Platby a informácie o práceneschopnosti (ePN) zo Sociálnej poisťovne

Práceneschopnosť (PN), bežne označovaná ako "péenka", je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžete získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce.

PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú vašu pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Musíte ju predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak nie ste schopný plniť pracovné povinnosti.

PN-ka prináša viaceré výhody, no môže mať aj nevýhody. Počas PN-ky získavate nemocenskú dávku, ktorá pokrýva časť výpadku príjmov. Prvých 10 dní práceneschopnosti vypláca náhradu mzdy zamestnávateľ, od 11. dňa nemocenskú dávku poskytuje Sociálna poisťovňa. PN-ka vás chráni pred neoprávnenou výpoveďou počas trvania práceneschopnosti. Dlhodobá PN však môže ovplyvniť kariérny postup alebo dôveru zamestnávateľa.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. Od 1.1.2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.

O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské a nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské. Taktiež neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN. Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.

V prípade, že vaša liečba trvá dlhšie ako 14 dní, dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 15. dňa práceneschopnosti. Prvých štrnásť dní hradí váš zamestnávateľ. Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak ste v roli zamestnávateľa, čaká vás niekoľko povinností. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o vašej ePN cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN.

Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade Sociálnej poisťovni oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Pri každej ePN (bez ohľadu na dôvod jej vzniku) má zamestnávateľ v SES prístupný formulár „Potvrdenie pri vzniku ePN“. Ak ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 14 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne, Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká. Avšak upozorňujeme, že ak zamestnávateľ si nie je istý, či zamestnancovi pravdepodobne vznikne/nevznikne nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne, odporúčame potrebné údaje zasielať vždy.

Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte Sociálnej poisťovni oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.

Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

Informácie pre poistenca

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť Vaše dávky) v eSlužbách. Sprístupnenie EÚP je jednoduché: vybavíte si ho po jednej osobnej návšteve pobočky Sociálnej poisťovne. Váš lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov.

Oprávnený lekár vystavením ePN automaticky uznáva pacienta za dočasne práceneschopného zo všetkých poistných vzťahov (zárobkových činností). Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim. Príslušný ošetrujúci lekár vás uzná dočasne práceneschopným elektronicky, papierové potvrdenie vám už nevystavuje. Pacienti majú informáciu o svojej ePN vo svojej elektronickej zdravotnej dokumentácii - Elektronická zdravotná knižka občana (eZKO cez slovensko.sk). Ak máte aktivovaný prístup do Elektronického účtu poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne, okrem údajov o ePN budete mať k dispozícii aj informácie o konaní a výplate nemocenských dávok.

V nevyhnutnom prípade môžete oprávneného lekára požiadať o vytlačenie odpisu ePN (napr. pre vlastnú potrebu, ak nie ste poistencom v Slovenskej republike a potvrdenie potrebujete pre inštitúciu sociálneho poistenia v zahraničí). Odpis ePN je vlastne papierová kópia elektronického záznamu. Má pre vás len informačný charakter a kópiu nie je potrebné predkladať Sociálnej poisťovni, ani zamestnávateľovi.

Samotné vystavenie ePN sa automaticky považuje za žiadosť o úrazový príplatok, ak DPN vznikla z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V prípade ePN nepodávate samostatnú žiadosť. Pri prvom uplatnení nároku na nemocenské/úrazový príplatok na základe elektronickej PN je poistenec povinný oznámiť do troch dní od jej vzniku číslo účtu, na ktorý sa má dávka poukazovať alebo adresu, kam žiada zaslať dávku v hotovosti. Tento účet alebo adresa sa bude používať na výplatu nemocenského a úrazového príplatku pri ePN, kým poistenec neoznámi zmenu.

Oznamovať účet alebo adresu nie je povinný poistenec-zamestnanec. Pre včasné posúdenie nároku a výplatu dávky odporúčame uviesť spôsob, akým má Sociálna poisťovňa dávku vyplatiť. Ak nenahlásite spôsob výplaty, Sociálna poisťovňa vyplatí dávku spôsobom, akým vám zamestnávateľ poskytuje mzdu. Nemocenské pri ePN sa poukazuje na účet v banke alebo adresu oznámenú poistencom (pri prvej ePN).

