Právny nárok a vymáhanie pohľadávok

Pohľadávka je v podstate právo na plnenie, ktoré patrí veriteľovi voči dlžníkovi. Týmto plnením môže byť nielen finančná čiastka, ale aj konkrétna vec, napríklad právo na dodanie objednaného tovaru. Pohľadávka a zodpovedajúci záväzok dlžníka vznikajú zo záväzkového právneho vzťahu, kde veriteľ je nositeľom práva a dlžník nositeľom povinnosti. Ak dlžník svoju povinnosť dobrovoľne nesplní, jeho plnenie je vynútiteľné prostredníctvom štátnej moci, najmä v rámci exekučného konania. K uspokojeniu veriteľa môže dôjsť aj prostredníctvom dražby alebo v konkurznom konaní.

V bežnej praxi sa pojem "pohľadávka" často používa ako synonymum pre "peňažnú pohľadávku". Je však dôležité rozlišovať medzi pojmom "pohľadávka" a pojmom "právny nárok", ktorý predstavuje súdne vymáhateľné právo.

K pohľadávke môže patriť aj jej príslušenstvo. Medzi príslušenstvo patria úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Zákonná definícia pohľadávky je uvedená v § 524 Občianskeho zákonníka. Veriteľ môže svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inému aj bez súhlasu dlžníka. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky s ňou spojené práva. Existujú však aj pohľadávky, ktoré postúpiť nemožno, napríklad tie, ktoré zanikajú smrťou veriteľa, alebo ktorých obsah by sa zmenil zmenou veriteľa, prípadne tie, ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia, alebo by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

Práva veriteľa pri vymáhaní pohľadávok

Ak dlžník neuhradí pohľadávku včas, veriteľ má nárok nielen na zaplatenie samotnej pohľadávky, ale aj na:

• Úroky z omeškania
• Náhradu škody, ktorú dlžník spôsobil
• Zaplatenie zmluvnej pokuty (ak je tak dohodnuté)
• Úhradu nákladov spojených s uplatňovaním práva na súde

Veriteľ si môže nárokovať len zmluvnú pokutu, ak nie je v zmluve dohodnuté inak, nie je možné súčasne nárokovať aj úhradu utrpenej škody.

Úroky z omeškania

Výška úrokov z omeškania sa líši v závislosti od toho, či je dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, alebo spotrebiteľ:

• Pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov: Výška úrokov z omeškania je rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) zvýšenej o 9 %. Rozhodujúcim dňom je deň nasledujúci po dni splatnosti pohľadávky. Výška úroku sa počas celej doby nemení.
• Pre spotrebiteľov (fyzické osoby - nepodnikateľov): Ročná výška úroku je rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5 %. Výšku úroku z omeškania možno dohodnúť aj odlišne, avšak nie v neprospech spotrebiteľa.

PRÍKLAD: Faktúra splatná 23.8.2014, kde dlžníkom je s.r.o. Základná sadzba ECB bola 24.8.2014 vo výške 0,15 %. Nárok na úrok z omeškania je 9 + 0,15 % = 9,15 % ročne z istiny.

PRÍKLAD: Faktúra splatná 9.6.2014, kde dlžníkom je spotrebiteľ. Základná sadzba ECB bola 10.6.2014 vo výške 0,25 %. Nárok na úrok z omeškania je 5 + 0,25 % = 5,25 % ročne z istiny.

Náhrada škody a zmluvná pokuta

Veriteľ má nárok aj na náhradu škody, ktorá mu vznikla nesplnením pohľadávky. Dôležité je však výšku škody preukázať, čo môže byť komplikované. Ak je to zmluvne dohodnuté, veriteľ má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Úhrada nákladov spojených so súdnym konaním

Veriteľ má nárok na úhradu nákladov spojených s uplatňovaním svojho práva na súde, vrátane súdneho poplatku a prípadných trov právneho zastúpenia. Okrem toho má veriteľ nárok na tzv. paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

Na všetky uvedené nároky má veriteľ právo iba vtedy, ak o ich priznanie výslovne požiada súd. Nepriznávajú sa automaticky.

Vymáhanie pohľadávky a náklady s tým spojené

Vymáhanie pohľadávok so sebou prináša nielen časovú stratu, ale aj nevyhnutné náklady. Ak je spor úspešný, dlžník je povinný tieto náklady uhradiť.

Súdny poplatok

Súdny poplatok je zvyčajne najvýznamnejším nákladom. V občianskych a obchodných sporoch predstavuje 6 % z vymáhanej sumy (minimálne 16,50 €). Ide o 6 % z istiny, na úroky z omeškania sa neprihliada. V prípade úspechu vo spore má veriteľ nárok na úhradu súdneho poplatku od dlžníka.

