Problematika zamestnávania osôb s telesným postihnutím je komplexná a vyžaduje si individuálny prístup, ktorý zohľadňuje národné tradície, historický vývoj, politické usporiadanie a morálnu vyspelosť krajiny. V priebehu histórie prešiel postoj k týmto osobám výraznými zmenami, od represívneho štádia, ktoré im upieralo základné práva, až po súčasný dôraz na posilnenie ich zodpovednosti a uspokojovanie ich potrieb.
Tento článok sa zameriava na možnosti zamestnávania osôb s telesným postihnutím na Slovensku, pričom zohľadňuje legislatívne rámce, praktické aspekty a výzvy, ktorým tieto osoby čelia pri vstupe na trh práce. Okrem aktivít zameraných na rehabilitáciu týchto jedincov sú v centre pozornosti zmeny v spoločnosti, ktoré majú uspokojovať ich potreby.
Právny rámec a podpora zamestnanosti
Práva ľudí s fyzickým postihnutím sú pevne ukotvené napríklad v zákone o sociálnych službách a v zákone o zamestnanosti. V podmienkach Slovenskej republiky existuje duálny systém, ktorý umožňuje osobe so zdravotným postihnutím poberať invalidný dôchodok a zároveň pracovať. Osoby s telesným postihnutím majú rovnaké právo uchádzať sa o zamestnanie a byť zamestnaní ako zdraví jedinci.
Evidencia na úrade práce
Je na rozhodnutí takejto osoby, či sa zaeviduje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a bude využívať status znevýhodneného uchádzača alebo nie. Evidencia pre nich prináša určité výhody, ako napríklad prístup k poradenským službám a rekvalifikačným kurzom. Ak na úrade evidovaní nebudú, de facto pre neho neexistujú a z toho dôvodu nebude pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny existovať žiadny impulz na to, aby pre nich navrhovali a vyhľadávali nové formy na podporu ich zamestnávania.
Povinnosti zamestnávateľa a kvóta systém
Citeľná výnimka zo zásady zmluvnej voľnosti je zakotvená v zákone č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je reprezentovaná kvóta systémom. V § 63 je stanovená obligatórna povinnosť pre zamestnávateľa, zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím vo výmere 3,2% z celkového počtu zamestnancov.
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.
Zamestnávateľ môže túto povinnosť splniť aj zadaním zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovanou medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e).
Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce alebo na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za príslušné obdobie.
Atypické pracovné pomery a flexibilita
Pre zvýšenie flexibility v pracovnoprávnych vzťahoch a pre lepšie uplatnenie sa na trhu práce je čoraz viac podporované zamestnávanie v atypických pracovných pomeroch. Medzi ne patria domácka práca, telepráca a delené pracovné miesto.
Domácka práca
Podstatou domáckej práce je, že výkon práce sa neuskutočňuje na pracovisku zamestnávateľa, ale v domácom prostredí zamestnanca alebo na inom dohodnutom mieste uvedenom v pracovnej zmluve. Zmeniť status riadneho zamestnanca na zamestnanca pracujúceho doma je možné prostredníctvom zmeny pracovnej zmluvy. Teda, ak ide o zamestnanca, ktorý bol zdravý, ale vplyvom nečakaných okolností sa z neho stala osoba so zdravotným postihnutím, môže sa s ním zamestnávateľ dohodnúť na zmene pracovnej zmluvy, aby sa z neho stal domácky zamestnanec, ak je to vzhľadom na druh práce možné.
Telepráca
Telepráca je považovaná za riešenie „win-win“, teda za výhodné pre všetky zainteresované strany - pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa. Jednou z výhod pre zamestnávateľa je zníženie nákladov na pracovné miesto reprezentované znížením nákladov za prenájom energie, či ďalšie vybavenie. Výhodu pre zamestnanca predstavuje minimalizácia nákladov spojená s úsporou času.
Delené pracovné miesto
Ďalšou z možností, ako využiť potenciál zdravotne postihnutých ľudí, je delené pracovné miesto, ktorého úprava sa nachádza v §49a Zákonníka práce. Ak nastane prekážka na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím, Zákonník práce deklaruje, že ostatní zamestnanci, ktorí sa s ním delia o pracovné miesto, sú povinní ho zastúpiť.
