Penitenciárna starostlivosť je komplexný systém aktivít zameraných na resocializáciu a reintegráciu osôb vo výkone trestu odňatia slobody. Ide o proces, ktorý sa neobmedzuje len na samotný výkon trestu, ale zahŕňa aj obdobie pred prepustením a po ňom. Cieľom je minimalizovať riziko recidívy a umožniť odsúdeným plnohodnotný návrat do spoločnosti.
Definícia a ciele penitenciárnej starostlivosti
Výkon trestu v modernom poňatí predstavuje odlišný prístup od minulosti. V dejinách väzenstva bol výkon trestu odňatia slobody spájaný so zadržaním delikventa, pričom zadržanie malo slúžiť na to, aby neušiel výkonu trestu - smrti, alebo aby neutiekol pred povinnosťou splatiť dlh pre svojho veriteľa. Až v posledných dvoch storočiach prevláda koncepcia prevýchovného a resocializačného charakteru výkonu trestu odňatia slobody.
Definovanie penitenciárnej starostlivosti nájdeme v zákone č. 475/2005 Z. z., ktorý upravuje aj ďalšie podmienky výkonu trestu odňatia slobody a zaobchádzania s odsúdenými. Ciele zaobchádzania s odsúdenými vychádzajú z odporúčaní, ktoré sú zakotvené v Minimálnych štandardných pravidlách zaobchádzania s väznenými osobami, ako aj z Európskych väzenských pravidiel.
Penitenciárna starostlivosť predstavuje širokú škálu aktivít, vrátane sociálnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnávania, návštev, korešpondenčných činností, reedukačných činností, psychologických a psychiatrických intervencií, terapeutických činností, duchovného naplnenia a aktívneho trávenia voľného času.
Proces s odsúdenými pozostáva zo súboru zámerných, cieľavedomých a zákonmi vymedzených činností vo vzťahu k odsúdeným. Tieto činnosti sa komplexne zameriavajú na účelné naplnenie spoločenského cieľa výkonu trestu odňatia slobody, ktorý zabezpečuje ochranu spoločnosti, zabraňuje v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvára podmienky na pre/výchovu. Preto sa v tomto procese úzko spája sociálna práca so sociálnou pedagogikou. Niektorí autori, najmä nemeckí, používali pre ňu označenie kriminálna pedagogika, autori krajín bývalého Sovietskeho zväzu hovorili o nápravno-pracovnej pedagogike, iní najmä poľskí autori hovorili o resocializačnej pedagogike.
Kľúčové aspekty penitenciárnej starostlivosti
Individuálny prístup a program zaobchádzania
Po zaradení odsúdeného do skupiny a po jeho adaptačnom procese vypracuje sociálny pracovník spolu so psychológom plán výchovného pôsobenia (program zaobchádzania). Je základným prostriedkom na realizáciu individuálnej starostlivosti a výchovnej práce s odsúdením. Obsahuje všestrannú starostlivosť vo všetkých oblastiach života odsúdeného.
Na zistenie potrieb odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody absolvuje odsúdený psychologické vyšetrenie osobnosti, podľa ktorého sa vyhotovuje program zaobchádzania. Pri vytváraní cieľov programu sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, možnosti zapojenia do individuálnych alebo skupinových aktivít, ako aj na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom a bezpečnostné predpisy. Program obsahuje možnosti zaradenia do tréningového alebo terapeutického skupinového procesu, na ktorom sa dohodnú pedagóg, psychológ a sociálny pracovník. Dôležitou súčasťou je vstupný pohovor, ktorý sa realizuje v nástupnom oddelení a pri umiestnení odsúdeného do kolektívu alebo skupiny.
Vzdelávanie a príprava na prepustenie
Autor sa zaoberá problematikou starostlivosti o odsúdených pred ukončením výkonu trestu odňatia slobody. Popisuje zaobchádzanie s odsúdenými vo výkone trestu, kde sa venuje programu zaobchádzania s odsúdenými, jeho jednotlivým častiam, ďalej sa venuje odsúdeným v procese vzdelávania a ich špecifikám, zaraďovaniu do práce a postaveniu pedagóga v systéme penitenciárneho zaobchádzania. Pozornosť venuje činnosti výstupných oddielov v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a ÚVV a ÚVTOS v Ilave a vo Väzobnej väznici Praha - Ruzyň. Bližšie popisuje pracovné činnosti vychovávateľa, sociálneho pracovníka, psychológa a špeciálneho pedagóga v uvedenej Väzobnej väznici. Stručne pojednáva o Konzultačnom a informačnom centre EDUKOS so sídlo v Dolnom Kubíne, ktoré sa venuje odsúdeným prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody, vzdelávaniu, individuálnej a skupinovej práci s nimi.
