Dočasná práceneschopnosť (PN), bežne nazývaná "maródka", je obdobie, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia.
Počas tohto obdobia má poistenec nárok na nemocenské dávky, ktorých podmienky upravuje zákon o sociálnom poistení.
Často sa objavujú otázky ohľadom pravidiel a povinností počas PN, najmä v súvislosti s víkendami a sviatkami. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti, s dôrazom na špecifiká počas víkendov a sviatkov.
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z.
Kto a ako rozhoduje o PN?
O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Kto chcel platiť influencerov? "Nemám to ako zistiť. Na pani Plačkovú nemám ani telefón."
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. januára 2023 sa v plnom rozsahu zaviedla elektronická práceneschopnosť (ePN), ktorá nahradila papierové potvrdenia. Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.
Hlavné zmeny od 1.1.2024:
- PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
- Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere” - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Ošetrujúci lekár potvrdzuje PN vytvorením elektronického záznamu v systéme ezdravie. Zamestnanec nemusí predkladať žiadne tlačivá zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:
- neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
- nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
- nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
- neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
Liečebný režim počas PN
Počas dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom. Tento režim závisí od povahy ochorenia a zahŕňa obmedzenia v bežných denných aktivitách. O rozsahu povolených aktivít informuje pacienta ošetrujúci lekár.
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Vychádzky počas PN
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Kontroly dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Liečebný režim platí 24 hodín denne, 7 dní v týždni, vrátane víkendov a sviatkov. To znamená, že kontrola dodržiavania liečebného režimu môže prísť kedykoľvek, aj počas víkendu alebo sviatku.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa preverí okolnosti v spolupráci s poistencom a jeho ošetrujúcim lekárom. Porušenie liečebného režimu sa zisťuje prostredníctvom kontrol, ktoré môžu byť vykonané na podnet lekára, zamestnávateľa alebo inej osoby. Kontrolu vykonáva určený zamestnanec Sociálnej poisťovne a je povinný sa preukázať oprávnením na výkon kontroly.
Ak kontrola nezastihne poistenca doma, zanechá sa v poštovej schránke oznámenie o vykonaní kontroly. V takom prípade je potrebné kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie do troch pracovných dní.
Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.
Kto chcel platiť influencerov? "Nemám to ako zistiť. Na pani Plačkovú nemám ani telefón."
Dôležité:
- Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN, vrátane víkendov a sviatkov, je potrebné dodržiavať liečebný režim stanovený lekárom.
- Kontroly: Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly aj počas víkendov a sviatkov.
- Vychádzky: Ak máte povolené vychádzky, dodržiavajte časový rozsah určený lekárom.
- Zmena pobytu: Ak sa rozhodnete zmeniť miesto pobytu počas PN, konzultujte to s lekárom a bezodkladne informujte Sociálnu poisťovňu.
Sankcie za porušenie liečebného režimu
Porušenie liečebného režimu môže mať vážne následky. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Okrem toho, pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, môže stratiť nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní.
Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
PN cez víkendy a sviatky
Častou otázkou je, či sa pravidlá PN vzťahujú aj na víkendy a sviatky. Odpoveď je jednoznačná: áno. Aj počas víkendov a sviatkov môže kedykoľvek prísť kontrola, preto je nutné dodržiavať vychádzky. Zo skúsenosti vieme, že vám môžu zamestnanci sociálnej poisťovne zaklopať na dvere aj počas Vianočných sviatkov.
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.
PN, očr, materské sa platí na kalendárne dni, tj. aj víkendy! Na druhej strane to neznamená, že zamestnanec na tom zarobí, pretože už pri výpočte dávky sa zohľadňuje počet dní v mesiaci.
Nárok na nemocenské dávky
Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky. Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ za prvých 10 dní PN (od 1. do 3. dňa 25 % DVZ a od 4. do 10. dňa 55 % DVZ). Nemocenské dávky vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.
Nemocenská dávka sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Zmeny od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.
Do 31.12.2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.
Nárok na dávky podľa typu poistenca (od 1.1.2026)
Zamestnanec:
- prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
- od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO):
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Osoba v ochrannej lehote:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
V prípade, že si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku PN. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenského
Nižšie uvádzame príklady výpočtu pre rôzne situácie. Tieto príklady sú zjednodušené a slúžia len na ilustračné účely.
Príklad 1: Zamestnanec s nemennou mzdou
- Mzda zamestnanca: 950 eur
- Pracovné obdobie: Celý minulý rok, mzda sa nemenila.
- PN: Od 1. marca 2023, trvala 14 dní.
Výpočet:
- Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ
- Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ
V tomto prípade je DVZ: 950 * 12 / 365 = 31,23 eur.
Náhrada za 1. až 3. deň: 31,23 * 0,25 * 3 = 23,42 eur
Náhrada za 4. až 10. deň: 31,23 * 0,55 * 7 = 120,29 eur
Spolu (za 10 dní od zamestnávateľa): 143,71 eur
Od 11. do 14. dňa: Sociálna poisťovňa vyplatí 31,23 * 0,55 * 4 = 68,70 eur.
