Prechod do materstva je významná životná zmena, ktorá prináša nielen radosť, ale aj nové výzvy, vrátane finančných. Narodenie dieťaťa predstavuje pre rodinu významnú životnú zmenu, ktorá si vyžaduje dočasný odchod zo zamestnania pre matku, prípadne otca. Hoci sa rodinné výdavky zvýšia, príjem jedného z rodičov často vypadne. Štát sa snaží túto situáciu kompenzovať rôznymi dávkami. Jednou z otázok, ktorá sa často vynára, je, ako je to s práceneschopnosťou (PN) počas materskej alebo rodičovskej dovolenky, aký je nárok na materské dávky a aké sú rozdiely medzi materskou a rodičovskou dovolenkou. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o práceneschopnosti, materskej a rodičovskej dovolenke na Slovensku.

Materská dovolenka a nástup na ňu
Materská dovolenka je obdobie, počas ktorého poberáte dávku nemocenského poistenia poskytnutú štátom v prípade tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa. Materská dovolenka je obdobie, ktoré patrí žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nie je poskytovaná automaticky a je potrebné o ňu požiadať. Pri každej žiadosti Sociálna poisťovňa posudzuje, či žiadateľ spĺňa podmienky nároku na materské.
Kedy nastúpiť na materskú dovolenku?
Väčšina budúcich mamičiek pracuje takmer až do pôrodu, pričom veľa závisí od typu práce a celkovej kondície. Najčastejšie sa na materskú dovolenku nastupuje 6 alebo 8 týždňov pred termínom pôrodu. Osem týždňov pred pôrodom je to v prípade rizikového tehotenstva alebo náročného zamestnania. Skorší nástup môže odporučiť gynekológ alebo pôrodník. Pri rizikovom tehotenstve je možné byť na dlhodobej PN až do nástupu na materskú dovolenku. Niektoré ženy sa domnievajú, že ak nastúpia na materskú dovolenku neskôr, budú ju môcť poberať dlhšie po narodení dieťaťa. Nie je to však pravda. Ak žena požiada o materskú neskôr ako 6 týždňov pred pôrodom, neznamená to, že ju bude poberať dlhšie. Napríklad, ak má žena stanovený termín pôrodu na 15. októbra, nástup na materskú môže byť najskôr od 20. augusta (8 týždňov pred pôrodom). Najčastejšie však ženy nastupujú 6 týždňov pred pôrodom, teda 3. septembra.
Podmienky nároku na materské
Nárok na materské dávky závisí od toho, či ste si platili nemocenské poistenie (ako SZČO) alebo či ho za vás riadne odvádzal zamestnávateľ. Na materské dávky má nárok každá žena, ktorá bola v posledných dvoch rokoch nemocensky poistená aspoň 270 dní. Obdobie, keď za vás odvádzal poistné štát alebo ste ho platili vy - ako povinne alebo dobrovoľne poistená osoba, sa započítava. Do tejto doby sa započítava aj doba štúdia na strednej alebo vysokej škole, ak poistenkyňa získala príslušný stupeň vzdelania. Do potrebných 270 dní nemocenského poistenia sa započíta aj štúdium na strednej či vysokej škole. Doba poistenia sa však započíta len vtedy, ak pred pôrodom úspešne ukončí príslušný stupeň vzdelania.
Príklad:
Martina študuje v poslednom ročníku vysokej školy. V máji ukončila štúdium štátnou skúškou a od 1. júna sa zamestnala. Dieťa porodila 15. septembra. Pretože ešte pred pôrodom úspešne ukončila štúdium, do pôrodu sa jej započíta 107 dní nemocenského poistenia a zvyšných 163 dní sa jej započíta zo štúdia.
Medzi ďalšie započítateľné obdobia patrí obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO kvôli nároku na rodičovský príspevok.
Sociálna poisťovňa v niektorých prípadoch zohľadňuje tzv. ochrannú lehotu, je to obdobie, v ktorom máte nárok na materskú dávku, hoci vám nemocenské poistenie skončilo a nevzniklo nové. Ochranu lehotu môžu využiť budúce matky, ktorým skončilo zamestnanie, a podľa novely zákona aj dobrovoľné poistenie či povinné poistenie SZČO. Musia však „stihnúť“ otehotnieť do 180 dní od zániku poistenia. Ak ste živnostníčka alebo SZČO, je pre vás výhodné, ak si pred plánovaním tehotenstva platíte dobrovoľné nemocenské poistenie z čo najvyššieho denného vymeriavacieho základu. Poistenie musíte platiť načas a v správnej výške. Sociálna poisťovňa tiež kontroluje, či nemáte dlh na poistnom - ak áno, dávku nemusí priznať.
