Práceneschopnosť (PN) je situácia, keď osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia je dôležité vedieť, kto platí odvody a aké dávky sú k dispozícii. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o platení odvodov počas PN na Slovensku, s dôrazom na zmeny, ktoré prinesie rok 2026, a ako sa to týka zamestnancov, SZČO a zamestnávateľov.
Právny Rámec Práceneschopnosti
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky upravujú dva hlavné zákony:
- Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zmeny v Platení Odvodov od Roku 2026
Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti novela zákona o sociálnom poistení, ktorá prináša významné zmeny v platení odvodov počas PN a iných sociálnych udalostí. Táto zmena sa dotkne zamestnancov a zamestnávateľov, no nie SZČO a dobrovoľne poistených osôb.
Zrušenie Inštitútu Vylúčenia Platenia Poistného
Novela zákona o sociálnom poistení ruší inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné počas PN, OČR a materskej pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Sociálne i zdravotné odvody sa budú platiť podľa skutočne dosiahnutého príjmu. Každý príjem zo závislej činnosti zúčtovaný počas PN, OČR, materskej (odmena, bonus, mimoriadna prémia) je vymeriavacím základom na sociálne poistenie a zamestnanec aj zamestnávateľ z neho odvádzajú poistné.
Pre zamestnávateľa to znamená odvodové zaťaženie vo výške 36,2 %, pre zamestnanca ďalších 14,4 % na sociálnych odvodoch a zdravotnom poistení. Firmám porastú celkové mzdové náklady pri každej PN, zamestnancom sa zároveň znižuje čistý príjem v období, keď sú odkázaní na dávky. Najvýraznejšie sa tento zásah prejaví pri dlhších PN a pri zamestnancoch s vyššími mzdami.
Dlhšie Platenie Náhrady Mzdy Počas PN Zamestnávateľom
Súčasťou konsolidačného balíka je aj predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia platia náhradu mzdy počas práceneschopnosti. Toto obdobie sa predlžuje z desiatich na štrnásť dní. To znamená, že Sociálna poisťovňa bude vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa namiesto dnešného 11. dňa.
Dôsledky pre zamestnávateľov
Pri kratších PN sa zmena môže javiť nenápadne, pri dlhších ochoreniach však ide o citeľný zásah do mzdových nákladov. Najmä malé a stredné firmy budú musieť s týmto posunom počítať pri plánovaní cash flow.
Zákon zároveň ponecháva aj v roku 2026 možnosť dohodnúť si v kolektívnej zmluve vyššiu náhradu, maximálne do výšky 80 % DVZ.
Percentá náhrady sa nemenia:
- 1. až 3. deň PN: 25 % denného vymeriavacieho základu,
- 4. až 14. deň PN: 55 % denného vymeriavacieho základu.
Kto má nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky?
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky má:
- Je zamestnanec.
- Má aktívne nemocenské poistenie.
- Bol uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom.
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistené osoby majú nárok na nemocenské dávky od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak si platia nemocenské poistenie riadne a včas.
Výpočet Náhrady Príjmu a Nemocenských Dávok
Výška náhrady príjmu a nemocenských dávok závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca. DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce Obdobie
Rozhodujúce obdobie je:
- Kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
- Obdobie od vzniku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní.
Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu neplateného voľna), toto obdobie sa vylúči z výpočtu.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.
POVEDZME SI ÚPRIMNE: Súdne lekárstvo je ako Kobra 11 | EP03
Prísnejšie Kontroly PN a Väčší Dohľad Poisťovne
Jednou z hlavných ambícií novely je obmedziť zneužívanie PN. Kým dnes majú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne skôr reaktívnu úlohu, od roku 2026 sa ich právomoci výrazne posilňujú. Zásadnou zmenou je pravidlo pri opakovanej PN. Ak má byť nová PN vystavená do siedmich pracovných dní po ukončení predchádzajúcej a ide o rovnakú diagnózu alebo neexistuje jasný dôkaz zhoršenia zdravotného stavu, bude potrebný súhlas posudkového lekára Sociálnej poisťovne.
Zároveň sa sprísňuje aj povinnosť ambulantných lekárov. Každú PN budú musieť nahlásiť elektronicky do dvoch dní, čo umožní poisťovni rýchlejšie reagovať a vykonávať kontroly v reálnom čase. Zákon pamätá aj na sankcie pre lekárov, ktorí by opakovane vystavovali PN bez medicínskeho opodstatnenia.
Maximálny Vymeriavací Základ pre Nemocenské Dávky
Od roku 2026 sa zvyšuje maximálny vymeriavací základ pre nemocenské dávky. Znamená to, že ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2026, maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň bude predstavovať 55,11456500 eura.
Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské v maximálnej sume 1 653,50 eura. Pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci dosiahne maximálna suma nemocenského 1 708,60 eura.
Uvedené sumy vychádzajú z maximálneho denného vymeriavacieho základu platného pre rok 2026 a vzťahujú sa výlučne na pracovné neschopnosti vzniknuté od 1. januára 2026. Pri PN, ktoré vznikli ešte v roku 2025, sa aj po tomto dátume uplatňujú pôvodné limity.
Povinnosti Zamestnanca Počas PN
Počas PN má zamestnanec nasledujúce povinnosti:
- Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
- Zdržiavať sa na mieste určenom lekárom.
- Oznámiť lekárovi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava.
- Neodstraňovať prekážky, ktoré by bránili kontrole dodržiavania liečebného režimu.
- Nepožívať alkoholické nápoje a neužívať iné návykové látky.
- Nefajčiť.
- Nezdržiavať sa v prostredí, ktoré by mohlo zhoršiť jeho zdravotný stav.
- Nezúčastňovať sa na aktivitách, ktoré by mohli ohroziť jeho zdravie.
- Nepracovať.
Kontrola Dodržiavania Liečebného Režimu
Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontroly sa môžu vykonávať aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Ak zamestnanec poruší liečebný režim, môže stratiť nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia až do skončenia PN.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. januára 2024 je pre lekárov povinné vystavovať potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky (ePN). ePN automaticky informuje Sociálnu poisťovňu a zamestnávateľa, čím sa zjednodušuje proces a znižuje administratívna záťaž. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.
Dlhodobá PN a Invalidný Dôchodok
Podporné obdobie, počas ktorého je možné získať náhradu mzdy a nemocenské, je 52 týždňov (rok) od začiatku práceneschopnosti. Potom už nemáte nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.
Ak je zrejmé, že zamestnanec už nebude môcť svoju prácu vykonávať (napr. kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam), zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. V takom prípade je výpovedná lehota najmenej 2 mesiace a vzniká vám nárok aj na odstupné vo výške minimálne jedného priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej dva roky.
Počas dlhodobej PN môže zamestnanec požiadať o invalidný dôchodok. Ak nechcete zostať bez príjmu až do priznania invalidného dôchodku, môžete sa po ukončení pracovnej neschopnosti zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávky v nezamestnanosti. Ak chcete požiadať o podporu v nezamestnanosti, musíte ukončiť PN, pretože súbeh nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti nie je možný. Podpora v nezamestnanosti sa vypláca najviac 6 mesiacov. Priznaním invalidného dôchodku s najväčšou pravdepodobnosťou nárok na pomoc v hmotnej núdzi zanikne.
Živnostníci a PN
Nárok na poberanie nemocenskej dávky majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. Počas PN nemusia platiť odvody, ale musia dodržiavať liečebný režim. Ak sú práceneschopní len časť mesiaca, môžu si vyrátať alikvotný vymeriavací základ a zaplatiť odvody len za dni, kedy neboli na PN.
Výpočet Alikvotného Vymeriavacieho Základu pre SZČO
Ak je živnostník práceneschopný len časť mesiaca, môže si vypočítať alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.
Alternatívy pre SZČO
Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.
Zdravotné Odvody Počas PN
Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas péenky. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Niektorým môže poisťovňa vrátiť peniaze, ďalší môžu mať nedoplatok na zdravotnom poistení.
Komerčné Poistenie Práceneschopnosti
Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi: platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PN v poisťovniach. Po oznámení zvýšených minimálnych odvodov u živnostníkov sa očakáva, že veľa z nich prejde práve na jednoosobové s.r.o., kde si môžu efektívnejšie optimalizovať výšky svojich odvodov. Zároveň si drvivá časť zo živnostníkov, ktorí si nejaké odvody platia, nastavujú daňové priznania tak, že platia odvody v minimálnej výške.
Výhody Komerčného Poistenia
Komerčné poistenie práceneschopnosti môže byť výhodné pre tých, ktorí si optimalizujú odvody a chcú mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budú mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby.
Príklady z Praxe
- Kaderník s nízkym príjmom: Ak kaderník nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu mohlo zabezpečiť príjem na pokrytie mesačných výdavkov.
- IT-čkár s vlastnou s.r.o.: IT-čkár, ktorý si platí minimálne odvody, by musel v prípade PN siahať do svojich investícií. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu umožnilo pokryť mesačné náklady bez toho, aby sa pripravoval o peniaze určené na dôchodok.