Sociálna práca a prekonávanie bariér
Sociálna práca so zdravotne postihnutými klientmi je zameraná na prekonávanie bariér a podporu ich socializácie. Zdravotne postihnutý klient má často problémy s mobilitou, čo vedie k zníženiu socializácie až úplnej izolácii, čo je spúšťačom aj ďalších psychosociálnych problémov v živote klienta. So zníženou schopnosťou pohybu súvisia telesné postihnutia ako sú ťažké poruchy centrálnej nervovej sústavy (detská mozgová obrna), stavy po poškodení mozgu (cievna mozgová príhoda, nádor, úraz), poškodenie miechy (ťažká paraparéza, paraplégia, kvadruparéza, kvadruplégia), amputácie dolných končatín, zápalové a degeneratívne postihnutie kĺbov (koxartróza, gonartróza), svalové dystrofie a dôsledok neurologického postihnutia (skleróza multiplex). Každé ochorenie sa posudzuje individuálne a závisí od rozsahu postihnutia.
Kompenzačné pomôcky a zdvíhacie zariadenia
Telesne postihnutí občania majú možnosť zabezpečiť si pomôcky platbou v hotovosti, na základe lekárskeho predpisu odborného lekára zo zdravotnej poisťovne požiadať o kompenzačné pomôcky, zdvíhacie zariadenia alebo na základe žiadosti podanej na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) a posudkových činností.
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia umožňuje poskytnutie jednotlivých druhov kompenzácií, ale ich nenariaďuje. Telesne postihnutí sú v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nútení prekonávať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej spotreby a premiestňovanie sa.
Peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná na zdvíhacie zariadenie, ak sa zdvíhacie zariadenie neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia. Zdvíhacie zariadenie je zariadenie určené pre fyzickú osobu so zníženou schopnosťou pohybu na prekonávanie architektonických bariér a na zvýšenie schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Cieľom je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby so zdravotným postihnutím do spoločnosti a jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti.
Typy zdvíhacích zariadení:
- Pásový schodolez: zariadenie určené na prepravu telesne postihnutých osôb, pohybujúcich sa na vozíku alebo detskom kočíku.
- Kolieskový schodolez: zariadenie určené na prekonávanie zložitých schodísk, najmä strmých a točitých.
- Stoličkový výťah, schodisková sedačka: navrhnutý systém vodiacej koľajnice, kde je možné namontovať sedačku.
- Šikmá schodisková plošina: prepravné zariadenie pre osoby pohybujúce sa na invalidnom vozíku, slúžiace na prekonávanie schodísk.
- Zvislá zdvíhacia plošina: zariadenie, určené pre osoby aj na invalidnom vozíku, slúžiace na prekonávanie výškových rozdielov vo vertikálnom smere.
- Stropný zdvihák: zariadenie, ktoré je určené na zdvíhanie a prepravu imobilných osôb z postele do vozíka, do vane, na toaletu, do bazénov.
Väčšina z týchto zariadení môže byť ľavostranná alebo pravostranná, funguje na diaľkové ovládanie a je funkčná aj po výpadku elektrického prúdu. Klientovi so zdravotným postihnutím sú vybrané typy zdravotných pomôcok vyrobené na mieru, pričom si nevyžadujú žiadne špeciálne stavebné úpravy bytu, či domu, v ktorom klient žije.
Podporované zamestnávanie a metóda IPS
Podporované zamestnávanie je skvelý nástroj, ktorý pomáha nájsť a udržať si prácu zdravotne ťažko postihnutým a zraniteľným osobám. Na Slovensku je realizované hlavne za pomoci Agentúr podporovaného zamestnávania (APZ). Najbežnejší model podporovaného zamestnávania spája koučing na pracovisku s tradičným rehabilitačným prístupom. Zameriava sa na využitie existujúcich sociálnych sietí a kontaktov osoby so zdravotným postihnutím na jej podporu v práci. Namiesto platených profesionálov môže pomoc a asistenciu poskytovať napríklad kolega, priateľ alebo člen rodiny.
Metóda IPS (Individual Placement and Support)
Ďalšou zaujímavou metódou je IPS, ktorá pochádza z Veľkej Británie a USA. Jej základnou myšlienkou je presvedčenie, že každý je schopný pracovať, ak sa preň nájde správny druh práce a pracovných podmienok a ak mu je poskytovaná správna podpora. To platí aj u osôb so zdravotným postihnutím, duševnými poruchami alebo inými znevýhodneniami.
Hlavné benefity IPS:
- Zvýšená miera zamestnanosti: Štúdie ukazujú, že IPS vedie k trvalému nárastu miery zamestnanosti u ľudí s duševnými poruchami v porovnaní s tradičnými metódami rehabilitácie.
- Rýchlejšie umiestnenie do práce: IPS kladie dôraz na rýchle začlenenie do zamestnania, čím znižuje čas nezamestnanosti a podporuje skorší návrat do pracovného života.
- Vyššia mzda: Zamestnanci s IPS dosahujú v priemere vyššie mzdy v porovnaní s tými, ktorí IPS neabsolvovali.
- Zlepšenie celkovej pohody: IPS môže mať pozitívny vplyv na duševné zdravie, sebaúctu a celkovú kvalitu života.
