Sociálne podnikanie a integračné podniky na Slovensku: Cesta k inkluzívnejšej spoločnosti

V dnešnej spoločnosti sa čoraz viac hovorí o sociálne zodpovednom podnikaní a o potrebe inklúzie znevýhodnených skupín na pracovnom trhu. Sociálna ekonomika je zaujímavou súčasťou hospodárstva, ktorá kombinuje podnikanie s riešením spoločenských problémov a ponúka nové možnosti pre znevýhodnené skupiny. Nezameriava sa primárne na zisk, ale na zlepšenie kvality života, zamestnanosť znevýhodnených osôb a podporu komunitného rozvoja. Sociálne podnikanie sa v posledných rokoch stáva modernou formou podnikania aj na Slovensku a označuje sa ako podnikanie 21. storočia. Do podnikateľských procesov vnáša solidaritu a etický princíp. Sociálne podniky sa podieľajú na riešení spoločenských problémov a zvyšujú kvalitu života obyvateľstva.

Aktuálna bilancia sociálneho podnikania na Slovensku ukazuje vyše 500 registrovaných sociálnych podnikov, kde si našlo prácu takmer 4-tisíc zraniteľných a znevýhodnených osôb, ktoré by sa inak nezamestnali. Medzi registrovanými sociálnymi podnikmi nájdeme spoločnosti od obecných podnikov cez stavebné firmy, výrobné prevádzky až po výkonné firmy z oblasti obchodu či práva. Aktuálne máme 532 zaregistrovaných sociálnych podnikov, v ktorých pracuje vyše 6-tisíc ľudí, 4-tisíc z nich je nejakým spôsobom znevýhodnených, z toho 2-tisíc zdravotne. Nehovoríme len o občanoch, ktorým bola priznaná invalidita. Zákon definuje aj ľudí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, napríklad sú to ľudia s poruchou autistického spektra alebo Crohnovou chorobou.

Čo je to sociálny podnik a integračný podnik?

Sociálny podnik je súčasťou sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania. Sociálny podnik sa svojou podnikateľskou aktivitou snaží v prvom rade riešiť vybraný spoločenský problém. Spoločensky prospešná služba sociálnych podnikov nemusí smerovať len do oblasti pracovnej integrácie. Mészáros uvádza, že by si želal, aby spektrum sociálnych podnikov bolo širšie v tom zmysle, že „objavia“ aj iné spoločensky prospešné ciele. V určitých prípadoch môžu byť sociálne podniky aj lacnejšie. Dopad sociálneho podnikania spočíva aj v tom, že aj keď vytvorí zisk, viac ako 50 percent z neho musí znovu reinvestovať do podniku. Svojou činnosťou sociálne podniky plnia veľmi dôležitú funkciu, ktorou je zamestnávanie znevýhodnených ľudí. Vytvárajú pracovné miesta pre znevýhodnené a zraniteľné skupiny, ale zohrávajú aj dôležitú úlohu pri riešení sociálnych, ekonomických a environmentálnych výziev, znižujú regionálne rozdiely, posilňujú lokálnu ekonomiku, čím zlepšujú kvalitu života ľudí.

Integračný sociálny podnik je registrovaný sociálny podnik, ktorého hlavným cieľom je podpora zvyšovania zamestnanosti a ktorý zamestnáva najmenej 30% znevýhodnených osôb, značne znevýhodnených alebo zraniteľných osôb z celkového počtu svojich zamestnancov. Je určený pre registrované integračné sociálne podniky na zvýšenie ich motivácie zabezpečiť zamestnancovi, ktorý je znevýhodnenou osobou, zamestnanie, resp. mu pomôcť nájsť si uplatnenie na otvorenom trhu práce. Integračné podniky volia podnikateľské aktivity, ktorými vytvárajú vhodné pracovné miesta pre znevýhodnené alebo zraniteľné osoby. Tieto tak dostanú prácu a príležitosť znovu sa začleniť do spoločnosti. Väčšinu sociálnych podnikov tvoria integračné podniky, ktorých úlohou nie je trvale zamestnávať zdravotne znevýhodnených alebo inak znevýhodnených ľudí, ale pripraviť ich pre otvorený trh práce. Väčšina z nich patrí medzi integračné sociálne podniky. Spoločne zamestnávajú 8 600 zamestnancov, pričom najväčšiu skupinu tvoria zdravotne znevýhodnení zamestnanci.