- Lešenár pracujúci v Nemecku: Lešenár s vyšším príjmom by mohol v prípade PN siahať do rezervy. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu umožnilo vyhnúť sa tomu. Je však dôležité vybrať si poisťovňu, ktorá kryje PN mimo územia SR a správne uviesť povolanie, keďže lešenár je pre poisťovne rizikové povolanie.
Na čo si dať pozor pri komerčnom poistení?
- Overenie príjmu: Niektoré poisťovne vyžadujú overenie príjmu od klienta.
- Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je podmienka, aby klient platil odvody.
- Čakacia doba: Poisťovne majú čakacie doby, počas ktorých sa chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu.
- Karenčná doba: Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje, v akej minimálnej dĺžke musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila.
- Limit poistenia PN: Niektoré poisťovne majú limit, v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve.
- Územná platnosť: Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť, ktorá určuje, v akých krajinách je klient krytý.
- Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.
Ďalšie zmeny, ktoré je dobré mať na pamäti
Povinné uvádzanie spôsobu výplaty mzdy
Od 1. apríla 2026 sa rozšíri rozsah údajov, ktoré sa uvádzajú pri nahlasovaní zamestnancov do registra RLFO (Register fyzických osôb a právnických osôb). Po novom bude zamestnávateľ povinný uviesť aj spôsob výplaty mzdy, teda či je mzda vyplácaná bezhotovostne na bankový účet alebo v hotovosti.
Zamestnávatelia budú musieť mať tento údaj nastavený už pri vzniku pracovného pomeru, prípadne ho aktualizovať pri každej zmene spôsobu výplaty mzdy. Pre mzdové oddelenia to znamená úpravu interných postupov aj kontrolu údajov, ktoré sú dnes často riešené len v pracovnej zmluve alebo vo vnútorných smerniciach, nie v registri Sociálnej poisťovne.
Rozšírenie okruhu poberateľov ošetrovného
Od 1. apríla 2026 sa menia pravidlá nároku na dávku ošetrovné (OČR). Novela zákona o sociálnom poistení rozširuje okruh poistencov, ktorí si budú môcť uplatniť krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné, a zároveň zjednodušuje postup pri striedaní členov rodiny počas dlhodobej starostlivosti o chorého. Zmena reaguje najmä na situácie, ktoré boli v praxi dlhodobo neprehľadné alebo administratívne zbytočne náročné, najmä v rodinách s osvojenými deťmi alebo pri dlhodobom ošetrovaní blízkych.
S účinnosťou od 1. apríla 2026 zákon spresňuje a rozširuje definíciu okruhu osôb, pri ktorých vzniká nárok na krátkodobé ošetrovné. Po novom si budú môcť po splnení zákonných podmienok uplatniť nárok na ošetrovné aj poistenci, ktorí osobne a celodenne ošetrujú:
- chorého osvojiteľa (nevlastného rodiča),
- chorého osvojiteľa manžela alebo manželky, teda manželovho alebo manželkinho nevlastného rodiča,
- chorého manžela alebo manželku rodiča alebo osvojiteľa, teda tzv. otčima alebo macochu poistenca.
Nárok na ošetrovné tak vznikne aj v situáciách, keď sa poistenec stará o nevlastného rodiča, nevlastného rodiča svojho manžela alebo manželky alebo o partnera rodiča, teda o osobu, ktorá s rodinou dlhodobo žije a plní v nej rodičovskú rolu. Ide napríklad o prípady, keď ochorie otčim alebo macocha, ktorí nie sú biologickými rodičmi, ale sú súčasťou rodiny, alebo keď sa človek stará o rodiča svojho manžela či manželky, ktorý nie je biologickým rodičom, ale funguje ako rodičovská autorita. Doteraz tieto situácie zákon výslovne nepokrýval, hoci v rodinách boli bežné.
Zmena sa týka aj dlhodobého ošetrovného, ktoré sa poskytuje až na 90 dní. Doteraz musel lekár ošetrovanej osoby najskôr ukončiť ošetrovanie u jedného poistenca a následne ho potvrdiť ďalšiemu. Tento postup bolo možné realizovať spravidla až po uplynutí 30 dní.
Od 1. apríla 2026 už lekár nebude vstupovať do striedania poistencov. Poistenci sa budú môcť vystriedať naďalej spravidla po 30 dňoch ošetrovania, avšak bez potreby návštevy ambulancie. Stačí, aby poistenec, ktorý aktuálne ošetruje chorého, udelil súhlas s ukončením ošetrovania prostredníctvom elektronického formulára, ktorý pripravuje Sociálna poisťovňa.