Ako požiadať o materské?
O materský príspevok musíte požiadať Sociálnu poisťovňu. Žiadosť vám vystaví gynekológ, ktorý vám povie aj ďalší postup. Lekár (gynekológ) vystaví tlačivo Sociálnej poisťovne "Žiadosť o materské" spravidla 8 až 6 týždňov pred pôrodom (v 32. týždni tehotenstva, prípadne skôr). Lekár uvedie v žiadosti aj dátum očakávaného dňa pôrodu. Matka vyznačí v žiadosti dátum, odkedy si uplatňuje nárok na materské a spôsob výplaty materského. Žiadosť o materské je odporúčané predložiť ihneď po vystavení žiadosti lekárom. K žiadosti je potrebné doložiť potvrdenie zo školy o obdobiach štúdia a fotokópiu dokladu o ukončení štúdia.
Doručenie žiadosti: Žiadosť o materské doručí buď osobne alebo poštou príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak ste zamestnaná, musí ju potvrdiť aj zamestnávateľ.
Ak ste nestihli podať žiadosť o materské pred pôrodom, môžete tak urobiť aj po pôrode. Dôležité je podať žiadosť v zákonnej lehote a mať splnené podmienky nároku na materskú dávku. O materské dávky môžete požiadať až do tretieho roku veku dieťaťa, ak ste to predtým neurobili. Musíte však doložiť príslušné lekárske doklady. Sociálna poisťovňa vám potom vyplatí celú sumu aj spätne. Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Dĺžka poberania materského
Dĺžka materskej dovolenky je zákonom stanovená na 34 týždňov. Podporu od štátu budete dostávať 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. Pre osamelé ženy je to 37 týždňov a ženy, ktoré zároveň porodili dve a viac detí, majú nárok na 43 týždňov. U otecka trvá poberanie materského iba 28 týždňov.
Výška materského
Výška materského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Od mája 2017 narástla dávka materského zo 70 % na 75 % DVZ (denného vymeriavacieho základu) alebo PDVZ (pravdepodobného denného vymeriavacieho základu). Materské sa vypláca za kalendárne dni a poskytuje sa za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materskej dávky je zvyčajne predchádzajúci kalendárny rok pred rokom, v ktorom vznikol nárok na materskú dávku. Ak ste však v predchádzajúcom roku nemali žiadny príjem, môžu sa zohľadniť aj iné obdobia, napríklad z posledného zamestnania.
Ako upozorňuje Sociálna poisťovňa, aj výška materského príspevku má svoje limity. Výška materskej sa odvíja od denného vymeriavacieho základu. Ten však nesmie presiahnuť 75 % zákonom stanoveného maximálneho denného vymeriavacieho základu, čo pre rok 2025 znamená 70,52 eur (75 % zo sumy 94,0274 eur). Spodnú hranicu materskej štát nedefinuje, ak žena zarábala minimálnu mzdu, vyjde jej logicky aj minimálna materská. V prípade, že matke vyjde nižšia suma materského príspevku, ako je suma rodičovského príspevku, rozdiel sa jej doplatí. Musí však o to požiadať.
Príklad:
Karolína mala za posledných 12 mesiacov stály plat 950 eur a za posledné 2 roky bola nemocensky poistená viac ako 270 dní. Na materskú dovolenku sa rozhodla nastúpiť štandardne 6 týždňov pred plánovaným pôrodom. Aby sme vypočítali výšku jej materskej, potrebujeme zistiť denný vymeriavací základ. Výslednú sumu jej materskej dávky bude tvoriť 75 % denného vymeriavacieho základu, ktorý sa násobí počtom dní v aktuálnom mesiaci. Ak nastupujete na materskú až koncom roka 2025 a rozhodujúcim obdobím bude práve tento rok, maximálna materská sa môže mierne zvýšiť.
Tomáš a Petrík si v parlamente SKOČILI do vlasov: Ste jedna zlomyselná a prázdna...
Práceneschopnosť (PN) pred materskou dovolenkou
Pri rizikovom tehotenstve je možné byť na dlhodobej PN až do nástupu na materskú dovolenku.
