Diskriminačné dôchodkové reformy: Kedy ženy odídu do dôchodku?

V posledných rokoch sa na Slovensku intenzívne diskutuje o dôchodkových reformách a ich dopade na rôzne skupiny obyvateľstva. Jednou z kľúčových zmien, ktorá prešla spolu s novelou Ústavy SR z dielne rezortu spravodlivosti, je vypustenie fixných stropov na dôchodkový vek. Táto zmena má potenciál ovplyvniť najmä ženy a ich odchod do dôchodku.

Kľúčovou zmenou v ústave je vypustenie fixných stropov na dôchodkový vek, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda tesne pred voľbami. Pri tejto zmene boli do ústavy zapracované princípy, ktoré za istých okolností môžu zhoršiť finančnú udržateľnosť dôchodkového systému. Ide najmä o vznik nároku na dôchodok po určitom počte odpracovaných rokov, kompenzáciu rodičov, ktorí sa starali o deti, a tiež príspevok pre rodičov z daní alebo odvodov, ktoré platia ich deti.

Tieto princípy sú v ústave zapísané všeobecne, preto dnes nie je možné s istotou určiť, aký dopad budú mať na verejné financie. Záleží to od konkrétnej formulácie v zákonoch, ktoré vláda pripraví v nadväznosti na zmenu ústavy. Doterajšie skúsenosti naznačujú, že štátne stratégie sa niekedy odkláňajú od vedeckých princípov a preferujú stavovské záujmy, čo môže viesť k neefektívnym riešeniam.

Napriek tomu, že Slovensko má očkovaciu stratégiu, je dobré sa inšpirovať vyspelejšími krajinami, ktoré disponujú širokým analytickým potenciálom. Napríklad Nemecko pristúpilo k tvorbe svojej stratégie odborne a vedecky. Vypočítalo si "hodnotu za peniaze" rôznych očkovacích stratégií a prioritizácie skupín obyvateľstva a vybralo takú, ktorá ušetrí čo najviac hospitalizačných dní pacientov s COVID-19 a úmrtí na túto chorobu. Veľmi rozumne.

V Nemecku boli uprednostnení najmä starí ľudia, ktorí sú z definície najviac rizikoví, a potom zdravotníci, ktorí sú v prvej línii a sú v styku s kovidovými pacientmi. Personál v zariadeniach sociálnych služieb, ktorý sa stará o starých ľudí, bol tiež zahrnutý do priority. Na Slovensku sa však v prvej vlne nenachádzajú najzraniteľnejší občania nad 80 rokov, sú až v druhej vlne. Naopak, v prvej vlne sú študenti medicíny, vojaci, policajti, hasiči, úradníci zdravotných poisťovní, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj členovia vlády a zamestnanci ostatnej kritickej infraštruktúry štátu.

V Nemecku sú zamestnanci kritickej infraštruktúry v predposlednej skupine (piatej zo šiestich). Partneri tehotných žien sú v Nemecku v tretej skupine zo šiestich. Na Slovensku sú zaradení až v poslednej skupine. Na Slovensku prevládol stavovský princíp pred princípom vedeckým a demokratickým. Škoda.

Ak by sme začali očkovať najskôr starších ľudí (pričom aj ich treba viac diferencovať podľa veku), bol by nižší tlak na hospitalizácie v nemocniciach a následné úmrtia. My však uprednostníme aj také skupiny obyvateľstva, ktorých nedostatok nie je kritický pre liečenie chorých.

Ďalšia nevysvetliteľná je podmienka negatívneho antigénového testu nie staršieho ako 24 hodín, ktorý si bude musieť každý očkovaný zadovážiť a nebudú sa dať uskutočniť pred očkovaním priamo vo vakcinačnom centre. Nie je jasné, či budú takíto ľudia mať v odberových miestach garanciu testovania, alebo budú musieť dúfať a mať šťastie, že to všetko stihnú načas. Tie logistické problémy sa dajú už teraz predvídať. Navyše, napríklad Nemecko žiadny test pred očkovaním nevyžaduje. My sme v tomto zase raz pápežskejší ako pápež, pričom takéto rozhodnutie môže mať negatívne efekty na iných ľudí, ktorí testovanie skutočne potrebujú. Im sa zhorší dostupnosť testovania.

