Normatívny vplyv je kľúčový koncept v sociálnej psychológii, ktorý pomáha pochopiť konformitu, poslušnosť a ďalšie formy sociálneho správania. Ide o sociálny jav, pri ktorom sa jedinci správajú v súlade s normami a očakávaniami skupiny, aby boli akceptovaní a vyhli sa odmietnutiu. Má významný dopad na formovanie názorov, postojov a rozhodnutí jednotlivcov v rôznych sociálnych kontextoch, od malých skupín až po rozsiahle spoločenské zoskupenia.
Normatívny vplyv spočíva v zmene správania jedinca pod tlakom spoločenských noriem a túžby byť prijatý a obľúbený. Ľudia sa prispôsobujú, aby sa vyhli posmechu, kritike alebo vylúčeniu zo skupiny. Tento vplyv je silný, pretože sociálna interakcia a prijatie majú pre väčšinu ľudí zásadný význam.
Faktory ovplyvňujúce silu normatívneho vplyvu
Sila normatívneho vplyvu závisí od viacerých faktorov, ako je:
- Veľkosť skupiny: Čím je väčšia skupina, tým sa konformita zväčšuje.
- Súdržnosť skupiny: Silnejšie prepojené skupiny vyvíjajú väčší tlak na konformitu.
- Dôležitosť členstva: Dôležitosť, ktorú jedinec pripisuje svojmu členstvu v danej skupine, ovplyvňuje mieru prispôsobenia.
- Prítomnosť disentu: Ak sa nachádza v skupine jedinec, ktorý sa neskonformuje, zvyšuje tak šancu i pre ostatných, aby ho nasledovali.
Príklady normatívneho vplyvu
Predstavte si študentku Annu, ktorá nastúpi na novú vysokú školu. Spočiatku má rada klasický štýl obliekania, no všimne si, že väčšina jej spolužiačok nosí moderné a extravagantné oblečenie. Anna sa cíti neisto a obáva sa, že bude vyzerať „nemoderne“ a nezapadne do kolektívu. Postupne začne meniť svoj štýl obliekania, kupuje si nové kúsky a prispôsobuje sa móde svojich spolužiačok, hoci sa v novom oblečení necíti úplne komfortne.
Ďalším príkladom je mladý študent, ktorý sleduje s kamarátmi v televízii prejav jedného zo známych politikov. Má ho rád, stotožňuje sa s jeho názormi a drží mu palce. Avšak hneď, ako program v televízii skončí, zvyšok skupiny začne na politika nadávať a označujú jeho výroky za absurdnosti. Keď sa teraz celá skupina pozrie na mladého študenta a opýtajú sa ho, čo si on o danom politikovi myslí, veľmi pravdepodobne bude súhlasiť s názorom svojich kamarátov, hoci vnútorne bude presvedčený o niečom inom. Jeho vyhovenie názoru skupiny stojí v podstate na túžbe nebyť z tejto skupiny vylúčený.
Teória sociálneho vplyvu a typy konformity
Koncept normatívneho vplyvu úzko súvisí s teóriou sociálneho vplyvu, ktorú rozvinuli Solomon Asch a Morton Deutsch a Harold Gerard. Deutsch a Gerard rozlíšili dva typy sociálneho vplyvu: normatívny a informačný.
Typy konformity:
- Vyhovenie (Compliance): Tento typ konformizmu je typom vonkajšieho prispôsobenia, ktoré je iba dočasné. Jedinec sa správa tak, ako to od neho spoločnosť vyžaduje, len na základe určitého pravidla, za ktorého splnenie bude buď odmenený, alebo v prípade jeho porušenia potrestaný.
- Stotožnenie (Identification): Na rozdiel od súhlasu je stotožnenie niečo, čomu veríme, a to aj napriek tomu, že o tom nie sme vnútorne presvedčení. Zakladá sa na podstate náklonnosti alebo úcty k niekomu inému. Tento typ konformizmu často vidíme napríklad u detí vytvárajúcich si svoje vzory.
- Internalizácia (Internalization): Je to vnútorné prijatie istého správania, ktoré človek nemení. Napríklad, človek, ktorý zvykol hádzať odpadky na zem, si pozrel dokumentárny film a uvedomil si, aké veľké nebezpečenstvo znamená pre zem nerecyklovaný odpad, a tak zmení svoje správanie trvalo.
