagogiky je dôležité definovať kľúčové skupiny jedincov:

• Telesne postihnutý jedinec: Vyznačuje sa chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré zapríčiňujú poruchy hybnosti. Patria sem všetky odchýlky tvaru tela a končatín, deformity a abnormality.
• Chorý jedinec: Je jedinec v stave choroby, ktorá predstavuje poruchu rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Choroby sa delia na rôzne skupiny, ako napríklad choroby tráviaceho, dýchacie, srdcovo-cievneho, pohybového, nervového, pohlavného systému, žliaz s vnútornou sekréciou, kožné, krvné a onkologické choroby.
• Zdravotne oslabený jedinec: Je jedinec v stave rekonvalescencie, má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k recidíve alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu.

Spoločné znaky edukácie TPCHZO

Edukácia TPCHZO je podmienená tromi spoločnými základnými znakmi:

• Poruchy hybnosti: Môžu byť primárne (následky priameho postihnutia pohybového ústrojenstva) alebo sekundárne (iné orgány zasiahnuté chorobou znemožňujú pohyb).
• Poruchy vyššej nervovej činnosti: Majú organický pôvod alebo funkčný charakter, súvisia s mimoriadnou životnou situáciou pri telesnej chybe, chorobe či oslabení.
• Psychické zmeny: Vyskytujú sa najmä v emocionálnej oblasti, v oblasti sebavedomia a sociability.

Vrodené a získané telesné postihnutia

Telesné postihnutia môžu byť vrodené alebo získané. Medzi vrodené patria Detská mozgová obrna (DMO), ktorá je poruchou hybnosti vznikajúcou v dôsledku mozgového poškodenia, a Dysmelie, čo sú poruchy vo vývine končatín vznikajúce v ranom štádiu tehotenstva. Získané postihnutia zahŕňajú úrazy mozgu a miechy s rôznymi následkami (poruchy pamäte, pozornosti, senzorické poruchy, mentálna retardácia, parézy, plégie) a získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia, ako sú amputácie a svalové ochorenia (napr. progresívna svalová dystrofia).

Druhy zdravotného oslabenia

Medzi najčastejšie druhy zdravotného oslabenia patria obezita (nadmerné hromadenie tuku) a asténia (celková telesná slabosť, pocity slabosti a úzkosti).

Psychické osobitosti TPCHZO

Edukácia TPCHZO je podmienená poruchami hybnosti a odchýlkami v psychickom vývine. Rozlišujeme medzi tými, ktorí v neskoršom období vývinu osobnosti prežili traumu spojenú s nadobudnutím telesnej chyby. Najčastejšie uvádzanou črtou je komplex menejcennosti, pocit izolácie, osamelosti a odlišnosti, prejavy pasivity a pesimizmu, neprimeraný strach, slabšia prispôsobivosť, veľké výkyvy v emocionalite a kritický vzťah k iným.

• Mentálna úroveň jedinca: Popri zdravotnom stave je základnou podmienkou jeho edukácie. Títo žiaci dosahujú normálnu mentálnu úroveň alebo jej dolnú hranicu až mentálne postihnutie, alebo majú nadanie v určitej oblasti. Od mentálne postihnutých sa odlišujú jedinci, u ktorých so zreteľom na zdravotný stav nastalo oneskorenie mentálneho vývinu. Osobitnú skupinu tvoria žiaci s tzv. špecifickými psychickými deficitmi, ktorí dosahujú takmer normálnu mentálnu úroveň, majú však primárne narušené jednotlivé mentálne funkcie.
• Schopnosť dorozumievania: Súvisí predovšetkým s poruchami motoriky reči, so senzorickými poruchami alebo s mentálnou retardáciou, najmä detí s DMO. Je to problém izolovaných detí v domácom prostredí alebo aj v zdravotníckom zariadení, ak nie je zabezpečená potrebná edukačná starostlivosť.
• Reaktívne psychické zmeny: Sú psychickými následkami telesnej chyby, choroby, pôsobenia medikamentov, celého liečebného režimu, izolácie od rodiny a prirodzeného prostredia. Súvisia s negatívnymi skúsenosťami v sociálnych kontaktoch a s uvedomovaním si dôsledkov vlastného postihnutia. Prejavujú sa v oblasti poznávacích procesov, v emocionálnej aj vôľovej oblasti, čo sa nepriaznivo odráža v edukačnej činnosti a v celkovom správaní jedinca.

Osobitosti edukácie TPCHZO

Edukácia TPCHZO je proces cieľavedomého a systematického pôsobenia na ich osobnosť v rôznych obdobiach ich vývinu, pričom treba rešpektovať ich vekové, somatické a psychické osobitosti súvisiace s postihnutím.