Sociálna opora a jej význam
Sociálna opora je druh prosociálneho správania a pomoci vyznačujúca sa skutkami v prospech inej osoby, ktorá sa nachádza v kríze alebo záťaži, bez očakávania odmeny. Je nápomocná pri zvládaní nepriaznivých životných udalostí zasahujúcich celkovú psychickú pohodu a zdravie. Sociálna opora nie je rozhodujúca iba počas umiestnenia osôb vo väzenskom ústave, ale i po ich prepustení z neho.
Sociálna opora môže pochádzať z formálnych alebo neformálnych zdrojov. K neformálnym zdrojom priraďujeme rodinu, blízke osoby a pod., k formálnym zdrojom radíme väzenský personál (napr. sociálnych pracovníkov, psychológov, duchovných a i.) a inštitucionalizované zdroje z vonkajšieho prostredia (napr. sociálni kurátori, pracovníci občianskych združení a pod.).
V rámci väzenského ústavu sa do kontaktu s väznenými osobami okrem personálu podieľajúceho sa na režimových činnostiach dostáva aj odborný personál. Hlavnými zamestnancami, členmi väzenského personálu sú: referent režimu, pedagóg, psychológ, sociálny pracovník. Implementácia zaobchádzania v zmysle poznania jednotlivých väznených osôb a identifikovania prípadných rizík, ktoré sa u nich môžu vyskytovať, uľahčuje vzájomné interakcie medzi personálom a väznenými osobami. V tomto ohľade zohrávajú podstatnú úlohu v podmienkach väzenstva v Slovenskej republike pracovníci na pozíciách samostatný referent režimu, referent režimu, sociálny pracovník, pedagóg a psychológ.
Pracovníci na uvedených pozíciách nadväzujú kontakt s uväznenou osobou v prvých hodinách príp. dňoch po jej umiestnení vo väzenskom ústave. Nadviazanie kontaktu s väznenými osobami krátko po dodaní do väzenského ústavu slúži okrem poskytnutia informácií o právach a povinnostiach, o možnostiach udržiavania kontaktu a k získaniu anamnestických údajov od väznených osôb i k uľahčeniu nadviazania zmysluplných sociálnych interakcií.
Dostupnosť sociálnej opory v penitenciárnych podmienkach neposkytuje väzneným osobám iba pomoc pri zvládaní pre nich záťažových situácií. Podľa Justovej sa dostupná sociálna opora podieľa aj na vytváraní nových resocializačných návykov.
Formy sociálnej opory
- Hodnotiaca opora: Umožňuje zhodnotenie komunikácie, poskytuje informácie užitočné pre samohodnotenie. Posilňuje kladné sebahodnotenie a sebavedomie človeka, ktorý je v núdzi.
- Inštrumentálna opora: Poskytuje praktické druhy hmotnej a materiálnej pomoci; napr. pomoc so zabezpečením vhodného oblečenia a obuvi odpovedajúcim klimatickým podmienkam pri prepustení z výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie prepravy do miesta bydliska, pomoc s hľadaním práce alebo bývania po prepustení z väzenského ústavu a pod.
Inštrumentálna opora sa javí ako žiaduca najmä pred prepustením klienta z väzenského ústavu. Odborní pracovníci zainteresovaní do poskytovania sociálnej pomoci sa snažia pred prepustením väzneným osobám, ktoré to potrebujú zabezpečiť pri prechode do občianskej spoločnosti následnú kontinuálnu pomoc, či už s využitím štátneho alebo neštátneho sektora. Takáto pomoc by mala obsahovať vyššie uvedené zložky sociálnej opory, aby sa prepusteným osobám najmä v prvých mesiacoch po prepustení uľahčilo zvládanie niektorých náročnejších situácií súvisiacich so začlenením do spoločnosti.
Udržiavanie kontaktu s vonkajším prostredím
Udržiavanie kontaktu so svojimi neformálnymi zdrojmi sociálnej opory sa vo väzenskom ústave môže uskutočňovať prostredníctvom návštev (aj videonávštev), korešpondencie a telefonovania. Udržiavanie kontaktu s vonkajším prostredím upravujú v podmienkach väzenského systému Slovenskej republiky primárne zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Valentovičová na základe realizovaného výskumu uskutočnenom na reprezentatívnej vzorke väzenskej populácie (N = 841) v období od mája 2017 do júna 2017 medzi odsúdenými v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody v Slovenskej republike uvádza, že najviac využívanou formou udržiavania kontaktu s vonkajším prostredím sa deje v 39,72% prípadov prostredníctvom korešpondencie. Druhý najčastejší spôsob (35,46%) tvorí kombinácia korešpondencie, telefonovania a návštev, pričom až pre 89% odsúdených má rodina najvyššiu hodnotu.