Experimenty skúmajúce normatívny vplyv a konformitu
Rôzni autori sa zhodujú v tom, že určitá miera konformity je jedným z logických dôsledkov socializácie a zaručuje bezkonfliktné fungovanie spoločnosti. Nadmerná konformita vedie naopak k potlačeniu vlastnej individuality, k povrchnej akceptácii spoločenských rolí, aj k nezodpovednosti.
Experimenty Jennessa a Sherifa
Jenness ako prvý experimentálne skúmal konformitu na vedeckej úrovni. Vytvoril modelovú situáciu, v ktorej do sklenej fľaše nasypal fazuľu. Najprv nechal subjekty odhadnúť počet fazuliek samostatne. Potom ich odhad nechal zopakovať, no tentokrát už v skupine. Jenness v svojom experimente skúmal silu konformity a silu sociálneho vplyvu. Zistil, že takmer všetci vo fokusnej skupine zmenili svoj názor, keď mali odhadnúť počet v skupine.
Cieľom experimentu Muzafera Sherifa bolo zistiť, koľko ľudí zmení svoje názory, aby boli v súlade so stanoviskom skupiny. V jeho experimente účastníkov umiestnil do tmavej izby a boli požiadaní sledovať svetelný bod vo vzdialenosti 4,5 m. Účastníci potom mali za úlohu odhadnúť, o akú vzdialenosť sa bodka pohla. Avšak, v skutočnosti sa svetelná bodka nepohla, dojem z pohybu bol spôsobený vizuálnou ilúziou známou ako autokinetic effect. Najskôr sa odhady účastníkov líšili, ale postupne sa začali zhodovať a prikláňať k väčšinovým názorom.
Aschove experimenty s konformitou
Solomon Asch vykonal experiment s cieľom skúmať, do akej miery môže sociálny tlak majoritnej skupiny ovplyvniť minoritnú skupinu. V tomto experimente Asch vyzval 50 amerických študentov, aby porovnávali veľkosti čiar na sérii 18 kartičiek. Účastník experimentu mal pred sebou vždy jednu čiaru ako vzor a porovnával ju s vedľajšími troma (väčšia/menšia/rovnako veľká). Študenti svoj úsudok potom postupne vyslovili nahlas pred ostatnými. Študenti (herci) mali vopred určené, že v 12 prípadoch odpovedali jednotne a hlavne nesprávne, ktoré taktiež nazvali "kritické pokusy". Posledný/predposledný odpovedal vždy študent, ktorý o ničom nevedel.
Kým v pokusnej skupine, ktorá nepočula nesprávne odpovede a zodpovedala sama za seba, 95% testovaných odpovedalo vždy správne. Avšak, pod vplyvom skupinového tlaku odpovedalo bezchybne len 25% účastníkov a až 75% odpovedalo nesprávne aspoň raz. Po následnom opýtaní účastníkov Ash dospel k záveru, že ľudia odpovedali podľa väčšiny z dvoch hlavných dôvodov: pretože sa nechceli líšiť od skupiny (normatívny vplyv), a pretože verili, že ostatní sú lepšie informovaní ako oni sami (informačný vplyv).
Hoci experiment vypovedá o veľkom vplyve konformity, účastníci sa takto chovali len v prípade, že ostatní odpovedali jednotne. Priemerná úroveň konformity bola 32%. Podpora subjektu - Asche poskytol subjektu „spojenca“, ktorý súhlasil so všetkými jeho názormi. Konformita vtedy klesla na 5.5%. To dokazuje, že jednotnosť skupiny je veľmi podstatná. Táto štúdia bola viackrát opakovaná, naposledy v roku 2012 A. Pratkanisom, bez významných odchýlok.
Crutschfieldov test konformity
Crutschfield testoval konformitu bez fyzickej prítomnosti. Pozorované subjekty umiestnil do kabíny s displejom. V každej kabíne bol displej, ktorý umožňoval testovaným ľuďom nahliadnuť, ako odpovedali ostatní. Viac efektívnou a štandardizovanou procedúrou Crutschfield otestoval viac ako 600 subjektov využívajúc viacero podnetov ako Aschovo porovnávanie čiar, zjavne nesprávne faktografické tvrdenie a osobné názory. V Aschovom teste zistil 30% konformitu, 46% konformitu pri tvrdeniu, že hviezda má väčšiu plochu ako kruh (hviezda v skutočnosti bola o 1/3 menšia) a 37% zhodu na tvrdení „Pochybujem o tom, že by som bol dobrý líder“.