Je prínosom, že Slovensko bude mať konečne plán, ktorý zvyšuje predvídateľnosť prijímania obmedzujúcich, resp. uvoľňujúcich opatrení podľa závažnosti pandemickej situácie, pričom sa do úvahy berie aj regionálny aspekt. Takto bude každý vedieť, čo je možné kedy očakávať a zariadiť si podľa toho svoj osobný, zamestnanecký, či podnikateľský život. Samozrejme, vždy sa dá odborne diskutovať o konkrétnych jednotlivostiach, či by to alebo ono nemalo byť v červenej zóne alebo naopak v oranžovej a pod., ale prijatie automatu je prvým krokom, aby ľudia začali viac dôverovať prijímaným opatreniam, a tým pádom ich aj dodržiavať.

V rozpočte na rok 2021 sú investície z viacerých rezortov presmerované pod Všeobecnú pokladničnú správu. Všetky výdavky nad milión eur bude kontrolovať Útvar hodnoty za peniaze na rezorte financií. Výrazne si posvietia na obranu, kde majú takto budúci rok preveriť investície za 447 miliónov. Okrem obrany budú takto hodnotiť aj zdravotníctvo. Ide pritom o rezorty, ktoré zažili v minulosti viacero škandálov. Je to správny krok. Pečiatka Útvaru hodnoty za peniaze zvyšuje šancu, že realizované investície prinesú čo najväčší úžitok pre občanov a nebudú predražené.

V súvislosti s dôchodkovými reformami je dôležité spomenúť aj diskusiu o pomoci pre gastro sektor. Prevádzky volajú po modeli podobnom ako má Rakúsko, kde sanujú až 80% podiel minuloročných tržieb, než pripravovaná schéma rezortu dopravy. Zvážil by som ešte zvýšenie maximálnej prvej pomoci pre podnikateľov v závislosti od ich vymeriavacích základov spred krízy. Dnes môžu pri výraznom poklese tržieb, pokiaľ nezatvorili prevádzku, dostať najviac 810 eur mesačne na osobu bez ohľadu na to, aké v minulosti platili odvody. Pri podnikateľoch, ktorí pred krízou platili dostatočne vysoké odvody, by pomoc mohla byť vyššia. Osobitnú podporu vybraného sektora nepreferujem, keďže by to vyvolalo reťazové požiadavky aj iných sektorov. Skôr treba hľadať systémové nediskriminačné riešenia.

Zavedenie daňovej brzdy do ústavného zákona je škodlivé aj ekonomicky. Optimálne daňové zaťaženie sa v čase mení a nedá sa presne vypočítať. Na expertnej úrovni nie je zhoda na jeho výške. Napríklad v časoch kríz a vojen stúpa, jednak kvôli poklesu HDP a tiež preto, aby vlády mohli lepšie chrániť občanov. V dobrých časoch naopak môže klesať, pretože zásahy vlády napríklad na ochranu slabších či na zbrojenie sú menej potrebné a menej efektívne. Striktné ústavné pravidlo o maximálnej daňovej záťaži sa môže v budúcnosti ukázať ako nepružné a brzdiace potrebné zásahy vlády. Pokiaľ sa vládne strany zhodnú na potrebe zavedenia daňovej brzdy, nech tak spravia obyčajným zákonom.

Vysoký deficit a nulová snaha o konsolidáciu sú rizikami v rozpočte na budúci rok. Rozpočtu chýba dôveryhodný plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia. Na základe schváleného rozpočtu vláda v roku 2021 nezníži štrukturálny deficit verejných financií. K postupnému ozdravovaniu by malo dôjsť až neskôr, rozpočet však neuvádza, na základe akých opatrení. Vláda mala na konsolidáciu využiť už začiatok volebného obdobia, keď sa ľahšie prijímajú aj nepopulárne opatrenia. To sa nevylučuje s dočasnou podporou ekonomiky v časoch krízy, keďže tieto výdavky nevstupujú do štrukturálneho deficitu. S blížiacimi sa voľbami šance na akékoľvek ozdravenie klesajú. Naopak, stúpa riziko, že vláda odovzdá svojim nástupcom rozpočet s vysokým deficitom aj dlhom.

Celkovo sa zdá, že dôchodkové reformy na Slovensku čelia viacerým výzvam a je potrebné dbať na to, aby boli spravodlivé a udržateľné pre všetky skupiny obyvateľstva, najmä pre ženy, ktoré boli historicky znevýhodnené.

tags: #peticia #diskriminacneho #odchodu #zien #do #dochodku