Odmena advokáta

Ak je veriteľ zastúpený advokátom, vzniká mu nárok na odmenu. Výška odmeny je stanovená zákonom, ale môžu byť dohodnuté aj vyššie platby, alebo platba závislá od úspechu v spore.

Odmena exekútora

Po získaní súdneho rozhodnutia nastupuje exekútor. Za návrh na vykonanie exekúcie si účtuje poplatok 16,50 €. Jeho odmena je vo výške 20 % z vymáhanej sumy. Ak sa dlžná suma nepodarí vymôcť, exekútor má nárok na odmenu od veriteľa, ktorá minimálne predstavuje 33,19 €.

Ako postupovať pri neuhradenej faktúre

V prípade neuhradenej faktúry je prvým krokom podanie žaloby na súd alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Návrh na vydanie platobného rozkazu

Súd vydá platobný rozkaz do 15 dní (niekedy dlhšie) bez vypočutia dlžníka. Dlžník má následne 15 dní od doručenia na podanie odôvodneného odporu. Ak odpor nepodá, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a exekútor môže pohľadávku vymáhať. V ideálnom prípade môže veriteľ získať právoplatné rozhodnutie do jedného mesiaca.

Súdne konanie

Ak dlžník podá odôvodnený odpor alebo mu nie je doručený platobný rozkaz, prebieha celé súdne konanie. Súd môže rozhodnúť aj bez pojednávania. Na záver vydá rozsudok, proti ktorému sa dlžník môže odvolať.

Priemerná dĺžka súdneho sporu na Slovensku v roku 2014 bola jeden rok. Najrýchlejšie rozhodovali súdy v okresoch Nové Zámky, Lučenec a Partizánske (do pol roka), najdlhšie súdy Bratislava I, Piešťany, Senica a Skalica (viac ako dva roky).

Pre veriteľa je spravidla časovo výhodnejšie získať právoplatný platobný rozkaz.

Získavanie informácií o dlžníkoch

Pred začatím vymáhania pohľadávky je vhodné zistiť si čo najviac informácií o bonite klienta a pravdepodobnosti vymoženia pohľadávky. Neúspešné vymáhanie môže znamenať len zbytočné výdavky, najmä ak dlžník nemá dostatok majetku.

Verejne dostupné registre dlžníkov zahŕňajú:

• Zoznam dlžníkov Sociálnej poisťovne
• Zoznamy dlžníkov zdravotných poisťovní
• Zoznam daňových dlžníkov Finančnej správy (len pre dlhy presahujúce 17 000 €)
• Zoznam SOLUS
• Obchodný register (pre overenie histórie spoločnosti)

Informácie je možné získať aj prostredníctvom súkromnej detektívnej služby, avšak táto služba je spoplatnená.

Kedy sa neoplatí pohľadávky vymáhať

Existujú situácie, kedy vymáhanie pohľadávok predstavuje zbytočné náklady:

• Dlžník má veľké množstvo dlhov: Ak dlžník objektívne nie je schopný splatiť svoje dlhy, veriteľ síce spor vyhrá, ale vzhľadom na nemajetnosť dlžníka bude znášať všetky trovy konania.
• Príliš nízka pohľadávka: Spravidla menej ako 500 €, kedy náklady na vymáhanie môžu prevýšiť výšku pohľadávky.
• Vysoká časová a finančná investícia: Ak je čas, energia a finančné prostriedky venované vymáhaniu neprimerané výške pohľadávky.

Postúpenie pohľadávky

Postúpenie pohľadávky znamená prevod práva na plnenie na tretiu osobu. Častým dôvodom pre postúpenie je rýchlejšie získanie finančných prostriedkov, keď sa podnikateľ pre omeškanie svojho dlžníka sám ocitne v platobnej neschopnosti.

Postúpiť je možné pohľadávky, ktoré už existujú a sú splatné, alebo ktoré v budúcnosti vzniknú. Musia byť vymáhateľné v rámci exekúcie. S postúpenou pohľadávkou prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo.

Pri podpise zmluvy o postúpení pohľadávky je dôležité overiť, či neexistuje dohoda o vylúčení možnosti postúpenia. Zmluva musí byť písomná a musí obsahovať presnú špecifikáciu pohľadávky. Súhlas dlžníka s postúpením nie je potrebný, ale o zmene mu musí byť oznámené.

Prevzatie dlhu

Prevzatie dlhu znamená prevzatie povinnosti dlžníka zaplatiť alebo dodať vec. K prevzatiu dlhu môže dôjsť napríklad pri započítaní plnení medzi viacerými podnikateľmi. Na rozdiel od postúpenia pohľadávky, pri prevzatí dlhu dochádza k zmene na strane dlžníka, čo si vyžaduje súhlas veriteľa.

Legislatíva

Právne predpisy týkajúce sa pohľadávok zahŕňajú najmä:

• § 524 - 532 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
• § 25 - 26 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

tags: #pravny #narok #pohladavky