Dedičské konanie je právny proces, ktorý nastáva po úmrtí osoby a určuje, komu pripadne jej majetok či záväzky. Ide o tému, o ktorej sa veľa nehovorí, no pritom sa týka takmer každej rodiny. Mnohí ľudia si neuvedomujú, že dedičstvo neznamená len nadobudnutie majetku, ale môžu s ním byť spojené aj dlhy. Preto je dobré vedieť, ako dedičské konanie na Slovensku funguje a na čo je dobré sa pripraviť.
Dedičské konanie predstavuje vysporiadanie majetku a záväzkov po smrti poručiteľa. Konanie nie je viazané na návrh dediča - je to nezávislé od vôle účastníkov.
Legislatívny rámec a úloha notára
Dedičské konanie je upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). V konaní o dedičstve je na Slovensku kľúčovou postavou notár, ktorý má špecifické postavenie ako súdny komisár. Koná samostatne na základe poverenia súdu prvej inštancie. Jeho rozhodnutia sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie. Rozšírila sa pôsobnosť notára v konaní o dedičstve zásadne na všetky procesné úkony okrem úkonov vymedzených v § 161 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
Začiatok a priebeh konania
Dedičské konanie súd začína bez návrhu, teda z úradnej povinnosti (ex offo), a to akonáhle sa dozvie o úmrtí osoby alebo vyhlásení osoby za mŕtvu. V prípade úmrtia lekár informuje matriku o úmrtí osoby a tá následne informuje príslušný súd a zašle mu úmrtný list. Súd následne poverí konkrétneho notára vedením konania.
Miestne príslušným na konanie o dedičstve je súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu, ak nie je príslušnosť daná uvedeným spôsobom, tak sa určí podľa miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa, resp. podľa miesta jeho posledného bydliska.
Notár môže vykonať tzv. predbežné vyšetrenie, počas ktorého zisťuje skutočnosti o dedičoch, ich stanoviská, a hodnotu majetku. Štandardne sa kontaktuje osoba, ktorá je teoreticky najlepšie informovaná o osobných, rodinných a majetkových pomeroch zomrelého. Rovnako v Notárskom centrálnom registri závetov zisťuje, či je v ňom evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, alebo vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpisu a u ktorého notára je uložený.
Závet a dedenie zo zákona
Poručiteľ môže zanechať závet, podľa ktorého sa majetok rozdelí. Dedenie zo závetu má pred dedením zo zákona prednosť. Občiansky zákonník presne určuje, ako má vyzerať platný závet. Poručiteľ si ho môže napísať vlastnou rukou alebo spísať v inej písomnej forme za účasti svedkov, prípadne vo forme notárskej zápisnice. Každý závet musí obsahovať dátum, inak je neplatný. Ak je závet písaný rukou, musí byť aj vlastnoručne podpísaný. V prípade, že ho nepísal poručiteľ, musí závet však vlastnoručne podpísať a pred dvomi svedkami potvrdiť, že ide o jeho poslednú vôľu. V závete musí byť uvedené, kto má dediť a aký podiel mu pripadne.
Zákon zároveň chráni takzvaných neopomenuteľných dedičov, teda deti (maloleté aj plnoleté), ktoré musia dostať aspoň časť zo zákonného podielu. Ak ich vynechá (a legálne ich nevydedí), je závet neplatný.
Ak poručiteľ nezanechal žiaden závet alebo závet nepokrýva celý majetok, prichádzajú na rad dedičia zo zákona. Podľa Občianskeho zákonníka sa pri dedení zo zákona postupuje podľa štyroch skupín. Poradie týchto skupín je záväzné. To znamená, že dediči skupiny nasledujúcej sú povolaní dediť len za predpokladu, že nededia dediči zo skupiny predchádzajúcej.
Dedičské skupiny
- Prvá skupina: Dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
- Druhá skupina: Ak nededia dediči prvej skupiny, dedí manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Manžel dedí vždy najmenej polovicu dedičstva.
- Tretia skupina: Ak nededia dediči druhej skupiny, dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
- Štvrtá skupina: Ak nededia dediči tretej skupiny, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiaden dedič, pripadá štátu ako odúmrť.