SZČO a dobrovoľne poistení by si pri prvej ePN mali nahlásiť spôsob výplaty dávky (číslo bankového účtu) prostredníctvom ich Elektronického účtu poistenca. Poistenec si v časti „Elektronická práceneschopnosť“ vyberie konkrétnu ePN kliknutím na riadok ePN. Následne sa dostane do detailu ePN. V približne v strednej časti obrazovky sa nachádza „Spôsob výplaty dávky“, po kliknutí na „Výplata dávky“ sa formulár otvorí. Časť „Údaje o poistencovi“ sú vopred vyplnené systémom. Vo formulári sa automaticky skontrolujú chyby. Ak je formulár bez chyby, poistenec odošle formulár tlačidlom „Potvrdiť“. Ak systém upozorní na chyby, je potrebné sa vrátiť do formulára, chybu opraviť a opäť kliknúť „Potvrdiť“. Zaslaný formulár je možné nájsť v Detaile ePN, v spodnej časti obrazovky, v časti „Oznámenia“.

Žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok môže poistenec až do ukončenia konania o nároku na nemocenské/úrazový príplatok vziať späť. Poistenec si v časti „Elektronická práceneschopnosť“ vyberie konkrétnu ePN kliknutím na riadok ePN. Následne sa dostane do detailu ePN. Vo vrchnej časti obrazovky vľavo sa nachádza „Poistný vzťah“, po rozkliknutí „Zobraziť detail konania“, klikne na „Späťvzatie žiadosti“ a vyplní formulár. Poistenec vyznačí, z ktorých poistných vzťahov berie žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok späť. Vo formulári sa automaticky skontrolujú chyby. Ak je formulár bez chyby, formulár poistenec odošle tlačidlom „Potvrdiť“. Ak systém upozorní na chyby, je potrebné vrátiť sa do formulára, chybu opraviť a opäť kliknúť „Potvrdiť“. Zaslaný formulár je možné nájsť v Detaile ePN, v spodnej časti obrazovky, v časti „Oznámenia“.

Poistenec vyplní tlačivo, ak je dôvod vzniku ePN úraz/pracovný úraz. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN. Poistenec si v časti „Elektronická práceneschopnosť“ vyberie konkrétnu ePN kliknutím na riadok ePN. Následne sa dostane do detailu ePN. V strednej časti obrazovky vľavo sa nachádza „Hlásenie úrazu“, po rozkliknutí, poistenec vyplní formulár. Polia označené hviezdičkou sú povinné. Vo formulári sa automaticky skontrolujú chyby. Ak je formulár bez chyby, formulár odošle tlačidlom „Potvrdiť“. Ak systém upozorní na chyby, je potrebné sa vrátiť do formulára, chybu opraviť a opäť kliknúť „Potvrdiť“. Zaslaný formulár je možné nájsť v Detaile ePN, v spodnej časti obrazovky, v časti „Oznámenia“.

Dĺžka trvania a podmienky PN

Dĺžka PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať. Dočasná práceneschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Ošetrujúci lekár v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia DPN. Ak sa poistenec nedostaví do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia DPN na vyšetrenie k ošetrujúcemu lekárovi, pričom nebol dohodnutý náhradný neskorší termín vyšetrenia, tento deň sa považuje za deň ukončenia DPN. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa má zamestnanec nárok na nemocenské. Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Po ukončení PN-ky vás lekár informuje o spôsobilosti na návrat do práce. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.

Nároky na dávky počas PN

Osoba pri dočasnej PN má nárok na nemocenské dávky. Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Konanie o nemocenskom u zamestnanca sa začína spravidla až od pätnásteho dňa od vzniku DPN, u ostatných poistencov od prvého dňa. Konanie o týchto dávkach sa začne iba v prípade, ak ste poistencom Sociálnej poisťovne, t. j. ak ste v deň vzniku dočasnej práceneschopnosti (DPN) boli sociálne poistený alebo vám plynula ochranná lehota po skončení nemocenského poistenia. Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká.

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Výpočet výšky nemocenského

Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.

Podmienky nároku na nemocenské u SZČO

• Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody (nemocenské poistenie) najmenej v rozsahu 180 dní v období dvoch rokov pred vznikom dočasnej PN.
• Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 270 dní, nárok na nemocenské nevznikne.
• Určenie rozhodujúceho obdobia: Určí sa rozhodujúce obdobie, ktoré sa použije pri výpočte dávky. Pre SZČO je to spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky.

Výška nemocenského pri SZČO sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri SZČO predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN.

Povinnosti počas PN (SZČO)

• Dodržiavanie liečebného režimu: Je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
• Kontroly: Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu 7 dní v týždni (t. j. vrátane víkendov a sviatkov).

V prípade, ak ePN trvá viac ako 52 týždňov, oznamuje vznik a zánik Sociálna poisťovňa SZČO.

PN v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.

Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Liečebný režim a kontrola

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.

Okrem dodržiavania liečebného režimu ste povinný počas trvania práceneschopnosti zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN (žiadosť sa nepodáva, žiadosťou je samotná ePN). V prípade zmeny adresy ju bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni písomne alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Kontroly dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov. Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

tags: #platby #socialna #poistovna #praceneschopnost