Rodičia na rodičovskej dovolenke a PN
Rodičia na rodičovskej dovolenke na PN nárok nemajú, pretože za nich nikto neplatí nemocenské poistenie. Ak by však zamestnankyňa v takomto prípade požiadala v Sociálnej poisťovni o nemocenské, dozvedela by sa, že nárok na nemocenské nemá. Kedy by však zamestnankyňa nárok na nemocenské predsa len mala? Vtedy, ak by rodičovskú dovolenku v súlade so Zákonníkom práce (§ 166 ZP) prerušila a vrátila sa späť do zamestnania. Ak by sa do práce vrátila len na niekoľko dní a potom by šla znova na rodičovskú dovolenku, nárok na nemocenské by získala aj vtedy, ak by k práceneschopnosti došlo po návrate na rodičovskú dovolenku v tzv. ochrannej lehote.
Príklad:
Zamestnankyňa je počas roka 2020 na rodičovskej dovolenke. Dňa 15. januára 2020 sa vráti na dva dni do zamestnania s tým, že od 17. januára 2020 pokračuje na rodičovskej dovolenke. Dňa 16. januára 2020 je práceneschopná. Keďže k práceneschopnosti došlo v čase, kedy pracovala, má za deň 16. január 2020 nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (25% vymeriavacieho základu) a od 17. januára 2020 (kedy už bude späť na rodičovskej dovolenke) má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne (druhý a tretí deň PN vo výške 25% vymeriavacieho základu, od 4. dňa PN vo výške 55% vymeriavacieho základu).
Príklad 2:
Zamestnankyňa je počas roka 2020 na rodičovskej dovolenke. Dňa 15. januára 2020 sa vráti na dva dni do zamestnania s tým, že od 17. januára 2020 pokračuje na rodičovskej dovolenke. Dňa 18. januára 2020 je práceneschopná. Keďže k práceneschopnosti došlo v čase, kedy jej trvá (dvojdňová) ochranná lehota, tak od 18. januára 2020 má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne (prvý, druhý a tretí deň PN vo výške 25% vymeriavacieho základu, od 4. dňa PN vo výške 55% vymeriavacieho základu).
PN u jednorodiča počas materskej
V prípade jednorodiča, ktorý počas poberania materskej ochorie, platí pravidlo, že materská má prednosť pred nemocenským, ak sa vie rodič o dieťa naďalej starať. To znamená, že nemôže súčasne poberať materské aj nemocenské dávky. Ak jednorodič vážne ochorie a jeho zdravotný stav mu bráni v starostlivosti o dieťa, potom dochádza k prerušeniu materskej a nastupuje nemocenské. Dôležité je, aby v tomto prípade starostlivosť o dieťa prebral niekto iný - druhý rodič, starí rodičia a podobne. Ak by jej zdravotný stav bránil v starostlivosti o dieťa, materská sa preruší a nastupuje nemocenské. V takom prípade musí starostlivosť o dieťa prebrať iná osoba.

PN a vychádzky
PN zvyčajne vypisuje ošetrujúci lekár. To, ako lekár postupuje, si vie pacient následne skontrolovať. Ak mu lekár vypíše elektronickú PN, tak si vie skontrolovať, či mu ju vypísal správne, či sedia dátumy a podobne. Vie to urobiť online v elektronickom účte poistenca. Vychádzky sú stanovené podľa rozhodnutia lekára, najčastejšie je to v časoch od 10:00 do 12:00 alebo od 14:00 do 16:00. Závisí to od zdravotného stavu, niekto môže mať povolené vychádzky po celý deň. Ak človek žije sám, tak si môže ísť napríklad nakúpiť aj mimo stanovených vychádzkových hodín. V takom prípade pre istotu odporúčame zobrať si z obchodu - potravín či lekárne, bloček, ak by sa náhodou stalo, že príde kontrola zo Sociálnej poisťovne, aby sa mohol preukázať, že si bol nakúpiť. Kontroly prebiehajú aj cez víkend. Kontúr upozorňuje, že PN je práceneschopnosť, nie je teda počas nej možné pracovať z domu. „Keď som na PN, tak ležím doma a nepracujem,“ povedal.