- Zníženie závislosti od sociálnych dávok: Vďaka dosiahnutiu a udržaniu si práce sa znižuje závislosť od sociálnych systémov.
- Individualizovaný prístup: IPS sa zameriava na individuálne potreby a preferencie klienta, čím sa zvyšuje jeho motivácia a angažovanosť v procese hľadania práce.
- Podpora v priebehu celého procesu: IPS poskytuje klientovi podporu a poradenstvo počas celého procesu hľadania a udržania si práce.
- Efektívnosť a nízke náklady: IPS sa ukázala ako efektívna a cenovo dostupná metóda v porovnaní s inými programami rehabilitácie.
- Dostupnosť a reprodukovateľnosť: Účinnosť IPS bola potvrdená v rôznych štúdiách a dá sa reprodukovať v rôznych prostrediach.
Podľa metaanalýzy Tila Wykesa a jeho tímu z King's College London, publikovanej v roku 2023 v časopise The Lancet Psychiatry, je táto metóda nemierne efektívna, najmä pri diagnózach ako schizofrénia, bipolárna porucha a depresia. Štúdia tvrdí, že metóda IPS zvýšila mieru zamestnanosti o 22 % v porovnaní s inými metódami.
Prínosy zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím pre zamestnávateľov
Hoci sa medzi personalistami často vyskytujú nesprávne predstavy o pracovníkoch so zdravotným postihnutím (napríklad vyššia chorobnosť, absencia a nízka výkonnosť), nedávne štúdie ukázali, že osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) pomáhajú zvyšovať výkonnosť a produktivitu každej organizácie. Ich zamestnávanie preukázateľne nie je pre žiadnu organizáciu nevýhodné.
Zvyšovanie produktivity a rozmanitosti
Takíto pracovníci zvyšujú produktivitu spoločnosti viacerými spôsobmi:
- Zvyšujú rozmanitosť na pracovisku: Zamestnávanie schopných ľudí so zdravotným postihnutím pomáha pri vytváraní rozmanitej pracovnej sily a môže zvýšiť produktivitu a sociálny rozvoj. Rôznorodá pracovná sila dokáže spoločne zvládnuť pracovné zaťaženie rôzneho druhu a intenzity.
- Inšpirujú ostatných: Zdravotne postihnutí ľudia napriek tomu, že čelia nespočetným prekážkam, väčšinou pracujú s veľkou energiou. Sú prispôsobiví a neváhajú robiť malé úpravy. ZŤP osoby pomáhajú ostatným zamestnancom učiť sa tvorivosti, trpezlivosti a tolerancii.
- Prinesú spoločnosti uznanie: Každá organizácia, ktorá zamestnáva pracovníkov so zdravotným postihnutím, vysiela pozitívny signál vonkajšiemu svetu, čím výrazne zlepšuje svoj imidž a môže rozšíriť zákaznícku základňu.
- Inovácie: Keďže musia často čeliť rôznym životným výzvam, rozvíjajú unikátne spôsoby riešenia problémov, ktoré môžu preniesť aj do pracovného prostredia. Rozmanité tímy sú schopné prinášať kreatívnejšie nápady a riešenia.
Pozitívne príklady zo Slovenska
Na Slovensku existujú firmy, ktoré aktívne zamestnávajú zdravotne znevýhodnených ľudí:
- Tesco: Približne 7 % zamestnancov tohto reťazca sú ZŤP osoby.
- Curaprox: Zamestnávajú ľudí s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami (najmä s autizmom a Downovým syndrómom) v stánkoch v nákupných centrách.
- Spoločnosť AfB: Firma zameraná na repasovanie a ekologickú likvidáciu použitého hardvéru, kde veľká časť zamestnancov sú zdravotne znevýhodnení.
- Slovenská chránená dielňa: Zamestnáva prevažne zdravotne znevýhodnených ľudí (približne 40 osôb) v rôznych činnostiach.
- Accenture: Jej slovenská pobočka prevádzkuje vlastnú kaviareň, kde pracuje zdravotne znevýhodnený personál.
- Henkel Slovensko: Nemecká nadnárodná firma, ktorá získala ocenenie ako inkluzívny zamestnávateľ.
Projekt HendiKup je slovenská platforma (e-shop), ktorá podporuje umelcov a výrobcov so zdravotným znevýhodnením. Zastrešuje ho občianske združenie go-ok, registrovaný sociálny podnik. Platforma ponúka rôzne druhy ručne vyrobených produktov a pomáha im nielen s predajom, ale aj s celkovým rozvojom ich podnikania.
V konečnom dôsledku pri zapájaní osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života nejde o čísla, ale o hodnoty. Zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb nie je len morálnou povinnosťou, ale strategickou výhodou pre firmy.