Milgramov experiment s poslušnosťou
Vplyv skupiny, rovnako ako v Ashovom experimente, môžeme sledovať v experimente Stanleyho Milgrama, ktorý skúmal príslušnosť voči autorite. Odhalil, že veľká časť ľudí zachová poslušnosť voči autorite pod vplyvom situácie, aj keď to je v konflikte s ich svedomím. Experiment pozostával z toho, aby účastník v rámci fiktívneho testu púšťal do osoby vo vedľajšej miestnosti elektrické šoky za nesprávne odpovede. Experimentátor povedal, že šoky budú bolieť, ale nebudú nebezpečné. Pri 120 V začal spolupracovník vo vedľajšej miestnosti kričať, pri 270 V boli výkriky zúfalejšie a od 330 V bolo počuť už len ticho. Experimentátor povzbudzoval účastníka experimentu, že experiment vyžaduje, aby pokračoval. Nakoniec až 65% účastníkov dosiahlo najvyššiu úroveň šoku - 450 V. Argumenty, že experimentátor berie na seba plnú zodpovednosť a že elektrina nespôsobí ujmu na zdraví, uistili účastníkov, aby pokračovali v experimente aj napriek výkrikom a prerušeniu kontaktu z druhej miestnosti.
Stanfordský väzenský experiment (Zimbardo)
Základ experimentu vychádzal z toho, že 24 psychicky zdravých študentov súhlasilo s experimentom, kde budú plniť úlohu dozorcu alebo väzňa. Väzňom boli odobraté všetky osobné veci, dostali rovnaký odev, bez spodnej bielizne, a číslo, ktorým boli označovaní. Medzi dozorcami a väzňami došlo ku konfliktom už v druhý deň a dozorcovia si začali vymáhať svoju autoritu (odoberaním odevov a trestaním fyzicky náročným cvičením, neskôr im dokonca neumožnili ísť na záchod). Zimbardo prevedením experimentu, ktorý musel ukončiť už po 6 dňoch, zistil, že deindividualizácia postihla takmer všetkých, ktorí mali s experimentom niečo spoločného (dozorcov, väzňov, aj samotného Zimbarda, ktorý mal funkciu vedúceho väznice). Účastníci experimentu nepovažovali svoje správanie za zlé, pretože to bolo súčasťou ich role (identity). Štúdia sa stala modelom "sily situácie" v knihách.
Sankcie a ich úloha v normatívnom vplyve
Dodržiavanie noriem je často posilňované systémom sankcií, ktoré môžu byť formálne alebo neformálne, pozitívne alebo negatívne.
Formálne sankcie
O formálnych sankciách hovoríme tam, kde existuje pevne stanovená skupina ľudí alebo organizácia, ktorej úlohou je zaistiť dodržovanie určitých noriem. Hlavné typy negatívnych formálnych sankcií v moderných spoločnostiach sú v kompetencii súdu, väzenia a polície, ktorá má za úlohu odovzdať previnilcov k súdeniu a prípadnému potrestaniu, napr. pokutou. Pozitívnych sankcií, ktoré by odmeňovali dodržovanie zákonov, je málo (ak opomenieme udeľovanie odznakov typu "vzorný vodič", ktoré majú stimulovať žiaduce chovanie).
Neformálne sankcie
Za neformálne sankcie považujeme menej organizované a spontánnejšie reakcie na nekonformné konanie. K pozitívnym neformálnym sankciám patrí slovné ocenenie ("to sa Vám podarilo"), úsmev alebo potľapkanie po chrbte. Aj napriek tomu, že nie sú obvykle tak efektné a zjavné ako sankcie formálne, majú neformálne sankcie zásadný význam pre zaistenie konformity voči normám.
Význam normatívneho vplyvu v klinickej praxi
V klinickej praxi je znalosť normatívneho vplyvu užitočná pri práci s klientmi, ktorí majú problémy so sociálnou úzkosťou, sebavedomím alebo s adaptáciou v nových sociálnych prostrediach.
tags: #normativny #socialny #vplyv