Pokuty za porušenie liečebného režimu majú väčšinou výchovný charakter. „Najčastejšie sa pohybujeme na úrovni okolo 20 eur,“ vyhlásil. Dodal však, že v prípade ak niekto pravidlá poruší viackrát, tak sa pokuty môžu pohybovať aj v niekoľkých stovkách až tisíckach eur a Sociálna poisťovňa môže vyplácanie PN zastaviť.
Rodičovská dovolenka: Čo to je?
Rodičovskú dovolenku chápeme ako obdobie, ktoré nasleduje po uplynutí materskej dovolenky (a môže na ňu nastúpiť aj otec), alebo ako obdobie, ktoré považujeme za materskú dovolenku, ale v zastúpení otcom. Mamičky prechádzajú na rodičovský príspevok po vyčerpaní materského. Rodičovský príspevok už nevypláca Sociálna poisťovňa, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Materské je dávka nemocenského poistenia, pri ktorej pracovať nesmiete, no pri poberaní rodičovského príspevku môžete, pokiaľ je o vaše dieťa riadne postarané. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú poberáte do 3. rokov veku dieťaťa. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu: do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 3 roky veku, v prípade nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vyžadujúceho osobitnú starostlivosť do dovŕšenia 6 rokov veku. V prípade, že zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje osobitnú starostlivosť, môžete súčasne poberať aj rodičovský príspevok, a to až do šiesteho roku dieťaťa.
Otec na materskej/rodičovskej dovolenke
Aj otec má nárok na materské dávky, ak sa takto rozhodnete, no nemôžete ich čerpať obaja naraz. Môžete sa však na „materskej“ striedať. Výpočet materského je u otecka identický, ako v prípade mamičky. Odlišná je však dĺžka poberania materského - u otecka trvá iba 28 týždňov. Začína sa najneskôr 6 týždňov odo dňa pôrodu (po šestonedelí matky) a vyplácanie trvá do 3 rokov dieťaťa. Začína sa najskôr šesť týždňov odo dňa pôrodu (po šestonedelí matky) a vyplácanie trvá do troch rokov dieťaťa.
Podmienky pre otca na poberanie materského
Otec musí splniť nasledovné podmienky, ak chce poberať materské:
- Musí si podať „Žiadosť o materské“ v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
- V deň, keď začne poberať materské, musí byť nemocensky poistený (alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia).
- Musí byť nemocensky poistený 2 roky dozadu najmenej 270 kalendárnych dní.

Dovolenka na zotavenie, materská a rodičovská dovolenka
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v súvislosti s pojmom „dovolenka“ rozlišuje tri rôzne situácie, a to:
- dovolenku na zotavenie (ďalej aj „dovolenka“),
- materskú/otcovskú dovolenku,
- rodičovskú dovolenku.
Materská/otcovská a rodičovská dovolenka nie sú dovolenkou v pravom slova zmysle, teda dovolenkou na zotavenie, ktorej nárok je upravený pre každý rok zamestnania. Zamestnávateľ je povinný ich zamestnancovi/zamestnankyni, ktorí o to požiadajú, poskytnúť, a to v rozsahu stanovenom Zákonníkom práce.
Dovolenka a jej výmera
Základná výmera dovolenky je 4 týždne, t. j. 20 pracovných dní. Ak zamestnanec dovŕšil vek najmenej 33 rokov alebo sa trvale stará o dieťa, má nárok na dovolenku vo výmere najmenej 5 týždňov, t. j. 25 pracovných dní. Základnou podmienkou vzniku nároku na dovolenku je odpracovať u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, t. j. zamestnancovi vznikne u zamestnávateľa nárok na dovolenku v tom prípade, ak počas nepretržitého trvania pracovného pomeru vykonáva prácu u tohto zamestnávateľa minimálne 60 dní. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a naň bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi. Za odpracovaný deň sa považuje deň, kedy zamestnanec odpracoval väčšinu svojej zmeny.
Nárok na dovolenku pri materskej/otcovskej dovolenke
Obdobie čerpania materskej/otcovskej dovolenky podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce je považované za výkon práce. Zákonník práce uvedené obdobie súčasne považuje za výkon práce aj na účel dovolenky. To znamená, že pri výpočte dovolenky za kalendárny rok u zamestnanca/zamestnankyne, ktorí čerpali materskú resp. otcovskú dovolenku, sa bude aj toto obdobie počítať ako odpracovaný čas. Nástup na materskú dovolenku či otcovskú dovolenku tak neovplyvní nárok na dovolenku, ani nedochádza k jej kráteniu. Za obdobie čerpania materskej a otcovskej dovolenky vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku. Doba riadnej dovolenky a doba materskej dovolenky a otcovskej dovolenky sa posudzuje ako výkon práce.