Sprostredkovanie návštevy väznených osôb s im blízkymi osobami patrí k cenenej forme udržiavania kontaktu. Väznené osoby majú možnosť v prípade bezkontaktnej návštevy okrem vizuálneho stretnutia nadviazať aj fyzický kontakt.
Úloha personálu väzenského ústavu
Hlavnými zamestnancami, členmi väzenského personálu sú: referent režimu, pedagóg, psychológ, sociálny pracovník. Vo vzťahu k celému inštitucionálnemu personálu sa odporúča poskytnúť školenie, vzdelávanie prispôsobené ich všeobecným a špecifickým povinnostiam, ktoré budú reflektovať súčasné osvedčené postupy v trestných vedách založené na dôkazoch.
Základným aspektom úspešnej a účinnej intervencie je pozitívny, podporný vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom, podmienkou, ktorého je empatia, rešpekt, ústretovosť, vrelosť a opravdivosť. Pociťovanie veľkej opory zo strany penitenciárneho sociálneho pracovníka v podmienkach slovenského väzenského systému v rámci výskumu zameraného na sociálne poradenstvo uvádzalo 44 % respondentov (N = 145).
Externé subjekty a ich participácia
K externým formálnym zdrojom patria o. i. odborní pracovníci z rôznych oblastí externého prostredia, ktorí sú významným zdrojom sociálnej opory nie len počas priebehu umiestnenia, ale u niektorých väznených osôb aj pred prepustením z väzenského ústavu, kedy sa podieľajú na riešení problémov spojených s návratom do občianskej spoločnosti a k rodinným príslušníkom. Významnú úlohu tiež zohráva poskytovanie sociálnej opory zo strany externých subjektov a ich spoločnej participácii na organizovaných aktivitách a programov penitenciárnej sociálnej práce.
Špecifické intervencie a programy
Intervencie interných a externých formálnych zdrojov sociálnej opory môžu byť smerované na oblasť rozvoja vlastných kompetencií, pracovných kompetencií a osvojenie nových zručností. Tréningy a nácviky kognitívnych a rozhodovacích schopností sa môžu zameriavať na riešenie špecifických potrieb väznených osôb (alebo prepustených osôb v rámci začlenenia späť do komunity), ktoré ovplyvňujú ich schopnosť správneho rozhodovania a kontroly správania. Iné intervencie sa môžu formou zážitkového učenia zamerať na zvládanie hnevu, zlepšenie morálneho uvažovania a pod.
Postpenitenciárna starostlivosť a jej výzvy
Pokiaľ je delikvent v dennej interakcii s výchovným pedagógom, môžeme hovoriť o viac - menej úspešnom procese resocializácie. Lenže problém nastáva v čase prepustenia na slobodu. Zrazu je bývalý delikvent odkázaný iba sám na seba, svoju rodinu (pokiaľ ho neodvrhla). Existuje samozrejme systém postpenitenciárnej starostlivosti, ale dávame si otázku? Je adekvátny? Je účinný?
Návrat domov po ukončení výkonu dlhodobejšieho trestu odňatia slobody je stresujúcim zážitkom. Prepustený delikvent sa dostáva do nového prostredia. Vyrástli nové budovy, ulice, miestna znalosť prostredia dostáva trhliny. Jeho väzby a vzťahy sú popretŕhané. Manželstvo sa často rozpadlo, priatelia si našli nových priateľov, rodičia sa odsťahovali alebo mohli zomrieť. Prepustenec si musí nájsť prácu, alebo iný zdroj legálnej obživy. Ozývajú sa starí dlžníci, ktorí požadujú vyrovnať svoje pohľadávky. U mnohých bývalých väzňov sa ozýva potlačená drogová závislosť, nedostatok sexu, potlačená závislosť na alkohole apod. Tu sa dostáva prepustenec do slepej ulice. Môže sa síce obrátiť na orgán sociálnej kurately pre dospelých, ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie.