Odmietnutie dedičstva a vydedenie
Dedič sa môže dedičstva vzdať. Musí to oznámiť súdu písomne alebo ústne do zápisnice a má na to jeden mesiac od chvíle, keď ho súd poučí o jeho právach. Pokiaľ ide o odmietnutie dedičstva, je možné odmietnuť dedičstvo len ako celok, dôsledkom čoho nastane stav, že nebudete dediť ani aktíva, ani pasíva.
Na dedenie nemá nárok ten, kto spáchal úmyselný trestný čin proti poručiteľovi alebo jeho blízkym, pokiaľ mu poručiteľ neodpustil.
Poručiteľ môže potomka vydediť, ak sa oňho nestaral, neprejavoval záujem, bol odsúdený za závažný trestný čin alebo viedol neusporiadaný život.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)
Smrťou, alebo vyhlásením za mŕtveho zaniká manželstvo, a teda aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zákon umožňuje, aby sa BSM vyporiadalo dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi. Táto dohoda musí byť uzavretá písomne alebo ústne do zápisnice, pričom podlieha schváleniu súdom.
Môže sa stať aj to, že manželstvo zaniklo skôr, ale medzičasom poručiteľ zomrel, a tak BSM nestihlo byť vyporiadané. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.
Pri zániku manželstva smrťou jedného z manželov sa v dedičskom konaní najprv vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). To znamená, že obyčajne polovica majetku v BSM patrí pozostalému manželovi a do dedičstva vstupuje len polovica, ktorá patrila zosnulému manželovi. Následne sa dedí táto polovica medzi pozostalým manželom a deťmi zosnulého. Notárska odmena za prejednanie dedičstva sa vypočíta z celkovej hodnoty majetku patriaceho do dedičstva. Keďže bezpodielové spoluvlastníctvo nemá určené podiely, preto sa aj volá bezpodielové, nemôžeme hovoriť o tom, že pozostalý manžel má nárok hneď na polovicu. Notár vyporiadava aj BSM nielen dedičstvo. Preto si ráta poplatok z celej sumy.
Poplatky a náklady dedičského konania
V dedičskom konaní sa platí odmena notára a jeho hotové výdavky. Odmenu notára a náhradu jej hotových výdavkov upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti o odmenách a náhradách notárov. Výška odmeny závisí od hodnoty dedičstva a úkonov, ktoré notárka vykonala. Táto suma je určená na pokrytie nákladov spojených s vedením konania, vyhotovením zápisníc, zisťovaním majetku a podobne.
Súdny poplatok je samostatný poplatok podľa zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Súdny poplatok je príjmom štátu, nie notára.
Daň z dedičstva na Slovensku bola zrušená s účinnosťou od 1. januára 2004. To znamená, že pokiaľ zdedíte majetok po zosnulom, nebudete povinní platiť žiadnu daň z dedičstva.
V prípade zdedenej nehnuteľnosti sa platia dane iba v prípade predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením, pričom sa rozdeľuje, či ide o dedenie v priamom rade alebo v nepriamom rade. V prípade dedenia v priamom rade je príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutý dedením v priamom rade je od dane oslobodený, ak uplynulo aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa. Keď fyzická osoba nadobudne nehnuteľnosť v rámci dedičského konania a stane sa jej vlastníkom, je potrebné nahlásiť túto nehnuteľnosť na úradoch za účelom platby dane za nehnuteľnosť.
Dedenie peňazí? 4 veci, ktoré treba urobiť pri dedičstve - Tipy na plánovanie odchodu do dôchodku
Riešenie sporných otázok a likvidácia dedičstva
Ak niekto z dedičov namieta právo iného dediča ide o spor o dedičské právo. Notár tento spor musí vyriešiť, avšak rozlišuje sa, či ide o spornú právnu otázku, alebo spornú skutkovú otázku. Ak ide o právnu otázku, notár ju môže vyriešiť sám tak, že rozhodne o tom, s ktorým dedičom pokračuje a ktorého účasť v dedičskom konaní ukončuje. Ak ide o skutkové otázku, po márnej snahe o zmier dedičov, odkáže toho dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Toto je prípad aj určenia neplatnosti závetov či listín o vydedení.