Príklad 2: Zamestnanec s prerušeným poistením
- Mzda zamestnanca: 950 eur
- Pracovné obdobie: Celý minulý rok, mzda sa nemenila.
- Prerušenie poistenia: Minulý rok PN na 35 dní.
- PN: Od 1. marca 2023, trvala 14 dní.
Výpočet:
DVZ = (950 * 12) / (365 - 35) = 11400 / 330 = 34,55 eur
- Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ
- Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ
Náhrada za 1. až 3. deň: 34,55 * 0,25 * 3 = 25,91 eur
Náhrada za 4. až 10. deň: 34,55 * 0,55 * 7 = 133,02 eur
Spolu (za 10 dní od zamestnávateľa): 158,93 eur
Od 11. do 14. dňa: Sociálna poisťovňa vyplatí 34,55 * 0,55 * 4 = 75,98 eur.
Príklad 3: Zamestnanec s vysokou mzdou (maximálny DVZ)
- Mzda zamestnanca: 2500 eur
- Pracovné obdobie: Celý minulý rok, mzda sa nemenila.
- PN: Od 1. marca 2023, trvala 14 dní.
- Maximálny DVZ pre rok 2022: 74,4987 eur
Výpočet:
DVZ = 2500 * 12 / 365 = 82,1917 eur. Keďže je vyšší ako maximálny DVZ, použije sa maximálny DVZ: 74,4987 eur.
- Od 1. do 3. dňa: 25% z maximálneho DVZ
- Od 4. do 14. dňa: 55% z maximálneho DVZ
Náhrada za 1. až 3. deň: 74,4987 * 0,25 * 3 = 55,87 eur
Náhrada za 4. až 10. deň: 74,4987 * 0,55 * 7 = 286,72 eur
Spolu (za 10 dní od zamestnávateľa): 342,59 eur
Od 11. do 14. dňa: Sociálna poisťovňa vyplatí 74,4987 * 0,55 * 4 = 163,90 eur.
Príklad 4: Zamestnanec s kratším pracovným pomerom (viac ako 90 dní)
- Mzda zamestnanca: 950 eur
- Pracovný pomer: Od 1. októbra 2022.
- PN: Od 1. marca 2023, dĺžka PN 14 dní.
Výpočet:
Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 28.2.2023 (151 dní).
DVZ = (950 * 5) / 151 = 4750 / 151 = 31,46 eur
- Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ
- Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ
Náhrada za 1. až 3. deň: 31,46 * 0,25 * 3 = 23,60 eur
Náhrada za 4. až 10. deň: 31,46 * 0,55 * 7 = 121,08 eur
Spolu (za 10 dní od zamestnávateľa): 144,68 eur
Od 11. do 14. dňa: Sociálna poisťovňa vyplatí 31,46 * 0,55 * 4 = 69,21 eur.
Príklad 5: Zamestnanec v ochrannej lehote (menej ako 90 dní)
- Mzda zamestnanca: 950 eur
- Pracovný pomer: Od 1. októbra 2022.
- Ukončenie pracovného pomeru: 9. januára 2023.
- PN: Od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN 14 dní.
Výpočet:
Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 9.1.2023 (101 dní).
DVZ = (950 * 4) / 101 = 3800 / 101 = 37,62 eur
- Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ
- Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ
Náhrada za 1. až 3. deň: 37,62 * 0,25 * 3 = 28,22 eur (vypláca SP, keďže PN vznikla po ukončení PP)
Náhrada za 4. až 14. deň: 37,62 * 0,55 * 11 = 228,18 eur (vypláca SP)
Spolu (za 14 dní od Sociálnej poisťovne): 256,40 eur
Povinnosti poistenca počas PN
Okrem dodržiavania liečebného režimu má poistenec počas PN aj ďalšie povinnosti:
- Oznámenie zmeny adresy: Ak sa poistenec počas PN zdržiava na inej adrese, ako je jeho trvalé bydlisko, je povinný túto zmenu bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni. Túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
- Odstránenie prekážok kontroly: Poistenec je povinný odstrániť všetky prekážky, ktoré by mohli brániť výkonu kontroly (napr. nefunkčný zvonček).
- Predkladanie dokladov: Ak PN bola vystavená na papierovom tlačive, je potrebné predkladať príslušné diely potvrdenia o PN zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. V prípade ePN tieto povinnosti odpadajú.
- Oznámenie ukončenia PN: Ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako štrnásť dní, je potrebné oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti (telefonicky, elektronickou poštou, písomne).
- Hlásenie úrazu: Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Ochranná lehota
Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku: prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Zánik nároku na nemocenské a jeho sumu, príp. jeho premlčanie
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Nárok na nemocenské zaniká:
- dňom skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti,
- dňom uznania za invalidného,
- dňom uplynutia 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. podporné obdobie).
Sociálna poisťovňa môže zastaviť výplatu nemocenského alebo znížiť jeho výšku, ak:
- si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. nedodržiava liečebný režim),
- prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila,
- vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila,
- poskytol nepravdivé údaje, ktoré boli rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená. V takýchto prípadoch je poistenec povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy.
PN v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.
Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.