Pohybová výchova detí s DMO v predškolskom veku

Vychádza z kinezioterapie, ktorá je súčasťou liečebnej rehabilitácie, pričom hlavným prostriedkom liečby je pohyb. Kinezioterapia sa praktizuje u detí s DMO v najútlejšom veku a obsahuje viacero metód (Vojtova, Kabátová, Bobathových a ďalšie). Reflexológia má okrem využitia v lekárskej praxi nezastupiteľné miesto aj v edukácií detí s DMO. Kábele rozpracoval uplatňovanie reflexnej teórie v edukácií detí s DMO a vyslovuje požiadavku súčasného rozvoja hybnosti a reči na základe zásad pohybovej výchovy: vývinu, reflexnosti, rytmizácie hybnosti a reči, komplexnosti, kolektívnosti, primeranosti a individuálneho prístupu.

Zásady pohybovej výchovy:

• Zásada vývinu: Požaduje, aby nácvik pohybových a rečových schopností detí s DMO postupoval podľa ontogenetického vývinu týchto funkcií.
• Zásada reflexnosti: Požaduje využívať polohové a pohybové reflexy pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO.
• Zásada rytmizácie: Využíva priaznivý vplyv rytmu pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO.
• Zásada komplexnosti: Umožňuje viaczmyslovo pôsobiť na dieťa prostredníctvom sluchových, zrakových, polohových a pohybových podnetov.
• Zásada kolektívnosti: Vyžaduje, aby sa cvičenie reči a hybnosti u detí s DMO realizovalo v detskom kolektíve.

Pomôcky pre TPCHZO

Pre jedincov s telesným postihnutím, chorých a zdravotne oslabených existuje široká škála pomôcok, ktoré uľahčujú ich každodenný život a podporujú rehabilitáciu. Tieto pomôcky sa delia podľa ich primárneho účelu:

• Pomôcky na sebaobsluhu: Slúžia na uľahčenie bežných denných činností, ako je jedenie, obliekanie, osobná hygiena. Príkladom je špeciálny príbor s upravenými rukoväťami alebo pomôcky na zapínanie gombíkov.
• Pomôcky na vzdelávanie: Zameriavajú sa na podporu učenia a rozvoja kognitívnych schopností. Patria sem rôzne pomôcky na písanie, ako sú špeciálne ceruzky, držiaky na perá, alebo prispôsobené klávesnice a softvéry pre počítače.
• Lokomočné pomôcky: Sú určené na zlepšenie mobility a samostatného pohybu. Medzi ne patria špeciálne vozíky (elektrické, mechanické, športové), trojkolky, chodítka, barle, palice a iné.
• Rehabilitačné a ortopedické pomôcky:
  • Rehabilitačné pomôcky: Upravujú orgánový defekt alebo úplne čiastočne obnovujú funkciu orgánu a slúžia na uľahčovanie nácviku rôznych úkonov. Patria sem napríklad rôzne cvičebné pomôcky, pomôcky na nácvik jemnej motoriky alebo pomôcky na zlepšenie rovnováhy.
  • Ortopedické pomôcky (protézy): Dopĺňajú alebo nahrádzajú stratené alebo poškodené (nevyvinuté) časti tela, resp. orgánu. Príkladom sú protézy končatín, ortézy na stabilizáciu kĺbov alebo korekčné vložky do obuvi.

Dôležitou súčasťou zabezpečenia týchto pomôcok je aj možnosť ich úhrady z verejného zdravotného poistenia, ktorá je po odsúhlasení lekárom plne alebo čiastočne hradená zdravotnou poisťovňou.

Pracovníci rehabilitačného procesu

Rehabilitačný proces tvorí multidisciplinárny tím pracovníkov. Aby bol stanovený cieľ terapie dosiahnutý čo najlepšie, je potrebná prepojenosť a spolupráca rôznych zdravotníckych i humanitárnych oborov.

• Ošetrujúci lekári (rehabilitačný doktor, neurológ, ortopéd,...)
• Fyzioterapeut
• Ergoterapeut
• Zdravotná sestra
• Sociálny pracovník

Nárok pacienta na rehabilitáciu

Rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ak ju pacient na Slovensku potrebuje, je plne hradená z verejného zdravotného poistenia Slovenskej republiky. O potrebe a rozsahu rehabilitácie však rozhoduje ošetrujúci lekár. Príkladom je aj kúpeľná či ústavná liečba, ktorej dĺžku a charakter indikuje rehabilitačný lekár. Kúpele poskytujú doplnkovú liečbu pacientom s rôznym spektrom diagnóz. Kúpeľnú liečbu na podklad lekára uhrádza zdravotná poisťovňa - a to plne alebo jej určitú časť. Poisťovňa návrh lekára posúdi a schváli úhradu stanovenej liečby.

tags: #vychovna #rehabilitacia #a #jej #zlozky