Funkcie sociálneho podniku

Hlavnou funkciou sociálneho podniku je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a vykonávanie hospodárskej činnosti. Sociálny podnik ako subjekt sociálnej ekonomiky musí napĺňať aj ďalšie funkcie:

• Musí prispievať k pozitívnemu sociálnemu vplyvu tovarom alebo službou, ktoré vyrába, distribuuje, poskytuje, dodáva, alebo aspoň prispieva k spôsobu ich výroby a poskytovania.
• V prípade hospodárskeho zisku, investuje po jeho zdanení aspoň 50% zisku do svojho hlavného cieľa, teda merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
• Zapája zainteresované osoby do hospodárskej činnosti, pričom svoje poslanie a aktivity podriaďuje práve záujmu a úžitku týchto osôb. Zainteresované osoby sú zamestnanci podniku, spotrebitelia tovaru alebo služby, obyvatelia obce, kde sa nachádza sociálny podnik, a fyzické osoby, ktoré v uplynulom období vykonali pre sociálny podnik dobrovoľnícku činnosť.

Legislatívny rámec a podpora sociálneho podnikania

Od roku 2018 je na Slovensku účinný Zákon číslo 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý upravuje podmienky sociálneho podnikania na Slovensku. Od januára 2023 nadobudla účinnosť jeho novela. Získaním štatútu - registrácie - získava sociálny podnik prístup k priamym aj nepriamym formám pomoci. Od schválenia zákona o sociálnej ekonomike existuje verejný zoznam - Register sociálnych podnikov - na stránke ministerstva práce. Okrem toho existuje aj online katalóg, ktorý promuje tento typ podnikov.

Pre fungovanie týchto subjektov je kľúčová finančná podpora, ktorá zahŕňa umiestňovacie a vyrovnávacie príspevky. Umiestňovacie a vyrovnávacie príspevky sa poskytujú prostredníctvom nových aktívnych opatrení na trhu práce v zmysle §19a a §19b zákona č. 112/2018 Z. z. Sociálne podniky majú nárok na odpočet dane zo zisku. Ich fungovanie je založené na princípe, že ak zamestnajú znevýhodneného človeka, štát im prepláca časť nákladov na jeho mzdu. V prípade zdravotne znevýhodnenej osoby prepláca štát až 75% celkovej ceny práce, pri inak znevýhodnených osobách, napríklad sociálne znevýhodnených, ide o 50%. Výška príspevkov závisí od kategórie osôb a ich zdravotného stavu. Napríklad, pre osoby so zdravotným postihnutím s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% môže byť v sociálnom podniku príspevok až 75% z celkovej ceny práce (v roku 2025 najviac 1 515,90 EUR mesačne).

Novela zákona a pripravované zmeny

Ministerstvo práce predstavilo viacero zmien, ktoré sa týkajú fungovania sociálnych podnikov. Tieto zmeny vychádzajú aj z podnetov z praxe a ich cieľom je zefektívniť a sprehľadniť systém podpory sociálneho podnikania. Medzi najdôležitejšie zmeny patria:

• Integračný sociálny podnik, ktorý nesplní svoju integračnú úlohu - teda nezamestná človeka na otvorenom trhu alebo vo vlastnom podniku bez nároku na príspevok - bude musieť vyrovnávací príspevok v alikvotnej časti vrátiť. Pokiaľ to urobí opakovane, bude mu odobratý štatút sociálneho podniku.
• V prípade zdravotne postihnutých osôb sa po novom bude požadovať posúdenie posudkovým lekárom spôsobilosť tohto človeka pre konkrétne pracovné miesto a bude sa požadovať aj posúdenie, či potrebuje asistenta.
• Sociálny podnik bude môcť na toho istého zamestnanca čerpať vyrovnávací príspevok iba raz. Ak sa ten istý zamestnanec zamestná v inom integračnom podniku ako znevýhodnená osoba, tak tento iný integračný podnik bude môcť poberať príspevky na tohto zamestnanca.
• Po novom nebude možné, aby zamestnanec, ktorý sa považuje za znevýhodneného, zároveň vykonával aj inú pracovnú činnosť, napríklad na živnosť, alebo iný pracovný pomer.
• Pri nových sociálnych podnikoch sa skracuje lehota na splnenie podmienky zamestnania 30 % znevýhodnených zamestnancov z jedného roka na 3 mesiace.
• Zisk zo svojej činnosti bude môcť sociálny podnik odkladať na tzv. osobitnom fonde už len dva roky, nie päť rokov. V prípade, že v tomto časovom limite nepoužije tento svoj zisk na socializáciu, tak tento zisk prepadne v prospech štátu. Tento zisk prepadne v prospech štátu aj vtedy, keď počas tejto dvojročnej doby sociálny podnik buď z vlastnej iniciatívy alebo kvôli pochybeniam ukončí svoju činnosť.
• Na subdodávateľskú činnosť bude môcť sociálny podnik využiť maximálne 20 - 30% každej zákazky, aby sa predišlo špekuláciám.