Nárok na dovolenku pri rodičovskej dovolenke
V prípade čerpania rodičovskej dovolenky je situácia iná. Síce podľa § 144a ods. 1 Zákonníka práce je rodičovská dovolenka považovaná za výkon práce, súčasne však v § 144a ods. 3 ju Zákonník práce vylučuje pri určovaní nároku na dovolenku. Teda výlučne na účel dovolenky sa čerpanie rodičovskej dovolenky nepovažuje za výkon práce. Podľa § 109 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Čerpanie rodičovskej dovolenky tak má vplyv na výšku nároku na dovolenku, nakoľko zamestnávateľ má právo v prípade absencie v práci kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky bežnú dovolenku krátiť.
Keďže rodičovská dovolenka nastupuje po materskej dovolenke, je dôvodné uviesť, že do 60 odpracovaných dní sa počíta aj obdobie materskej či otcovskej dovolenky. Z toho však vyplýva, že v roku, v ktorom je zamestnanec či zamestnankyňa výlučne na rodičovskej dovolenke, nárok na dovolenku nevznikne. Krátenie dovolenky za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky zamestnávateľ aplikuje len v tom prípade, ak na príslušný rok pripadne minimálne 60 odpracovaných dní, teda len v prípade, ak vôbec nárok na dovolenku vznikne. Veľmi pravdepodobne takáto situácia nastane na záver čerpania rodičovskej dovolenky pri návrate do zamestnania.
Príklad na určenie dovolenky počas materskej a rodičovskej dovolenky
Zamestnankyni vznikol pracovný pomer 1. 1. 2023. 1. 6. 2023 nastúpila na materskú dovolenku. V roku 2023 tak reálne odpracovala 103 pracovných dní (od 1. 1. 2023 do 31. 5. 2023). Následne čerpá materskú dovolenku, ktorá bude v trvaní 144 pracovných dní. Obdobie materskej dovolenky sa považuje za výkon práce na účel dovolenky. Za rok 2023 má zamestnankyňa nárok na dovolenku v celom rozsahu.
Následne zamestnankyňa pokračuje v čerpaní materskej dovolenky do 25. 1. 2024. Od 26. 1. 2024 nastúpi na rodičovskú dovolenku, a to minimálne do konca roka 2024. V roku 2024 sa tak za výkon práce na účel dovolenky bude považovať len 18 dní (pracovné dni) materskej dovolenky. V roku 2024 tak zamestnankyni nárok na dovolenku nevznikne vôbec.
Príklad na určenie dovolenky pri návrate do práce po rodičovskej dovolenke
Zamestnankyňa ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky 31. 5. 2023 a do práce nastúpila k 1. 6. 2023. Zamestnankyňa teda v roku 2023 zameškala 103 pracovných dní (čo je viac ako 100 dní), preto jej zamestnávateľ môže krátiť nárok na dovolenku za rok 2023, a to o 1/12 jej nároku. Z 25 dní dovolenky by jej tak mohol ubrať 2 dni. Ak by ale ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky o 4 pracovné dni skôr, t. j. zameškala by len 99 pracovných dní, teda menej ako 100 dní, zamestnávateľ by jej nárok na dovolenku krátiť nemohol.
Čerpanie dovolenky počas materskej/otcovskej/rodičovskej dovolenky
Dovolenka za kalendárny rok by sa mala čerpať práve v tom roku, za ktorý vznikla, aby efektívne splnila svoj účel, ktorým je zotavenie zamestnanca. Zákonník práce však umožňuje zamestnancovi/zamestnankyni jej dočerpanie do konca nasledujúceho kalendárneho roka. To znamená, že nevyčerpaná dovolenka napríklad za rok 2023 sa prenesie a bude možné ju dočerpať v roku 2024. V prípade nástupu na materskú/otcovskú alebo rodičovskú dovolenku býva naplnenie tohto pravidla nerealizovateľné s ohľadom na dĺžku ich trvania. Preto Zákonník práce upravuje určitú výnimku, podľa ktorej pokiaľ si zamestnankyňa alebo zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku im zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.