Postpenitenciárna starostlivosť je pre Vás dôležitým pojmom, ak máte záujem, alebo ste s nami v jednaní o našej podpore a súčinnosti, vo vzťahu k žiadosti o podmienečné prepustenie na slobodu. Pojem postpenitenciárna starostlivosť nadväzuje v procese podmienečného prepustenia plynule na pojem penitenciárna starostlivosť. Byť práve prepusteným človekom na slobode neznamená len prvotnú radosť z voľnosti pohybu. Podmienečné prepustenie je ako skúšobné obdobie, v rámci ktorého máte dokázať, kto ste a kým sa chcete stať. Práca na vhodnom správaní sa a na lepšom spôsobe života je nikdy nekončiacim procesom pre každého z nás. No pre niektorých je tento proces oveľa náročnejší, ako sa na prvý pohľad môže zdať. My vieme jednu zásadnú vec, a tou je, že Vaše šance na dobrý a spokojný život s nami niekoľkonásobne stúpajú. Preto, ak ste sa rozhodli požiadať o podmienečné prepustenie a ste presvedčený o tom, že chcete svoju šancu na nový štart, oslovte nás.
Ochranný dohľad a probačný dohľad je v našom trestnom kódexe riešený v § 76 a v §119. „(1) Ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.“ Oproti minulosti je to zmena, nakoľko ochranný dohľad v tomto poňatí sa zabezpečuje len pre veľmi úzku skupinu delikventov. Existuje aj probačný dohľad podľa § 119 Trestného zákonníka, ktorý sa ukladá v súvislosti s podmienečným odkladom výkonu trestu. Tento dohľad vykonáva probačný a mediačný úradník súdu.
Žiaľ, v súdnej praxi stále ostáva skupina delikventov, ktorá aj v podmienkach podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody alebo okamžite po vykonaní trestu odňatia slobody pokračuje v trestnej činnosti. Navrhujeme preto nasledovné riešenia:
- Bežný ochranný dohľad ako obligatórna služba a povinnosť pre každého odsúdeného na trest odňatia slobody na obdobie jedného roka po ukončení výkonu trestu, ako i každého odsúdeného počas výkonu podmienečného odkladu výkonu trestu.
Naša myšlienka vychádza z predpokladu, že výchova dospelých prostredníctvom trestu odňatia slobody je pomerne drahá a málo účinná, o čom svedčí pomerne vysoká recidíva trestaných. Bezvýchodisková situácia jedinca po ukončení výkonu trestu odňatia slobody má okrem vysokého stresu pre postihnutú osobu aj ten dopad na spoločnosť, že táto osoba sa často rýchlo vráti k opätovnému páchaniu trestnej činnosti. Napriek novým hodnotám, ktoré si delikvent osvojí počas prevýchovy počas výkonu trestu, napriek resocializácii, pokiaľ nebude systém sociálnej kurately založený na povinnosti, ale dobrovoľnosti, veľa takýchto klientov radšej vyhľadá bývalých kumpánov a kamarátov, ako špecialistu.
Problém nastáva aj malých obciach, kde na obecných úradoch ťažko nájdeme odborníka na sociálnu oblasť, nieto ešte špeciálneho kurátora. Odborník na samosprávu Doktorov uvádza, že: 'Mestá disponujú úradmi na vysokej kvalifikačnej úrovni a vysokou špecializáciou pracovníkov, kým v malých obciach na Slovensku (do 1000 obyvateľov) typické obsadenie obecného úradu pozostáva zo starostu a obvykle dvoch administratívnych pracovníčok so stredoškolským vzdelaním“ (Doktorov, 2007, s.56).
Koncepcia dvoch úrovní povinného ochranného dohľadu v rámci postpenitenciárnej sociálnej starostlivosti by bola nerealistická bez legislatívne presne kreovaného postavenia sociálneho kurátora ochranného dohľadu:
- Zvláštne právomoci a ochrana ako verejného činiteľa.
- Prísnym územným členením.
Situáciu však komplikujú občania z rurálnych oblastí, príslušníci marginalizovanej rómskej menšiny, ktorí okrem problémov so správaním majú vážne komunikačné problémy. Podľa Lorana (2008, s. [2])
Výzvy a odporúčania pre zlepšenie penitenciárnej starostlivosti
Naším krátkym článkom sme chceli poukázať na nedocenený význam postpenitenciárnej sociálnej starostlivosti, navrhnúť nový spôsob, ktorý by smeroval k optimalizácii daného stavu a zároveň by pomohol spoločnosti k lepšiemu riešeniu a prístupu k osobám s patologickým sociálnym správaním sa. K odporúčaniam patrí:
- Pokiaľ je to možné (dovoľujú to kapacitné a bezpečnostné podmienky) umiestňovať klientov do väzenských ústavov čo najbližšie k miestu ich bydliska.
- Vytvorenie technických podmienok udržiavania kontaktu s blízkymi osobami prostredníctvom videonávštev.
- Podporovať (resp. vytvárať podmienky) pre plynulý prechod poskytovania sociálnej opory z podmienok väzenského ústavu do civilného prostredia.
tags: #penitenciarna #starostlivost #milan