Chránené dielne a chránené pracoviská vs. sociálne podniky

Medzi najefektívnejšie súčasti sociálnej ekonomiky na Slovensku patria sociálne podniky, chránené dielne a chránené pracoviská. Tieto pracoviská či formy podnikania vytvárajú pracovné príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím a iné znevýhodnené skupiny, ale zároveň prinášajú pridanú hodnotu celej spoločnosti.

Definície a rozdiely

• Chránená dielňa (CHD): Je pracovisko, kde právnická alebo fyzická osoba vytvára viac ako jedno pracovné miesto pre občanov so zdravotným postihnutím (ZP), ktorí majú sťažený prístup na trh práce. Najmenej 50% zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím. Pracovné podmienky sú prispôsobené ich zdravotnému stavu.
• Chránené pracovisko (CHP): Predstavuje pracovisko, kde je zriadené pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím, pričom toto miesto nie je súčasťou chránenej dielne. Môže byť zriadené aj v domácnosti občana so ZP alebo na pracovisku organizácie.
• Sociálny podnik: Hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, nie maximalizácia zisku. Musí zamestnávať minimálne 30% znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Na rozdiel od chránených dielní, sociálny podnik nemusí zamestnávať výlučne osoby so zdravotným postihnutím, ale širší okruh ľudí (napríklad dlhodobo nezamestnaných, osoby nad 50 rokov, absolventov do 26 rokov, ľudí po výkone trestu, osoby bez domova a iné). Sociálne podniky majú tiež povinnosť reinvestovať minimálne 50% zisku späť do dosahovania svojho hlavného sociálneho cieľa.

Porovnanie CHD/CHP a sociálnych podnikov

Prínosy pre spoločnosť a ekonomiku

Sociálne podniky, chránené dielne a chránené pracoviská predstavujú dôležitý nástroj sociálnej a pracovnej inklúzie na Slovensku. Aj keď sa líšia v legislatívnom rámci, cieľových skupinách a charaktere zamestnávania, všetky prispievajú k vytváraniu pracovných príležitostí pre znevýhodnené skupiny a k pozitívnemu sociálnemu vplyvu.

Tieto formy sociálneho podnikania prinášajú množstvo výhod:

• Vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené skupiny, ktoré by inak mali minimálnu šancu uplatniť sa na bežnom trhu práce.
• Zvyšovanie kvality života znevýhodnených osôb prostredníctvom pracovnej integrácie.
• Podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti v menej rozvinutých oblastiach.
• Znižovanie závislosti na sociálnych dávkach.
• Budovanie inkluzívnejšej spoločnosti.

Ujváriová zdôrazňuje, že rada navštevuje takéto podniky, ktoré zamestnávajú hlavne zdravotne znevýhodnených a hendikepovaných. Vždy si uvedomí, že malo zmysel pracovať na zákone, pretože vidí úsmevy týchto ľudí. Cítia, že niekto o nich má záujem, že nie sú na okraji spoločnosti, že im dávame šancu plnohodnotne žiť. Antoňák by si želal, aby všetky sociálne podniky boli poctivé, aby to naozaj brali tak, že robia verejne prospešnú činnosť, aby nezneužívali systém, ktorý tu vznikol, aby sme kvôli nim nemuseli upravovať zákony a aby pomáhali spoločnosti.

tags: #socialny #podnik #integracny #podnik