V prípade, ak sa dedičia ohľadom prerozdelenia dedičstva vedia dohodnúť a toto dedičské konanie sa začalo po 30. júni 2016, skončí sa uznesením, ktoré vydá notár. Ak sa dedičia nevedia dohodnúť na delení majetku, notár im potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.
Notár nemôže rozhodovať bez súhlasu všetkých dedičov o tom, čo komu pripadne. Po rozhodnutí o dedičstve nastane stav, že nehnuteľné veci zostanú v podielovom spoluvlastníctve všetkých dedičov. Následne dedičia, ktorí sa chcú dohodnúť, môžu podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči tomu dedičovi (spoluvlastníkovi), ktorý sa dohodnúť nechce, za predpokladu, že sa nedohodnú mimosúdne.
Súd bude pri vyporiadaní postupovať v zmysle zákona, a síce, súd je viazaný zákonným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Primárne vec rozdelí medzi spoluvlastníkov za predpokladu, že vec je deliteľná (pozemky sú deliteľné). Ak rozdelenie nie je možné, prikáže vec za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pri stanovení náhrady za spoluvlastnícky podiel môže súd vychádzať aj zo znaleckého posudku, ak bude v konaní predložený alebo ak sám usúdi, že je namieste za týmto účelom nariadiť znalecké dokazovanie.
Dedičské konanie môže skončiť aj inak, a to napr. likvidáciou dedičstva. Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode dedičov a veriteľov o jeho prenechaní veriteľom na úhradu dlhov, môže súd aj bez návrhu uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Súd vykoná likvidáciu dedičstva speňažením všetkého poručiteľovho majetku a rozvrhne výťažok speňaženia majetku poručiteľa medzi veriteľov. Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.
Časté otázky a odpovede
Môžem si nechať len majetok a dlhy odmietnuť?
Nie, dedičstvo je možné odmietnuť len ako celok. Nemôžete si vybrať len majetok a odmietnuť dlhy.
Čo ak poručiteľ nemal žiadny majetok?
Ak poručiteľ nezanechal žiaden majetok, prípadne zanechal len dlhy, dedičské konanie sa zastaví a notár vydá uznesenie o zastavení konania.
Čo ak notár nepostupoval správne?
Pokiaľ má dedič za to, že notár nepostupoval v dedičskom konaní správne a zákonne, potom má právo voči jeho rozhodnutiu podať odvolanie. Samozrejme je predtým vhodné, ak v dedičskom konaní aktívne na pochybenie notára upozorní a uvedie svoj právny názor.
Dostala som pozvánku na dedičské konanie. Som jediným pozostalým. Budem povinná platiť notárovi poplatok za toto konanie, ak zosnulá osoba nemala žiadny majetok?
Ak zosnulá osoba nezanechala žiadny majetok, notár konanie zastaví a dedičia nebudú musieť platiť poplatky.
Mám právo ako dedič požiadať o výpis z bankového účtu, aj keď som nebol spoludisponentom?
Áno, ako dedič máte právo požiadať o výpis z bankového účtu zosnulého. Po rozhodnutí o dedičstve a dokázaniu Vášho postavenia ako dediča banka by mala poskytnúť výpis z účtu zosnulého.
Aké sú lehoty v dedičskom konaní?
Civilný mimosporový poriadok neurčuje v konaní o dedičstve žiadne lehoty, ktoré by notár ako súdny komisár musel dodržiavať. Avšak súd, ktorý poveruje notára, v rozhodnutí uvedie lehotu, v ktorej by sa dedičské konanie malo skončiť.
Môžem sa dedičského konania zúčastniť online, ak som PN?
Notári obvykle túto možnosť neposkytujú. Ak sa nemôžete dostaviť na dedičské konanie, odporúčame nájsť si zástupcu, pre Vás dôveryhodnú osobu, aby Vás v dedičskom konaní zastupovala.
tags: #platia #dochodcovia #dedicke #konanie